Zdravím všetkých čítateľov tohto webu,
Navrhujem uskutočniť lokálne stretnutia slobodných občanov, napríklad v okresných mestách. Organizujte sa decentralizovane na lokálnej úrovni, dohodnite si dátum, miesto a spoznávací znak / napr. rovnaká farba oblečenia alebo čiapka na hlave…/. Organizujme sa, naša krajina potrebuje aktívnych a dobre mysliacich ľudí.
Priatelia, chceli by sme vám trošku predstaviť našu činnosť, ktorej sme sa aktívne venovali vyše pol roka.
Od 1.mája 2012 sme protestovali pred Generálnou prokuratúrou, na Štúrovej ulici č.2 v Bratislave. Okrem poukazovania na megakauzy, ktoré otriasajú Slovenskom a našimi životmi už pekných 24 rokov, sme tu zbierali aj podpisy pod našu petíciu.
Za ten dlhý čas sme tu zažili rôzne situácie, vypočuli sme si stovky príbehov ľudí, ktorí sa nevedia domôcť svojich práv, ktorí boli podvodmi obratí o svoje byty, pozemky, o svoje úspory, prišli o prácu, ostali na ulici, taktiež prišli aj o svojich blízkych… Pre mnohých z nás to bolo ako zlý sen…bolo ťažké sa s týmito príbehmi vyrovnať a večer si ísť v pohode ľahnúť do postele. Napriek tomu, sme šli ďalej…
Boli aj takí čo nám nadávali,…ale našťastie väčšina ľudí nás vnímala pozitívne, mnohí nám ďakovali za to, čo robíme. Bola to aktivita veľmi ťažká a náročná najmä na čas. Prvý mesiac sme tam boli v kuse každý deň od rána do večera…neskôr od 13-14 hodiny do večera v pracovné dni. Boli sme tam v daždi, zime, vo veľkých horúčavách…za každého počasia.
Možno sa pýtate, ako je to možné? Dnes, keď mnoho ľudí nie je ochotných urobiť nič zadarmo pre iných?
Podarilo sa nám to zrejme preto, že každý účastník tohto najdlhšie trvajúceho protestu v histórii Slovenska, túžil svojou troškou prispieť k nejakej pozitívnej zmene. Zocelilo nás to v boji za spravodlivosť, za to, aby sme ukázali aj tým, ktorí neveria, že sa dajú veci meniť, stačí iba málo…
Nájdite aj vy v sebe odvahu, prekonajte svoj strach, možno lenivosť, apatiu, urobte prvý krôčik na vašej ceste možno len tým jedným podpisom…zajtra o tom poviete susedovi, neskôr nájdete odvahu osloviť kolegov…nakoniec aj more sa skladá iba z kvapiek.
“Keby ľudia vedeli akú silu majú ich myšlienky, nikdy by nemysleli negatívne.” Viete kto to povedal?
ma mlady clovek ktory vysiel zo skoly aku sancu sa nenahlasit na urad prace ? myslim si ze ten to stat je cely na ho.,,,,,mne osobne sa zda z pocutia zlata era komunisticka .. ten to stat co ma za politikou sa mozu hambit zato co vravia a co slubuju——
Retroaktivita v súčasnom právnom systéme na Slovensku.
Zákaz retroaktivity v súčasnom právnom systéme na Slovensku je jedným zo základných pilieroch právnej istoty.
Polemika o správnosti a nedotknuteľnosti právnej istoty v priebehu posledných dvadsiatich rokoch demokratického systému v našej krajine utrpela hlavne vo vzťahu k postoju politických garnitúr a priameho, či nepriameho zneužívania tejto právnej istoty.
V uplynulých dvadsiatich rokoch sme boli svedkami do očí bijúceho zneužívania tejto právnej istoty vo vzťahu k privatizácií, podcenenia prechodu plánovaného hospodárstva na trhové ale aj k nedostatočným nástrojom zabránenia tunelovania, rozkrádania a krachu bývalých štátnych podnikov vyvolenými politickej garinitúry, ktorá celkovú trensformáciu spoločnosti realizovala svojimi návrhmi aj úmyselne nedostatočných zákonov ochrany , poriadku a čistoty privatizačných projektov. Tieto zákony boli šité na mieru lobistickým skupinám a šedým eminenciám, skrytých vo všetkých politických stranách aj mimo nich. Výsledkom bol stav rýchlo kvasiacich miliardárov, ktorí sa žiadnou prospešnou aktivitou voči spoločnosti nepričinili o svoje bohatstvo a nedostatočnými nástrojmi kontroly a spravodlivosti neboli povinní ani len udržať v podnikoch zamestnanosť. Veľa štátnych podnikov bola následne vytunelovaných, ľudia prišli o prácu, respektíve novými vlastníkmi bola predaná nadnárodnými spoločnosťami na burzách, čo mohol v 90-tich rokoch realizovať priamo štát, avšak z dôvodu neochoty možný príjem s tohto predaja použiť na blaho celej spoločnosti k tomu zámerne nedošlo.
Právny systém vytvorený politickou garintúrou 90-tich rokov zámerne pripustil stav, v ktorom štát a celá spoločnosť došla o miliardové majetkové aktíva, s tým, že vo väčšine ostali po takýchto zbohatlíkoch len pasíva v podobe nezaplatených daní, odvodov a pohľadávok. Ďalším, zámerne vytvoreným právnym rámcom boli úmyselne tieto podniky a spoločnosti vyňaté z daňovej povinnosti z úmyslom, neplatiť možnú daň zo zisku z predaja spoločností a sprivatizovaných podnikov. Týmto spôsobom došlo k ďalšiemu ochudobneniu spoločnosti.
Celý transformačný proces bol založený na základe úmyslu zbohatnúť malej skupinky vyvolených a hodnoty, ktoré sa tu päťdesiat rokov budovali skončili, s požehnaním právneho systému, ktorý navrhovali, presadzovali a nakoniec aj prijímali títo takzvaný „zástupcovia“ ľudu.
Ďalšie zneužitie právnej istoty a následné odvolávanie sa na zákaz retroaktivity je markantné v prípade únosu prezidentovho syna a to tým, že účastníci tohto štátneho terorizmu už v čase prípravy na tento zločin rátali s tým, že vtedajšie funkčné obdobie prezidenta Kováča sa skončí skôr ako funkčné obdobie vlády SR a zastupujúci prezident, stelesnený vtedajším
predsedom vlády SR udelí všetkým týmto páchateľom milosť vo forme abolície. Vtedajšia vládna garnitúra sa tvrdo opierala o fakt, že tento zločinný teroristický čin nebude nikdy potrestaný a opierala sa o právny systém, ktorý sama aplikovala a zneužila aj inštitút ľudských práv, Dohovoru o ľudských právach a slobodách, čo je z historického kontextu s medzinárodným právom v príkrom rozpore s Chartou OSN a precedensom, ktorý stelesňujú Norimberské procesy.
Málo ľudí si uvedomuje nebezpečnú situáciu, ktorá sa vytvorila v druhej polovici 90-tich rokoch a ktorá mohla pri trochu inej konštalácií medzinárodných síl znamenať diktatúru a prechod k autoritárnemu, diktátorskemu režimu v krajine.
Skúsenosti dvadsiatich rokov ukazujú potrebu upustiť od zákazu retroaktivity pri jasných a prísne vymedzených prípadoch zneužitia moci ústavnými činiteľmi, ktorí prijímali zákony v neprospech spoločnosti a ľudí tejto krajiny a mali a v budúcnosti môžu mať tendenciu na prijímanie zákonov, ktoré by škodili celej spoločnosti a ich výsledkom v minulosti bolo a v budúcnosti by mohla byť, skrytá alebo nepriama legalizácia rozkrádania štátnych zdrojov, ohrozenie energetickej samostatnosti krajiny, resp. súčasné prehlbovanie energetickej závislosti, poškodzovanie majetkových záujmov občanov formou tunelovania štátneho majetku, cez štátny rozpočet a tendre, a štátne zákazky, úmyselným predražovaním a neúmerným zadlžovaním vo vzťahu k štátnemu dlhu.
Pokiaľ chceme budovať demokratickú spoločnosť, v ktorej absentujú demokratické tradície, je zaťažená totalitnou minulosťou a trpí problémami komunitarizmu, musíme učiniť kroky, ktorými by sme sa vysporiadali z horeuvedenými negatívami aj za cenu narušenia zákazu retroaktivity za prísne vymedzených podmienok vo vzťahu k ústavných činiteľov. Toto prekročenie zákazu retroaktivity ako jedného s pilierov ľudských práv je potrebné chápať v kontexte humánneho prirodzeného práva ako prostriedok ochrany morálnosti, spravodlivosti a verejného blaha ochrana v tejto krajine, z dôvodu zabránenia svojvôle a tvorby legislatívy, ktorá priamo alebo nepriamo právne legalizuje okrádanie a pľundrovanie našej krajiny.
Dobrý den v tejto republike je už viac vymáhačov ako tých ktorí majú platiť za oneskorené platby alebo meškané požičky. Nechcem tým povedať , že sa nemajú platiť požičané peniaze. Ale je to o tom, že si bohužial požičiavajú ludia , ktorí nemôži vyžiť v tejto republike- ato je väčšina. určite si niktor z týchto nepožičiava na dovolenky a luxusné predmety. Ak človek sa dostane do oneskorenia tak nabehnu drzí vymáhači, ktorí chcú nielen nedoplatok ale neskutočné úroky, pokuty, adimin. platby a je to niekedy aj trojnásobok sumy , ktoré sú ludia dlžni.Ale najhoršie je na tom, že títi vymáhači sú samí dlžní štátu nehorázne sumy napríklad na daniach. Napríklad Plati sa oplatí- vo firme Adox je nedoplatok daní 1 161 787 Eur !!!!! , Nový Calex 1 228 175 Eur !!!!! a Nestarec Juraj- ktorí bol v týchto spoločnostiach je teraz vymáhač v Platit sa oplatí. Je to normálne, že ten čo dlží štátu a teda nám všetkým niekoľkomilionové dlhy- vymáha od ludí a organizuje každý den Dražby. Na tak malo Slovensku sú každý den dražby- ale samozrejme len obyčajných ludí oberajú o domy, byty- ale oni dalej fungujú a nemuseli nič zaplatiť . Vážení občania je to hnus. Dalej mi povedzte či môžete urobit niekolkomilionovy dlh daniarom- ved ked dlhujete niekolko Eur až Vás dajú na exekúciu. A dalej navrhujem, nech prestanú dávať pôžičky nebankovky a uvidíme aké budú mať zisky. Ved požičky si berú len ti chudobnejší- lebo tí čo nás okradli – majú miliony nakradnuté a ešte nás budú oberať o to posledné. Ked si pozrite všetky podniky ktoré vykradli- zhumplovali- pobrali si na ne nedobytné úvery- tak Vám poviem , že v inej krajine by boli nielen v base ale možno nikde. Tento národ sa musí zdvihnut- lebo my čo ešte máme nejakú robotu už za túvýplatu si pomaly nič nekúpime a tí čo nemajú robotu- je to zúfale a štát na nich kašle. Musíme sa zjednotiť a konať Anka
Kto dnes v skutočnosti ohrozuje Slovákov?
Nedávno uverejnená Správa o postavení a právach príslušníkov národnostných menšín za rok 2012 uvádza, že prudký nárast rómskeho etnika zásadne mení charakter národnostnej štruktúry niektorých slovenských okresov. Nárast rómskeho etnika sa v období medzi dvomi poslednými sčítaniami obyvateľov najviac prejavil v okrese Medzilaborce kde stúpol počet Rómov takmer štvornásobne, v okrese Stará Ľubovňa viac ako dvojnásobne a takmer dvojnásobný nárast obyvateľov rómskej národnosti zaznamenali aj v okrese Sabinov.
OZ Ľudia v ohrození preto jednoznačne odmieta cielené vymývanie mozgov, vyhlásením I. stupňa teroristického ohrozenia. USA a Izrael chcú útokom na Sýriu bez rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN a napriek protestom väčšiny sveta opäť rozpútať ďalší vojnový konflikt, tak ako v Iraku, Afganistane a Lýbii. Podobná propaganda o existencii chemických zbraní bola v minulosti zámienkou pre inváziu do Iraku, pričom spomenuté zbrane sa dodnes nenašli.
Fotka: Zdieľajte a propagujte udalosť Občiansky odpor – obsadenie Bratislavského hradu a blokáda NR SR tu-https://www.facebook.com/events/35595
9211202114/?fref=ts
Slovenská republika ako poslušný poskok NATO vyhlásila v súvislosti s blížiacou sa hrozbou raketového útoku USA na Sýriu I. stupeň teroristického ohrozenia. Existuje reálna hrozba pre Slovensko zo strany Sýrie? Zdravý rozum hovorí, že v skutočnosti je to ako keď dospelý muž napadne päť ročné dieťa s gumipuškou. Ak sú občania Slovenska ohrození na životoch, tak určite nie Sýriou, ani organizáciou Al-Káida. V histórii Slovenskej republiky sa na jej území doposiaľ nevyskytol žiadny teroristický útok zo strany arabských krajín. Jediní skutoční teroristi, ktorí dlhodobo napádajú a vraždia nevinných slovenských občanov, najmä bezbranných starých ľudí pochádzajú z radov cigánskych asociálov, žijúcich v čoraz početnejších osadách a novodobých slumoch 21 storočia.
Servilná vláda. Servilný národ?
Dňa: 27 Sep 2013
Autor: oli63
Komentárov: 0
25.9.2013 Brusel; Belgicko: Podľa eurokomisára pre priemysel Antonia Tajaniho, Slovensko zlepšením konkurencieschopnosti priemyslu dobieha rozvinutejšie členské štáty. Antonio Tajani zdôraznil, že na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020, ktorá je rámcovou stratégiou pre rast, krajiny Európy potrebujú silnú priemyselnú základňu. Takže jednoducho, aby to pochopil každý. Servilná vláda zdiera vlastných výrobcov a ľudí na daniach a odvodoch, aby mohla darovať dotáciu prišelcom, ktorí tu postavili na úrodnej pôde svoje plechové montážne haly. Súčasťou zlepšenia konkurencieschopnosti cudzieho priemyslu je aj darovanie otrokov na zabezpečenie výroby. Za toto zapredanie vážení páni z politickej mafie, sa budete pražiť v pekle. Tam vám nepomôžu betónové ploty…Lebo otázka neznie „Či“ ale „Kedy“ páni!
richardsBudúcnosť krízy. Investičný bankár a ekonóm z Wall Street James Rickards exkluzívne pre HN
Americký Fed neskoncoval s uvoľnenou menovou politikou, ľudovo povedané tlačením peňazí, ako avizoval. Tvrdili ste, že ak to nespravil v septembri, bude pokračovať, až kým nenastane kolaps menového systému.
Moja predpoveď bola, že Fed to neukončil, čo sa potvrdilo. Myslel som tým, že ak to neurobia tento mesiac, tak k tomu nedôjde počas úradovania Bena Bernankeho, ktorý na čele Fedu skončí na budúci rok v januári. Rozhodnutie závisí od ekonomických dát. Ak budú naďalej slabé, čo predpokladám, Fed túto politiku neukončí. Ak by boli výrazne silnejšie, môže to skončiť. Avšak, ekonomika v Spojených štátoch je slabá odhliadnuc od dočasne pozitívnych údajov. Uvoľnenie bude pokračovať až do chvíle ďalšej krízy likvidity a finančnej paniky, ktorú predpovedám. Dôvod, prečo táto politika nefunguje je, že nerieši štrukturálne problémy.
Prečo Fed nedokáže prestať s kontroverznou politikou?
Z dvoch dôvodov. Na jednej strane sa ekonomika nedokáže postaviť na nohy a pohnúť sa smerom k udržateľnému zotaveniu. Na druhej strane, ak by s tým prestal, popraskali by bubliny na burze, čo by vrátilo ekonomiku do recesie. Takže Fed nemá dobré riešenie. Musí pokračovať v zlej politike až do bodu kolapsu, aby sa vyhol recesii.
Hovoríte, že nakoniec to vyvrcholí kolapsom menového systému vo svete.
Pretože uvoľnená menová politika hlavne zo strany Spojených štátov nerobí nič na vytvorenie reálneho bohatstva a rastu. Jediné, čo dokáže, je rast bublín na aktívach a nominálny rast ekonomiky cez rast cien, teda infláciu. Fed dúfa, že nominálny rast sa prenesie do reálneho rastu, ale nie je tu mechanizmus, ktorý by to zabezpečil. Terajší menový systém je založený na dôvere. Keď nabudúce bubliny popraskajú, dôvera bude zničená a systém ako celok skolabuje.
Kedy nastane kolaps?
Začne sa pravdepodobne v roku 2015 až 2016. Bubliny na aktívach môžu rásť ešte dlho, takže ku kolapsu nakoniec nemusí prísť v najbližších rokoch, ale už sme blízko k dňu spustenia.
Čo to bude znamenať v praxi?
V praxi kolaps menového systému je kolaps dôvery v systém. Neznamená to koniec sveta. Jednoducho najväčšie ekonomiky a obchodné skupiny sa stretnú, aby spolu pripravili nové „pravidlá hry“. Pravdepodobne sa podstatne zníži úloha amerického dolára a zvýši sa dôležitosť meny, ktorú má Medzinárodný menový fond, takzvané zvláštne práva čerpania, v skratke SDR. Pravdepodobne môže vzrásť aj dôležitosť zlata.
Ako to zasiahne krajinu, akou je napríklad Slovensko?
V tomto procese bude Slovensko súčasťou európskej delegácie na čele s Nemeckom, Európskou centrálnou bankou a Európskou úniou. Čo je pre vás dobrá správa, že eurozóna má viac ako 10-tisíc ton zlata, čo je viac ako majú Spojené štáty s osemtisíc tonami. Čína má približne polovicu z toho čo Američania. Takže Európa bude mať hlavný hlas pri formovaní nového systému a Slovensko bude môcť z toho ťažiť. Čo sa dá ďalej očakávať, je inflácia na celom svete.
Darebácke vládnutie
Jaroslav Paška
Život ľudí v zaostalých rozvojových krajinách Afriky, Ázie či Latinskej Ameriky, ovládaných primitívnymi, despotickými vládcami a ich rodinnými klanmi, je drsný. Väčšina ich obyvateľstva žije v hlade a extrémnej chudobe napriek tomu, že krajiny často disponujú obrovským nerastným bohatstvom, ktoré by pri spravodlivom prerozdelení výnosov z jeho využitia umožnilo slušný život pre všetkých občanov.
Arogantní, nenásytní vládcovia si prispôsobujú „právne” prostredie štátov tak, aby im a ich kumpánom umožnilo prostredníctvom represívnych zložiek a skorumpovaných súdov legitímne zdierať obyvateľstvo a privlastňovať si väčšinu z vyprodukovaného bohatstva krajiny.
S narastajúcim apetítom sa obyčajne zvyšuje aj miera útlaku. Zvyšujú sa dane, zavádzajú nové poplatky a vymýšľajú všelijaké povinnosti, ktorými môžu štátne zložky šikanovať ľudí.
Zneprehľadňuje sa právny systém, aby sa jednoduchý človek v spleti protichodných predpisov a paragrafov nemohol dovolať svojich práv pri spore s vrchnosťou alebo štátom tolerovanými podvodníkmi. Darebácki vládcovia vnímajú obyvateľov svojej krajiny ako rukojemníkov, z ktorých treba čo najviac vyžmýkať.
V dobre spravovanej civilizovanej demokratickej spoločnosti má štátna administratíva vytvárať čo najlepšie podmienky pre dôstojný život slušných, pracovitých ľudí. Štát má slúžiť ľuďom, nie ľudia štátu.
Európska komisia už tretí rok tlačí na slovenskú vládu, aby zlepšila ochranu obyvateľstva pred úžerníckymi praktikami nebankových poskytovateľov pôžičiek. Uprostred prázdnin nám podpredsedníčka komisie Viviane Redingová, zodpovedná za agendu spravodlivosti, základných práv a občianstva, pohrozila pokutou za nečinnosť vlády pri elementárnej ochrane spotrebiteľov pred mafiánskymi praktikami nebankoviek.
Komisia nám vyčíta, že štát udržiava deravé právne prostredie, v ktorom môžu skupiny špekulantov a podvodníkov zneužívať ťažkú situáciu starších a chudobnejších ľudí, beztrestne ich okrádať, pripraviť aj o bývanie či všetok majetok. Sme asi jediným štátom únie, ktorý dlhé roky umožňuje takéto okrádanie svojich občanov.
Výhovorky vládnej moci, že problém je zložitý, že na jeho riešení pracujú, ale nedá sa rýchlo vyriešiť, neobstoja. Veď keď chcela vláda viac peňazí pre seba, nemala problém v priebehu niekoľkých mesiacov zvýšiť dane, zaviesť vyššie odvody živnostníkom či uložiť ľuďom nové povinnosti, spojené s poplatkami (tepelné audity budov, technické kontroly áut alebo rozličné druhy zákonom predpísaných poistení).
Aj napriek stále vyšším platbám od občanov sa však služby štátu pre ľudí ustavične zhoršujú. Zdravotníctvo upadá, kvalita vzdelávania klesá a sociálna starostlivosť o dôchodcov sa zhoršuje. Veľkí podvodníci behajú po slobode a sudcovia formálnymi aj procesnými chybami oslobodzujú zločincov.
Peniaze od ľudí sa strácajú v pochybných kšeftoch štátnych inštitúcií a rôznych transferoch k podnikateľom spriazneným s vládnou mocou. Z pohľadu okradnutých obetí podvodov a exekúcií preto prišiel zákrok Európskej komisie príliš neskoro. Veď podobnosť spravovania našej krajiny s darebáckymi modelmi vládnutia je už dlho jasne viditeľná.
Autor je podpredseda politickej frakcie EFD group
v Európskom parlamente, poslanec EP za SNS
Sme apolitickí a nezávislí aktívni občania Slovenskej republiky, ktorí sú súčasťou celosvetovej myšlienky za zlepšenie budúcnosti a podmienok pre život na Zemi.
Táto myšlienka zahŕňa rôzne oblasti života, ako sú ekonomika, hospodárstvo, veda, výskum, zdravie a životný štýl.
Našou snahou je predstaviť a ukázať aj iné vyvíjajúce sa možnosti v rôznych oblastiach života spoločnosti.
Za najdôležitejšie považujeme spájanie sa a dosiahnutie KONSENZU , aj napriek rôznorodosti charakterov, myšlienok a predstáv jednotlivca.
Chceme zjednotiť občanov a vytvoriť tak komunitu, ktorá bude spoluparticipovat v rámci harmónie, rešpektu, porozumenia a spolupatričnosti.
PRECO ..
1. prvý dôvod ..
názorne ukázať systém fungovania participácie
/participačný rozpočet = spoločné rozhodovanie všetkých zainteresovaných občanov vo finančnom rozpočte ( mesta,štátu, alebo komunity ) /
2.druhý dôvod ..
názorne ukázať nové myslenie finančného systému
/aké chyby a nedostatky má dnes používaný finančný systém oproti novému /
3. tretí dôvod ..
zlepšiť ekonomický rozvoj
/podporiť malé a stredné podnikanie, zlepšiť ekonomickú stabilitu regiónov /
4. ďalšie dôvody ..
– pomôcť pri zvyšovaní pracovných miest
– podporiť nové projekty
– zlepšiť kvalitu vzdelávania
– podporiť mládežnícke a seniorske projekty a aktivity
/podporiť kluby, krúžky a centrá voľného času /
– zabrániť odčerpávaniu finančných prostriedkov z našej vlasti
/tým, že je akceptovaná len na území Slovenskej republiky /
AKO TO BUDE FUNGOVAT ???
1. Každý občan si po výmene eura za SKK ( 1:1 ) môže nakúpiť tovar a služby
u predajcov a poskytovateľov, ktorý SKK AKCEPTUJÚ
2. Všetky vymenené fondy (EUR) budú zhromažďované na spoločnom účte
/ Účet bude transparentný a na požiadanie bude poskytnutý výpis z účtu /
3. Fondy / EUR/ budú použité v rámci participačného rozpočtu na projekty o ktorých sa bude rozhodovať spoločne na snemoch
/každý participant má právo hlasovať a predložiť projekt /
Výhody a zmysel SKK
– jej hlavným zmyslom je zamedziť tzv. hmotnú chudobu obyvateľstva
– taktiež zabezpečiť vzostupujúci rozvoj celého hospodárstva
– je určená ako prostriedok k pochopeniu komunity ako sociálne
participačnej spoločnosti
– k uvedomeniu si pravej formy peňazí, ktoré sa netvoria falošnými
metódami len preto, aby určité skupiny ľudí mali nadpotrebné množstvo
financií
– má znížiť závislosť na súčasnom nefunkčnom finančnom systéme
– má zabrániť morálnemu úpadku vďaka prosperite a fungujúcej
komunite
– v neposlednom rade zabezpečiť spravodlivé prerozdeľovanie
verejných finančných prostriedkov
Čo potrebujeme ????
Všetko potrebné na spustenie projektu je k dispozícii, ale chýbajú financie na tlač peňazí v profesionálnej kvalite.
SKK budú vytlačené na papier používaný v baknovníctve a obsahovať aj tzv. ochranné prvky, tak aby nedochádzalo k falšovaniu a k zneužitiu.
Cena prvotnej tlače je spolu s výrobou matríc a nákladov na dodanie 5000 Euro
Práve preto hľadáme ľudí, ktorí radi finančne prispejú na tento projekt a radi sa ho zúčastnia aj ako participanti / spolupoužívatelia /
Existuje už niečo podobné ???
Za posledné roky sa podobné projekty ako SKK realizovali vo viacerých európskych mestách a aj vo svete.
artillery_thumbCelý svet a jeho verejnú mienku ovplyvňujú udalosti z Bostonského maratónu. Americké vládne miesta takmer ihneď začali hovoriť, ako to už býva zvykom, o boji proti terorizmu. Čo je to boj proti terorizmu a ako si ho Američania predstavujú?
Už na úvod treba poznamenať to, že americká diplomacia zneužíva antiteroristický boj na vlastné zištné ciele, inak by sa nemohlo stať to, že v Afganistane bojuje proti Al-Kaide a zároveň v Sýrii rovnaké teroristické hnutie podporuje. Americká diplomacia tak preukazuje dvojakú tvár svojej zahraničnopolitickej činnosti.
Teroristické útoky na území USA nie sú ničím novým a takpovediac ani prekvapujúcim. Vždy keď treba rozpútať nejaký vojnový konflikt, ruka v ruke s tým je dávaná do popredia útočná snaha voči americkému politickému systému i americkému občanovi ako celku. To znamená, že len málo vojnových konfliktov zo strany USA malo nejaký iný dôvod ako „všeobecné ohrozenie“ vlastných občanov.
Pri skúmaní americkej zahraničnej politiky musíme sledovať určite paralely. Americká diplomacia rada stavia do popredia akési neidentifikovateľné všeobecné ohrozenie zo strany „darebáckych“ štátov. Snaží sa tým navodiť akúsi bližšiu špecifický nedefinovateľnú hrozbu, ktorá môže /avšak nemusí/ viesť k nejakému teroristickému výpadu voči „západnému“ svetu. Pravdaže u každej krajiny je to iná špecifická hrozba.
Pri Iraku a Líbyi a iných arabských krajinách to je teroristická radikálna organizácia Al-Kaida, čo má viacero výhod pre americkú diplomaciu. Ako prvú treba vyzdvihnúť kultúrne vplyvy poznačené mohamedánstvom. Nech je režim v arabskom svete akokoľvek svetský, predsa tie vplyvy na kultúrnu minulosť zostávajú. A tak je lepšia možnosť spojiť svetský arabský režim s terorizmom ako napríklad nejakú európsku krajinu. Preto zostáva len otázkou času, keď sa iracky scenár začne uplatňovať voči Sýrii.
Druhou možnosťou využitia boja proti terorizmu je porušovanie ľudských práv, čo kráča ruka v ruke s americkou diplomaciou. Ak si pozrieme každý ozbrojený útok zo strany USA voči napadnutým krajinám, nemusí tu ísť bezprostredne o terorizmus. Ľudské práva sa tak stávajú dôležitým biznisom v zahraničnej politike USA. [1] O tom, či v dotyčnej krajine sa skutočne porušujú ľudské práva, to je samozrejme pre americkú zahraničnú politiku vedľajšie, nesmieme ani pustiť zo zreteľa, že americká tajná služba používa takých pre ňu typických prostriedkov ako podplácanie, záškodníctvo, špionáže, teror i nezastrené vojenské intervencie kráčajúce ruku v ruke s diplomatickým aparátom USA. [2] Na boj proti dotyčným „darebáckym“ štátom sa okrem terorizmu používa samozrejme aj tzv. psychologická vojna umožňujúca využívať celú škálu ideodiverzných prostriedkov prostredníctvom bielej, čiernej a šedej propagandy. [3]
Takýto spôsob pretláčania ľudských práv prostredníctvom pôsobenia ideologickej diverzie bol vedený voči Kube, Juhoslávii, Iraku, Líbyi – dneska proti Sýrii a KĽDR.
Terorizmus – cesta k porušovaniu ľudských práv
Pri skúmaní dotyčnej problematiky treba povedať, že terorizmus má dvojaké črty. Tou prvou črtou je odpútanie pozornosti od seba a možnosti zaútočiť na štát, voči ktorému je zameraná zahraničnopolitická pozornosť USA. Ako druhé možnosť obmedzovania ľudských práv samotnému obyvateľstvu v „západných“ krajinách. Popíšme si o oboch možnostiach trochu viac.
Odpútavanie pozornosti – takto možno nazvať zahraničnú politiku USA voči krajinám, proti ktorým je zameraná ideologická diverzia. Nie vždy ľudské práva sú dostatočnou motiváciou amerického obyvateľstva ísť do vojny. Odpor amerických obyvateľov voči vojne pomáha zlomiť zvyčajne nejaký teroristický čin, ktorý zvyčajne môže byť v réžii tajných služieb domovskej krajiny, v ktorej sa bombový útok uskutočnil. o tom že to nie je nič nové, svedčí aj snaha generálneho štábu USA využiť teroristický útok ako provokáciu voči Kube. Roku 1962 americký generálny štáb navrhol prísne tajnú operáciu Northwoods, v ktorej malo ísť o sériu teroristických útokov voči americkému obyvateľstvu, samozrejme vypracovaný americkými tajnými službami. V mene antikomunizmu navrhoval generálny štáb tajnú a krvavú teroristickú vojnu proti vlastnej krajine, aby získali americkú verejnosť pre šialenú operáciu, ktorú hodlali viesť proti Kube. Podľa plánu nazvaného „Operácia Northwoods“, mali byť v uliciach amerických miest strieľaní nevinní ľudia, na šírom mori potápané lode s kubánskymi utečencami, vo Washingtone, Miami a Bostone!!!!! (výkričníky I.L) spáchaný rad bombových atentátov. Za bombové atentáty mali byť odsudzovaní ľudia, ktorí s nimi nemali nič spoločné – dôkazy im mali byť podvrhnuté. Podvrhnuté dôkazy mali umožniť obviniť z týchto útokov Fidela Castra a jeho vládu. [4] Nepripomína vám to niečo? Uvedené fakty ľahko môžeme doložiť aj k teroristickému útoku voči USA z roku 2001, ako aj k súčasným udalostiam v Bostone.
Obmedzovanie ľudských práv : Každý teroristický čin sa dá pohodlne využiť aj v krajine, v ktorej sa udial. Terorizmus umožňuje beztrestné porušovanie ľudských práv, ku ktorým by v normálnej situácii nikdy nemohlo dôjsť. Tak sa terorizmus stáva katalyzátorom porušovania ústavy voči právam obyvateľstva dotyčnej krajiny a spriatelených štátov. Ponižujúce prehliadky na letiskách a železničných staniciach, čipové občianske preukazy umožňujúce lokalizovať ich držiteľa kdekoľvek a kedykoľvek, protiprávne odposluchy, ktorých len zlomok sa dostane na verejnosť – to všetko umožnili udalosti zo septembra 2001. Samozrejme toto je len zlomok možnosti porušovania ľudských práv. Hrozivejšie je obmedzovanie práva na demonštrácie a slobodu zhromažďovania v anglický hovoriacich krajinách, ako aj umožnenie polícii kedykoľvek bez varovania použiť zbraň. Myslíte si, že je to len paranoidné písanie konšpirátorov? Opak je pravdou.
V Británii je dnes trestné sa zhromaždiť bez povolenia úradov, ktoré úrady nemusia žiadateľom o vydanie bez dôvodu vydať. Aj demonštrácia je pozorne sledovaná – počas demonštrácie je možné použiť len obmedzené množstvo transparentov, pričom na niektorých demonštráciách môžu byť zakázané úplne. Z dôvodu možnosti „teroristického“ útoku sú aj povolené demonštrácie pri významných štátnych akciách zakázané. V spleti osláv svadby anglického panovníckeho rodu roku 2011 akosi podozrivo uniklo pozornosti buržoáznej tlače obmedzovanie ľudských práv republikánskych organizácii vo Veľkej Británii.
Ešte desivejšou právomocou je využitie strelnej zbrane bez výstrahy kedykoľvek a kdekoľvek ozbrojenými zložkami. Kedysi bolo nemožné, aby vás policajt bez vyzvania zastrelil, dnes v „mene boja proti terorizmu“ je to zlegalizované a občas sa to aj využíva. Roku 2005 vyvolal odpor zásah anglickej polície z leta roku 2005. Britská polícia bez vyzvania a upozornenia zastrelila nevinného brazílskeho študenta Menezesa. Ešte niekoľko dní po incidente britská, ale i naša tlač písala o „úspešnom zásahu proti terorizmu.“ Britskí novinári spievali doslova a do písmena ódy na výkonnosť polície, ktorá dokázala zastreliť teroristu, zodpovedného za teroristické útoky v Londýnskom metre. Až o niekoľko dní sa šokovaný svet dozvedel, že útok polície bol vedený voči nevinnému neozbrojenému študentovi. Napriek odporu a protestom nebol nik z polície odvolaný a vysvetlenie nepodal ani britský premiér. Človeku normálne zostáva rozum stáť a pýta sa, čo asi takého by robila „západná“ propaganda, keby sa toto stalo v socialistickej krajine.
Záver
Boj proti terorizmu ovplyvňuje verejnú mienku a stavia obyvateľstvo do pozície strachu. Nie všetko však medzinárodným terorizmom je. Veľká časť teroristických útokov spadá do činnosti domácich tajných služieb, tá menšia časť je aspoň z diaľky podporovaná. Aj dnes, keď píšem tieto riadky, je snaha zo strany Európskej únie posilniť medzinárodný terorizmus dodávkou zbraní v Sýrii. Americká vláda posilnila medzinárodný terorizmus nezmyselnými štátnymi prevratmi v Tunisku, Egypte, Líbyi – posilňuje terorizmus neskrytou podporou separátnych islamsko-klerikálnych odnoží v Alžírsku a Sýrii. Oslabovaním arabských sekulárnych režimov sa posilňuje medzinárodný terorizmus a je otázne dokedy ešte budú trpieť nevinní ľudia – nielen v USA, ale na celom svete.
Ivan Lulják
[1] O porušovaní ľudských práv v USA pozri článok LULJÁK , Ivan: Biznis zvaný ľudské práva. In. : Stránka KSS http://www.kss.sk/temy/spolocnost/746-biznis-zvany-ludske-prava.html /23.IV.2013/
[2] MICHAJLOV , S.M. : Zpravodajská služba Pentagonu – nástroj agrese. In. : Tajemství tajných služeb USA. Praha: Nakladatelství Svoboda, 1975, s. 48
[3] Pozri : LULJÁK , Ivan : O aspektoch vedenia psychologickej vojny. In. : Osobný blog IvLu na birdz.skhttp://www.birdz.sk/webka/ivlu/blog/o-aspektoch-vedenia-psychologickej-vojny/126213-blogspot.html /23.IV.2013/
Ako aj LULJÁK , Ivan : Vojna bez výstrelov – O aspektoch vedenia psychologickej vojny. In. : Stránka KSS http://www.kss.sk/temy/propaganda/724-vojna-bez-vystrelov.html /23.IV.2013/
[4] FARKAS , Viktor : Nemilosrdná moc – Je ve hře celý svět? Praha: Euromedia Group – Knižní klub, 2011, s. 199-200.
Kritický pohľad na súčasný politický systém neoliberalizmu.
stavu globálneho fašizmu
Niet väčšieho potešenia pesimistu ako vlastné omyly
Euroatlantická konzumná spoločnosť je „hlboko“ znepokojená: kapitalizmus drasticky lieči jej ilúzie o humánnom charaktere tohto typu spoločnosti (zisk/peniaze už nepokryte konkurujú životu, zdraviu a zdravému rozumu). Štvrťstoročie po vymazaní reálneho socializmu sa „intelektuálom“ odrazu ukazuje jeho známa tvár. Elity vo východnej Európe rýchlo zabúdajú, ako „výnosne“ kšeftovali v konvergenčných ambíciach s „komparatívnou výhodou lacnej pracovnej sily“, ako ozdravovali ekonomiku (a svoje rodinné rozpočty) v privatizácii… (Pripomínali šamanov na Novej Papui, ktorí sa začali po kolonializácii maľovať bielou hlinou, aby sa podobali svojím kolonizátorom.)
Po strate globálnej konkurencie (zániku reálneho socializmu) systém nekompromisne limituje a redukuje pôžitky, ktorými v studenej vojne a následnej transformácii (demontáži systému krajín RVHP a západoeurópskych sociálnych štátov) finančná oligarchia korumpovala väčšinovú spoločnosť. Navyše aj okruh korumpovaných sa zužuje. S klesajúcimi zdrojmi (energetickými, surovinovými a i.) a aplikovaním sofistikovaných technológií je stále väčšia časť populácie (a nielen v rozvojových krajinách) nadbytočná.
*Kapitalizmus, ako systém sformovaný priemyselnou revolúciou, vznikol vďaka technologickému progresu, keď sa civilizácia vymanila z intelektuálnych temnôt agrárnej feudálnej spoločnosti. Súčasne si ponechal genetické predispozície predchádzajúcej formácie. Na príklade Veľkej francúzskej revolúcie možno dokumentovať, že nielen vznikal v lone predchádzajúcej formácie, ale že aj kľúčové miesta nového režimu obsadili protagonisti „starého“. Nedá sa vylúčiť, že už vtedy ťahali za šnúrky bábok na scéne bankoví protooligarchovia. Opäť sa zachovala moc a vplyv tejto „tieňovej“ štruktúry… Kapitalizmus – ako systémová inovácia – uspel. Dosiahol úspechy v humanizácií spoločnosti: odstránil nevoľníctvo (otroctvo), čiastočne demokratizoval spoločnosť (prístup k základnému vzdelaniu) a i. Prirodzeným extenzívnym rozvojom postupne prešiel do imperiálneho obdobia a začal nadobúdať čoraz ohyzdnejšiu tvár . V stagnačnom období sa revitalizovaná oligarchia nielen snažila konzervovať systém (brániť jeho revízií či dokonca nahradeniu), ale aj maximalizovať svoje postavenie a moc (najmä prostredníctvom kontroly hospodárstva). Zlyhaním vo svetových vojnách, ktoré rozpútali v logike kríz z nadprodukcie a v konkurenčných sporoch o ovládanie kolónií stratil kapitalizmus morálnu autoritu a intelektuálne elity sa od neho dištancovali. Sovietsky pokus bol strategickou odpoveďou, a to aj napriek tomu, že o sedemdesiat rokov neskôr kolaboval. S vyšším stupňom demokracie (verejné vzdelávanie, sociálna bezpečnosť, dostupné zdravotníctvo) porážal kapitalizmus, kultúrne (veda a výskum, umenie, všeobecné skúlturňovanie), politicky i vojensky (II.svetová vojna, dekolonializácia). Analýza objektívnych i subjektívnych vplyvov, ktoré prispeli k porážke dobovej inscenácie osemdesiatych rokov, známej ako „reálny socializmus“ potrebujú väčší priestor a budem sa mu venovať samostatne. Vnútorný mechanizmus honby za stále vyššou mierou zisku kapitalizmus, ako globálnu doktrínu, po odstránení konkurencie (socializmu) zbavil racionality a posunul ho do degeneratívnej fázy. Kapitalizmus metastázoval do globálneho fašizmu (vojenské dosahovanie politických cieľov, masová manipulácia verejnosti s cieľom dosiahnuť formálne politické krytie, nadradenie a vnucovanie, rasovo odôvodnenej, vlastnej ideológie ). Nemožno opomenúť ani devastačný ekologický dôsledok maximalizácie zisku plytvaním energiami a iracionálnym hospodárením so surovinami. Dekadencia degeneratívnej fázy je kamuflovaná konzumetskými orgiami a dramatickou deštrukciou spoločnosti (individualizmus, rastúce priepastné rozdiely medzi stále užšou elitou a stále väčšou pauperizovanou civilizáciou).
Globálny fašizmus, zjednodušene vnímaný ako izraelsko-americký imperializmus vylučuje sociálne neprispôsobivých, starých a chorých, nezamestnaných, celé národné, rasové a náboženské spoločenstvá. Finančná oligarchia (nepriamo/svojím konaním a prioritami definovaná nábožensky a rasovo) kompletuje aroganciou, s akou presadzuje vlastné ideologizované vízie definíciu globálneho fašizmu. ( Fašizmus ako nahrádzanie politických prostriedkov pri dosahovaní záujmov definovaných v ucelenej ideológii brachiálnou, často etatizovanou, silou. Cielené – najmä mediálne – manipulovanie spoločnosti a jednotlivcov sofistikovanými psychologickými a sociologickými nástrojmi. Režim udržiava /vydržuje priemyselne organizované špiclovanie a dokonca i používanie selektívneho „vymazávania“/ likvidácie odporcov bez súdu. Oficiálny systém ekonomických a spoločenských „vied“ je ucelenou ideológiou rasovo/nábožensky sebadefinovej nadradenej skupiny s vlastnou filozofiou, účelovou interpretáciou histórie a podporovanými pavedeckými ekonomickými teóriami .)
*Globálny fašizmus je pokusom o zastrašenie civilizácie a jej úplné ovládnutie. Globálna oligarchia má k dispozícii (a účinne s nimi narába) moderné manipulatívne technológie na vytváranie súhlasu ako i demoláciu spoločnosti. Základným strategickým cieľom je snaha simultánne budovať kontrolované, efektívne konajúce, centrum, s planetárnym vplyvom a dezintegrovať ostatnú civilizáciu, aby sa každý jednotlivec stal, nielen formálne, bezmocným voči nevolenej „oficiálnej“ moci. Na polygóne regionálnych vojen a tzv. kvetinových, riflových a internetových „revolúcií“ je čitateľný záujem globálnej oligarchie i jej „stotožnenie sa“ s elitami USA i Izraela. Ignorovanie medzinárodného práva a arogantná nadradenosť tzv. “civilizácie“ (médiami kontrolovaná kvázidemokracia, voľný trh, zvýhodňujúci nadnárodné koncerny a i.) nad kultúru a prirodzené práva iných. Neoddiskutovateľným znakom fašizmu je systematické špicľovanie, vrátane podporovaného udavačstva. Dôsledné sledovanie a inventarizácia jednotlivcov dosiahla obludné rozmery. V kombinácií so selektívnou likvidáciou odporcov (napr. bezpilotnými lietadlami, komandami nerešpektujúcimi územnú zvrchovanosť) možno hovoriť o ďalšom usvedčujúcom dôkaze o globálnom fašizme. Navyše sú tieto prejavy verejne popisované, so zjavným cieľom zastrašiť verejnosť. Globálny fašizmus demontuje národné štáty, ako potenciálnu konkurenciu, nahradzuje ich negatívne vnímanými pseudofederáciami typu Európskej únie. Ide o diskreditáciu úvah o vyvážení (alebo nahradení) moci globálnej exekutívy reálnou politickou protiváhou. Internetové „revolúcie“ sú prezentované ľahko manipulovateľnou pauperizovanou mládežou. Tieto revolúcie na jednej strane ventilujú sociálne a generačné napätie, na druhej strane paralyzujú štáty, ktoré sa vzpierajú diktátu USA a Izraela, podporovaný ovládanými exekutívami, kedysi suverénnych štátov. Demontáž štátov (často oficiálne vlády nahradzujú dohodnuté, nominované exekutívy!) sprevádza znižovanie úrovne zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti, sociálnej bezpečnosti a všeobecného vzdelania (Taliansko, Španielsko, Grécko, bývalé socialistické štáty a i.). Znižovanie rozsahu a úrovne verejných „služieb“ a to aj v štátoch, ktoré tak konajú iba pod hrozbou hospodárskeho (finančného) kolapsu má demografické následky. Moderné technológie nepočítajú s masovou populáciou, navyše neproduktívna populácia so svojimi konzumnými nárokmi predstavuje environmentálne (a sociálne) riziko. Globálny fašizmus realizuje selektívnu globálnu genocídu. Pitoresknou analógiou s koncentračnými tábormi je fakt, že za stráženými mnohonásobnými „bezpečnostnými“ bariérami je malá časť populácie – „elita“ a v podmienkach „arbeit macht frei“ žijú miliardy. Dôkazom je pokles priemerného veku, dožitia a iných komplexných ukazovateľov (napr. v Rusku, na Balkáne, v Afrike, Južnej Amerike a i.) genetického čistenia planéty podľa rás a národov.
Globálna oligarchia má plán a aj prostriedky na realizáciu ďalšej „transformácie“ spoločnosti. Objektívne zmeny ju skôr, ako širokú verejnosť, doviedli k poznaniu nevyhnutnosti zániku doterajšej civilizácie. Koncentrované globálne zdroje (finančné a intelektuálne), ktoré má k dispozícii, jej umožnili erudovane pripraviť plán a vytvoriť systém aplikačných nástrojov na „transformáciu“ civilizácie. Riadená transformácia je definovaná jej záujmom udržať/zlepšiť si postavenie/moc v systémovom civilizačnom upgrade. Z rýdzeho konkurenčného záujmu (vylúčiť alternatívy) nastolila novú dobu temna: zhlúpnutie verejnosti, ovládanie je chúťok, sociologickú manipuláciu planetárneho rozmeru, hospodársku krízu, sťahujúcu slučku okolo krku a vynucujú si všeobecnú poslušnosť.
*Finančná oligarchia, ktorá zvládla prechod od feudalizmu ku kapitalizmu a úplnú kontrolu kapitalizmu vo všetkých jeho štádiách (autentický kapitalizmus, imperializmus, globálny fašizmus) včas rozpoznala príznaky systémovej zmeny. Dokázala koncentrovať obrovské finančné, materiálne a intelektuálne zdroje na prípravu, plánovanie a realizáciu transformácie. Dokonca sponzoruje sieť „marxisticky“ orientovaných filozofov, sociológov a ekonómov, ktorí jej poskytujú cenné informácie o priebehu a rizikách transformácie. Kľúčovým priestorom sa stáva kontrola informácií (agrárny feudalizmus – pôda, priemyselný kapitalizmus – základné prostriedky, energie a suroviny). Nemožno nevidieť, že diverzifikácia civilizácie prebieha ako selektívne rozlíšenie populácie podľa prístupu k vzdelaniu a k informáciám. Okrem populácie „odsúdenej“ na likvidáciu (nevzdelaní, bez pracovných návykov, morálne redukovaný na konzumentov dekadentnej televíznej zábavy), tvoria veľkú skupinu úzko špecializovaní „technici“. Úzka špecializácia je kombinovaná s absenciou všeobecného vzdelania. Konzervatívne životné postoje sú stabilizované komparatívnymi výhodami nadštandardného konzumu. Masívny tlak na tzv. strednú triedu ju formuje, ako stále sa zužujúcu vrstvu lojálneho služobníctva, zápasiaceho o stále menej kostí pod stolom. Transformačná trajektória je definovaná cieľovým stavom, disponibilnými zdrojmi a konkrétnymi, plánovanými a korelujúcimi postupmi. Priestorové a časové rozlíšenie je precízne plánované a dômyselne realizované, aby sa transformácia vyhla nástrahám kvalitatívneho skoku z kvantitatívnej koncentrácie. Jednotlivé aktivity sú odskúšavané na malom priestore, vyhodnocované a po revízií aplikované. Dôsledný monitoring umožňuje lokalizovať a časovo obmedziť „vypúšťanie pary“ rozumej náboženské, sociálne, politické, generačné napätia. V našom civilizačnom priestore nemá ani vhodne a kompetentne pripravená alternatíva žiadne šance na úspech. S „alternatívou“ sa nepočíta“!
Nová civilizácia je s veľmi veľkou pravdepodobnosťou realizovaná ako prísny kastovný systém (s ostrými kastovými hranicami). Kasty sú oddelené informačnými bariérami: životu vlastnej kasty jej príslušníci rozumejú, chápu jej logiku a nepripúšťajú možnosť alternatívy. (Meltingpot generuje silné pocity ohrozenia a ešte pevnejšie konzervuje kastovné/kultúrne rozdelenie a blokuje porozumenie.) Ideologické (a informačné) vymedzenie kást funguje ako vybuchujúci náramok doma väznených (akonáhle opúšťajú vymedzený priestor oprátka na krku vybuchne a „oddelí“ hlavu od tela…)
V strede civilizácie, zrejme, bude (je?) „elita“ – súčasná finančná oligarchia, selektívne zdokonalovaná vybraným genetickým materiálom z tzv. „strednej triedy“ (laureáti intelektuálneho a umeleckého života, z estetických dôvodov aj víťazi súťaží krásy a vybraných športových odvetví). Vzhľadom k pokroku medíciny je možné predpokladať „dlhovekosť“ (nesmrteľnosť) jej príslušníkov (Teda prírastok tlaku na demografické čistenie planéty).
( I. stav)
„Elita“, zrejme, bude (je?) chránená (a izolovaná) quazikastou/gardou „ochrancov“ (vojenskí, spravodajskí a policajní dôstojníci, prokurátori, sudcovia, exekútori). Títo budú chrániť „civilizáciu“ elity nielen pred vonkajšími kontaktmi, ale aj pred rizikom, uvedomelého príslušníka (-kov) elity, ktorí by sa mohli stať vodcami odporu (revolúcie) v spojení masami iných kást.
Ďalšou quazikastou obklopujúcou „elitu“ majú byť (sú?) „služobníci“ (politici, mediálni a marketingoví manipulátori, CEO finančného systému a menežment exekutívy). Ich určujúcou povinnosťou bude (je?) sofistikovanými metódami udržiavať stabilitu pomerov, preventívne izolovať a likvidovať potenciálne zdroje odporu. Základnou úlohou však je (a bude) koncentrovať a transportovať „výnosy“ systému pre potreby elity.
Treťou súčasťou, vytvárajúcou pružný tlmiaci prstenec okolo „elity“ budú (sú?) zrejme „producenti“. Vedci, informatici, logistici, reklamní a marketingoví operátori organizujúci „produkciu“. Toto spoločenstvo bude penetrované ako najpravdepodobnejší subjekt odporu) gardou ochráncov.
( II. stav)
Vnútorné okruhy civilizácie budú (sú?) obklopené metežou „pauperizovaných“ kást a kastičiek, diferencovaných kultúrne, etnicky, nábožensky a rôznymi inými doktrínami. „Pauperizovaní“ budú pružne používaní v civilizácií (riadená selekcia umožňuje účelové použitie populácie najmä v riadených „revolúciách“- podľa potrieb „elít“) . Ich osud bude ultimatívne pôsobiť na „lojalitu“ jednotlivých skupín kasty obklopujúcej elitu vynucovať poslušnosť). Nevzdelaní, naučení nepracovať, motivovaní a pachtiaci po pôžitkoch „vyšších stavov“ vytvárajú komunity bez pravidiel, so zákonmi brutálnej sily a zločinom ako racionálnym riešením individuálnych problémov ( podvody, korupcia, prostitúcia a pod.)
( III.stav)
Obeťou konverzie civilizácie, organizovanej oligarchiou (elitou?) je najmä mládež a jej perspektívy. Sofistikovaný systém vytvára ilúzie o slobode, rovnosti príležitostí a pritom rezolútne a rafinovane diferencuje spoločnosť. Moderné (kontrolované) nástroje komunikácie efektívne demolujú spoločnosť, a jednotlivcov zbavujú akejkoľvek schopnosti nielen brániť a presadzovať vlastné záujmy ale dokonca ich aj formulovať. Procesy pacifikácie mládeže využívajú osvedčené postupy mazáctva – šikany, lámanie odolných a likvidáciu nezlomných.
V zásade sú vždy binárne definované možnosti áno/nie, 0/1… Celý transformačný proces je však autoedukačný (v procese kritického hodnotenia sa samostatne „učí/zdokonaľuje“) , je teda stabilný a jeho aplikácie sú – aj vďaka tomu – časovo a priestorovo rozlíšené. Aj to podporuje ilúziu jeho diverzity a diferencuje kritikov. Alternatívou tohto projektu nie je iný projekt, ale kolaps civilizácie. Hlboké protirečenie je obsiahnuté v hypotéze: alternatívou transformačného projektu je kolaps. No len obávaný, nechcený kolaps (globálna katastrofa) s vysokým rizikom sebazničenia je alternatívou ako revidovať tento proces…
*Snaha zachrániť nezachrániteľné generuje absurdné komediálne scenáre. Stačí si vypočuť ktorékoľvek správy: pri písaní tejto úvahy ma pobavilo, že sa proamerické krajiny na katarskej schôdzke o Sýrií rozhodli rozšíriť svoju intervenciu a súčasne vyzvať Irán, aby stiahol zo Sýrie dobrovoľníkov a zabránil tak internacionalizácií konfliktu… ( 23. 6. 2013 – správy pre hlupákov RTVS)
Alebo II. dôchodkový pilier odôvodňujú zhoršovaním pomeru pracujúcich a dôchodcov v čase, keď na Slovensku nedokážu zamestnať vyše 800 000 práceschopných…
Hlúposť, ako doktrína, spodobňuje „oficiálnu“ propagandu s pokleslými etudami goebelsovskej propagandy a ideologickými dogmatikmi rôzneho zafarbenia…
Práve dekadencia „koncových“ realizátorov nasvedčuje vyčerpávaniu aj ich viery v „konečné riešenie“. Finančná oligarchia je medzi stále väčšími mlynskými kameňmi. Na jednej strane si vytvorila obrovský a nákladný moloch globálneho fašizmu s vydržiavanou diplomaciou, mediokraciou, vojensko-priemyselným komplexom a na druhej strate je verejnosť strácajúca zvyšky racionálneho rešpektu zoči-voči stupidite oficiálneho krytia režimov. Obrovská sila spohodlňuje protagonistov systému a tí volia pohodlné, no nepresvedčivé a dekadentné postupy. Vidno to najmä na rozhraniach komunikácie medzi oficiálnou globálnou fašistickou civilizáciou a ostrakizovanými náboženskými, národnými a historickými kultúrami (čínsko-konfuciánska, arabsko-islamská, africko-polyteistická a i.)
Dialektika funguje a filozofické zákonitosti tiež….
Pri oboch racionálnych riešeniach problému: uzavretie centra a ponechanie zvyšku nekontrolovanému samovývoju alebo zostrenie kontroly a silové vynucovanie si lojality, hrozí globálna kataklizma. Je nepodstatné, či spúšťačom bude sociálny, environmentálny alebo vojenský impulz, podstatné je, že všetky krízy budú fungovať synergicky a spôsobia možno až totálnu genocídu našej civilizácie…
Je to viac ako fraška je to zločinecké spiknutie.Za čo platíme orgány právnej ochrany a SIS?
Kto sa stal viceprezident Finančnej správy? Je to Dana Meager? Kto ju presadil?
By Proxykazaa on 21. September 2013 at 21:42
Posted In: Videa
Podvod s výberovým konaním na viceprezidenta Finančnej správy! Výberové konanie bolo len divadlo pre ľudí – víťaza sme poznali už vopred – je ňou Dana Meager, ktorá predtým pracovala 9 rokov na vysokom poste v SPP. Môže jej nomínácia súvisieť so súčasnou kauzou v SPP? Kto je Meager a kto a prečo ju tam chce udržať? Bol porušený zákon. Prečo je všetko okolo jej osoby super tajné? Pre FS už pracuje 6 mesiacov, no ani jej podriadení ju nepoznajú. Kto je v skutočnosti Dana Meager?
Malatinský dal pôžičku firme EPH
By Proxykazaa on 23. September 2013 at 21:06
Posted In: Články
NEUVERITEĽNÁ AROGANCIA!!!! Počas odvolávania FICA v parlamente, podpísal minister hospodárstva Tomáš Malatinský pôžičku firme EPH (J&T) vo výške 384 miliónov eur!!!! Pôžička je bez ručiteľa a vyplatená bude do 29.9. tento týždeň. A splácať sa začne o 7 rokov!!!! Ďalší jasný dôkaz, že vláda je len bábkovým divadlom finančných skupín!!
Tragédia Mlčania
Martin Bulák, 4.2.2013 pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk
Email
Amerika je zlá, židia sú zlí, médiá sú zlé, peniaze sú zlé, úrok treba zrušiť, žijeme v najhorších časoch histórie ľudstva, útok na WTC má na svedomí Mossad, všetko ovládajú z úzadia ilumináti s ich novým svetovým poriadkom a spolu s korporáciami a médiami ovládajú vlády po celom svete. Asi takto by sa dal zhrnúť obsah jednej z najpredávanejších kníh na Slovensku v súčasnosti – Mlčanie od Tibora Eliota Rostasa, v ktorej arbitrárne vyjadruje svoje postoje k širokému spektru problémov dnešného sveta.
Mlčanie malo mlčať, no nemlčalo
Rostas už v úvode Mlčania cituje filozofa Ludwiga Wittgensteina: “O čom nemožno hovoriť, o tom treba mlčať” a následne to konkretizuje “čím mal na mysli skutočnosť, že ak nie sme schopní určité fenomény argumentačne podložiť, potom – ak chceme byť seriózni – nám nostáva nič iné, ako držať jazyk za zubami. Súhlasím. Chcem byť seriózny, no chcem prekonať mlčanie.”
Rostas si teda uvedomuje, že mnoho vecí argumentačne podložiť nevie, a že takto uvedené informácie by bez dôkazov alebo zdôvodnenia neboli seriózne, no napriek tomu to robí. Mlčanie je v podstate len o tom – arbitrárne konštatovania bez akýchkoľvek argumentov alebo dôkazov, dokonca aj bez uvedenia zdroja. Prečo potom taká popularita? Pretože autor ponúkol ľuďom to, čo chcú počuť. Dal im jednoduchú a priamočiaru odpoveď na všetky svetové problémy, bez vyhýbavých a nejasných konštatovaní. Všetko jasne a s istotou.
Všetky konšpiračné teórie, útržky faktov, všetko, o čom sa len šepká, dal niekto konečne dokopy, vysielal najskôr v rádiu a následne tomu dal aj knižnú podobu! Ideálny materiál pre zaručený úspech v predaji.
Mnoho zamyslení obsahuje fakty použité pravdepodobne z oficiálnych zdrojov, no uvedené v takom kontexte, že autor čitateľovi nedáva žiadne vysvetlenie súvislostí. Napr.: “22 000 detí zomiera denne od hladu, kým ľudia na Západe utratia ročne 17 miliárd dolárov len za krmivo pre domácich miláčikov.” Takto uvedené fakty vyzerajú síce šokujúco, no čo tým chce autor povedať? Vyzýva ľudí, aby nekupovali svojim domácim miláčikom jedlo, no dali ich utratiť a posielali tie peniaze radšej deťom do Afriky? Alebo chce, aby vlády viac zdaňovali ľudí, a zasielali za tie peniaze zahraničnú pomoc do týchto krajín? Jeho predstavu sa žiaľ čitateľ Mlčania nedozvie. Tento spôsob mi veľmi pripomenul vystúpenia Petra Staněka, ktorý je známy najmä tým, že veľa dáva, no málo podáva.
Ďalšie podobné konštatovania bez stanoviska:
V USA nezamestnanosť dosahuje namiesto oficiálnych 8,3% závratných 23%…
V USA hladuje 25% detí.
Potravinová sebestačnosť Slovenska je len 47%.
450 miliónov ľudí vo svete trpí duševnými poruchami.
Počet samovrážd vo svete vzrástol o 62%.
…
Mlčanie a peniaze
Rostas v tejto knihe viac krát popisuje peniaze ako zdroj zla. Autor si spojil všetky globálne problémy a našiel im spoločného menovateľa.
Žiadne peniaze, žiadni sprostredkovatelia v našich životoch, žiadni politici, žiadne násilie, žiadne vykorisťovanie druhých, žiadne vraždenie, žiadne elity, žiadne utrpenie, beznádej a nespravodlivosť.
Až 93% všetkých peňazí na svete už dokonca neexistuje ani vo forme bankoviek, ale iba v podobe virtuálnych číslic na vašich účtoch.
Ľudia kedysi peniaze k životu vôbec nepotrebovali, všetko prebiehalo na základe výmeny tovaru, čo sa už niekde opäť začína uvádzať do praxe.
Autor Rostas v celej knihe Mlčanie úplne ignoruje postavenie samotného štátu v ekonomike. Všetky negatíva pripisuje existencii určitých prvkov v hospodárstve, ako sú peniaze, úrok, a samozrejme tých “pár vplyvných jedincov”, ktorí to celé ovládajú. Vlády, teda politici a ich vplyv zostávajú v knihe spomenuté len okrajovo. Rovnako je to aj v tomto prípade.
Rostas by mohol napr. pochopiť, že peniaze sú len prostriedkom výmeny. Aby bol prostriedok výmeny v hospodárskom celku reálne použiteľný, musí byť dostatočne likvidný, a na to treba dôveru u ľudí. V prípade monopolného postavenia je to politická garancia (štátu). Peniaze, ktoré používame, fungujú, lebo nám ich hodnotu “garantujú” (a zároveň nanucujú) politici. Tí istí politici nás ale aj cez tie peniaze okrádajú. Čo je blbé, je to, že nemáme na výber a zákonom stanovenú menu musíme používať.
Čo Rostas v Mlčaní nespomína, je to, že ak by politici neobmedzovali konkurenciu v bankovníctve a emisii platidiel (nebola by zákonom stanovená jedna jediná mena), nemuseli by byť ľudia odkázaní možno na menu, ktorá ich ožobračuje, no mohli by platiť napr. menou krytou zlatom, ktorú by sa rozhodla banka X vydávať. Rostas to zobral radšej “globálne” a navrhuje zrušiť všetky peniaze a prejsť na barter. Podľa logiky – opitý vodič pri havárii zabije dieťa > zakážme autá!
Pre korektnosť treba však dodať, že Rostas si v Mlčaní protirečí, keďže v jednej časti obhajuje zrušenie peňazí a prechod na barter a v závere navrhuje prechod na komunitné (lokálne) meny, znovu ignorujúc aktuálnu situáciu štátnej monopolnej meny, ktorá daný stav spôsobuje.
Rostas komunista?
Viaceré vyjadrenia v knihe Mlčanie a kontext niektorých celkov esejí dáva čitateľovi pocit, ako keby Rostas inklinoval ku komunistickým ideám.
Všetky skvelé myšlienky, ktoré by mohli viesť k solidarite a lepším životným podmienkam, nevyhnutne súvisia so spravodlivou deľbou moci a prerozdeľovaním bohatstva.
Dnes za nás takmer všetko robia stroje a počítače, preto stúpa nezamestnanosť. Ak však všetko robia stroje, potom ich produkty vznikajú bez väčšej námahy. Ak vznikajú bez námahy, potom nie je dôvod, aby nemohli byť pre každého.
… naša potravinová sebestačnosť je na úrovni žalostných 47%. Naproti tomu na našej úrodnej pôde vidíme pribúdajúce stavby priemyselných parkov či logistických centier.
Teória o likvidácii pracovných miest mi pripomenula Barracka Obamu, (ktorým Rostas tak opovrhuje) ktorý rovnako tvrdil, že technológie sú zlé, lebo ničia pracovné miesta. Peter Schiff túto teóriu nádherne vyvrátil. Avšak Rostas v teórii zašiel ešte ďalej a naznačil potrebu znárodňovania majetku inovatívnym subjektom.
Mimochodom, aká potravinová sebestačnosť je v takej betónovej džungli Hong Kong?
Rostas uvádza v závere Mlčania aj svoje návrhy, ktoré znovu pripomínajú komunistické myšlienky:
Základnými princípmi správneho fungovania peňazí je ich tvorba na základe práce a existencia základného príjmu…
Peniaze si budú vydávať komunity, mestá, obce… Ak vám nedajbože ochorie dieťa a na prípadnú operáciu bude treba peniaze, tie sa jednoducho vytlačia a lekár dostane zaplatené.
Zlé hospodárenie zamestnávateľov nebudú znášať zamestnanci, pretože svoje peniaze vždy dostanú.
Základný príjem je typický komunistický návrh, kde sú zdroje rozdeľované rovnostársky všetkým (dokonca bez ohľadu na to, či pracujú alebo nie). Je to teda taký upgrade komunizmus. Inými slovami – utopizmus 2.
Boj proti úrokom
Úrok je základným stavebným kameňom moci bánk, ktoré vládnu ekonomike a tým aj politike tohto sveta.
Princíp dnešného sveta funguje na princípe moci, ktorú vytvárajú peniaze s úrokmi. Niečo také by však v mimoriadne prosperujúcom období gotiky nebolo možné, pretože úrok cirkev zakazovala.
Existencia úroku viedla ku všetkým zadĺženostiam, a tým aj vojnám, ktoré banky financovali. Ak sa zbavíme tohto “atómu moci”, svetovláda sa zrúti do bezodnej priepasti času.
Rostas v knihe Mlčanie sústavne opakuje, že úrok je zlo, no prečo, to nikde nevysvetľuje. Navyše znovu obchádza fakt preregulovateľnosti a prakticky veľmi obmedzenej možnosti príchodu nových subjektov na trh, ktorú vytvára štát. Chcel by som počuť od neho nejaký konštruktívny návrh. Ako by si predstavoval systém bankovníctva on? Alebo by žiadne banky neexistovali? Kto by ľuďom požičiaval peniaze na financovanie bývania a pod. Alebo by neexistovali ani peniaze a ľudia by svoje nehnuteľnosti splácali produktami z chovu dobytka a pestovaním plodín? Píše to ale celkom jasne – “žiadni sprostredkovatelia“.
Konšpirácie, konšpirácie, konšpirácie…
Mlčanie sa vo viacerých esejách točí okolo typických konšpiračných teórií, ktoré samozrejme nie sú ničím podložené, napr.:
Vojny proti celému svetu vedie drobná, nelegitímna a nikým nevolená skupina ekonomicky najsilnejšej globálnej elity.
…vieme, že svet neriadia politici, ale ekonomické záujmy nikým nevolených skupín v utajení…
Osobnosti
Rostas v Mlčaní viac krát spomína mnohé osobnosti, ako Rona Paula (v pozitívnom svetle), Miltona Friedmana (v negatívnom), Paula Krugmana (neutrálne), Noama Chomskeho (negatívne) a pod. Vo väčšine prípadov sa jedná o nesprávne interpretácie, resp. zavádzajúci popis historických faktov. V prípade Chomského jednoducho o antisemitizmus, keďže je to žid.
Rona Paula spomína Mlčanie v pozitívnom svetle najmä v súvislosti s jeho výrazným odporom voči zahraničným intervenciám USA, no rovnako aj voči mnohým iným krokom americkej vlády, ktoré aj sám Rostas kritizuje. Na druhej strane Miltona Friedmana opisuje už nepochopiteľne v negatívnom svetle, ako keby z dôvodu spolupráce s vtedajším prezidentom (v úlohe poradcu). Demagógia v Mlčaní o Friedmanovi:
Obmedzenie výroby (v ZŤS Dubnica) napokon vyústilo do zatvárania podnikov na Považí, ale aj na celom Slovensku v línii chicagskej školy Miltona Friedmana.
Do čela ústupkom sa postavil Milton Friedman s jeho chicagskou školou. Vládam nariaďoval odstránenie pravidiel, čo obmedzovali koncentráciu zisku v rukách korporácií.
Zásadný omyl spočíva v tom, domnievať sa, že Milton Friedman bol pro-business. Rovnako ako Ron Paul, aj Friedman bol zástancom voľného trhu, pričom sa pohyboval len na akademickej pôde a robil len poradcu (nebol v exekutíve a teda nemal žiadnu možnosť nikomu nič nariaďovať). Na druhej strane Ron Paul je dlhoročný kongresman štátu Texas a dva krát už kandidoval do funkcie prezidenta USA.
Zlá interpretácia v knihe Mlčanie padla aj na Paula Krugmana:
Dokonca aj Paul Krugman vyhlásil, že ak by sme zažili mimozemskú inváziu, všetci by sme ťahali za jeden povraz záchrany pred ekonomickým kolapsom.
Dezinterpretácia spočíva v nepochopení, resp. nevedomosti o Krugmanovej (mylnej) teórii, ktorá tkvie v potrebe umelej stimulácie agregátneho dopytu. Krugman v tejto súvislosti vôbec nerieši podstatu mimozemšťanov, ako to Rostas v Mlčaní nesprávne zasadil. Paul Krugman je jednoducho mylne presvedčený o podpore ekonomiky z princípu (aj) takouto formou (Mýtus rozbitého okna).
Mlčanie – kde spravil Rostas chybu?
Mlčanie je spojením konšpiračných teórií, nič nehovoriacich úvah a faktov so zlým zdôvodnením. Rostas navyše vo všetkých esejách vytrvale ignoruje prítomnosť štátnej moci. Ako príklad by som uviedol aj jeho kritiku výstavy “The Human Body”, kde sú vystavovaní čínski väzni. Kritizuje len spoločnosť, ktorá vystavuje mŕtvoly, no ani dvoma slovami sa nezmieni o čínskej vláde, ktorá týchto (prevažne nevinných) ľudí uväzní a neskôr vo väzení aj popraví alebo iným spôsobom zlikviduje, a následne predá spoločnostiam na plastifikáciu. Rostas si všíma “nehumánnosť” až od tohto bodu. Smutné, a v podobnom duchu sa nesie celá kniha.
Fakty ktoré Rostas pomedzi svoje úvahy podáva, sú zväčša pravdivé a čerpané z dôveryhodných zdrojov. Problémom knihy sú popretkávané fakty s konšpiračnými teóriami, antisemitizmom, antiamerikanizmom, xenofóbiou, homofóbiou a jasným odkazom v zmenu spoločnosti na komunistický model. Ak by sa týmto veciam Rostas vyhol a uvádzal by len fakty s uvedením zdroja, bolo by to určite pre odbornú verejnosť dôveryhodnejšie a akceptovanejšie dielo. No na druhej strane, písať len nudné fakty by asi nebolo tak populárne…
Rostas a Vondrák
Foto: SME
Na webe sme.sk v piatok 20. septembra vyšiel oslavný článok o T.E. Rostasovi. Článok nekriticky propaguje autora a jeho tvorbu. Podľa autorky jeho relácia Mlčanie v rádiu Viva „si našla veľa vďačných, ale aj nespokojných poslucháčov. Tým druhým vadí to, že trvá len 120 sekúnd.”
„Tibor Eliot Rostas je výtvarník, vydavateľ, hudobník a spisovateľ. Všetko, čomu sa v živote venoval a venuje, robí rád a napĺňa ho to,” napísala regionálna redaktorka Jana Černáková v článku Rostas: Ľudia sú vždy udržiavaní nejakou formou strachu z besedy v Nitre, ktorú moderoval niekdajší moderátor TA3 Vladimír Vondrák.
Reportáž z diskusie sa nesie v oslavnom duchu. Tvorbu autora nijak nespochybňuje.
Rostasova kniha podľa nej obsahuje “súbor krátkych rozhlasových zamyslení, ktoré prelomili ticho a odhalili mýty o civilizovanej spoločnosti, slobode, prosperite a demokracii. Preklenuli vákuum spoločenského a mediálneho mlčania na témy, o ktorých sa nesmie hovoriť.”
To, že autor je kritizovaný za vyvolávanie antisemitizmu, nenávisti a za to, že spája nepodložené konšpirácie, už v článku nie je. Rostas pritom nie je neznámy autor. O jeho relácii aj knihe už písali viaceré médiá, dokonca aj samotné SME. Názorový portál jetotak.sk napríklad napísal, že Rostas informácie netriedi. “Je jedno, či to robí zámerne, alebo je to reakcia človeka, ktorý vidí prvýkrát v živote výsledky vyhľadávania Google. Svojim poslucháčom, na Facebooku, väčšinou mladíkom v maskáčoch s falošnými menami pripomínajúcimi názvy pív a portrétmi asketického Tisa, vysvetľuje, že to, čo im vraví o boľševickej revolúcii, o očkovaní a svetovom sprisahaní, je jediná pravda. Nikto z nich si nepoloží otázku, ako práve Rostas unikol židovsko-iluminátskemu sprisahaniu a môže vysielať v Rádiu, ktoré patrilo do Poorovej sféry vplyvu.” Podľa Menejštátu.sk problémom Rostasa sú “popretkávané fakty s konšpiračnými teóriami, antisemitizmom, antiamerikanizmom, xenofóbiou, homofóbiou.”
Článok ukončila autorka úvahou: „Rostasove odpovede možno všetkých úplne neuspokojili, no určite mnohí z besedy odchádzali s otáznikmi v hlave. V publiku však jasne zarezonovala myšlienka, že ak chce človek niečo vo svete zmeniť k lepšiemu, mal by začať od seba.”
Po tom, ako som na článok upozornila na Facebooku, sme.sk článok stiahlo.
“Článok, sa neobjavil a ani neobjaví na titulke sme.sk. Je to autorský materiál týždenníka MY Nitra a redakcia, ktorá spadá pod šéfredaktorku Janu Paulovskú, si ho zaradila aj na svoju podstránku. Považujem to za veľmi nešťastné,” reagoval šéfredaktor SME Matúš Kostolný. Zároveň upozornil, že denník SME jasne vyjadril postoj k Rostasovej produkcii v článku Rádio Viva má reláciu, v ktorej sa hovorí o tajomných skupinkách ovládajúcich svet.
“Článok sme definitívne stiahli zo stránky http://www.nitra.sme.sk. Sme toho názoru, že ľudia prezentujúci postoje rasovej či náboženskej neznášanlivosti nemajú mať, bez adekvátnej konforntácie, priestor v našich médiach,” povedala Paulovská.
Rostas si môže napísať aj povedať čo chce. Vysielateľ – teda Rádio Viva – nesie zodpovednosť za to, čo odvysiela. A môže rozobrať vo vysielaní aj rôzne konšpiračné teórie, ale mal by pri tom používať všetky dostupné zdroje tak, aby sa čo najviac priblížil k pravde. To, ako spracováva a používa zdroje Rostas, je len snaha po senzácii. Je smutné, že rádio nemyslí na to, že niektorí ľudia pospájaným nenávistným konšpiračným teóriám uveria.
Po tom všetkom, čo sa o Rostasovi za posledné dva roky napísalo, je prekvapujúce, že regionálna redaktorka vydavateľstva sa vyberie na diskusiu a napíše článok bez toho, aby si o autorovi našla základné informácie, aspoň vo vlastných novinách.
Akých hadov máme na prsiach.
Odchod do dôchodku vo veku 50 rokov s 9000 eur mesačne pre úradníkov EÚ bol schválený!
By Proxykazaa on 26. Február 2013 at 12:12
Posted In: Články
Všimli ste si, že naši politici/poslanci a ich “pajtáši” robia všetko preto, aby sa dostali do európskej správy,
Prečo? … bude vás to zaujímať …
To je jednoducho odporné!
Odchod do dôchodku vo veku 50 rokov s 9000 eur mesačne pre úradníkov EÚ bol schválený!
Už v tomto roku 340 zamestnancov odišli do predčasného dôchodku vo veku 50 rokov s penziou 9000 eur za mesiac.
Príklad:
Giovanni Buttarelli, ktorý zastáva pozíciu “správca údajov – asistent kontrolóra” bude môcť získať už
po 1 roku a 11 mesiacov v tejto práci (kde pracuje od novembra 2010), dôchodok 1 515 € / mesiac.
Je to ekvivalent v priemere zamestnanca belgicka alebo francúzska v súkromnom sektore po odpracovaní 40 rokov.
Nehovoriac o slovenských dôchodkoch.Ale podme ďalej.Tak že tento náš príklad, bude mať po odpracovaných 10 rokov
nárok na 9000 eur / mesačne na dôchodok.
Ďalšie príklady:
Roger Grass, vedúci kancelárie Európskeho súdneho dvora, bude dostávať € 12,500 mesačne na dôchodok.
Pernilla Lindh, sudca na súde prvého stupňa, mesačne € 12,900 na dôchodok.
Ruiz-Jarabo Colomer, General Counsel, € 14,000 za mesiac na dôchodok.
Tak že 350 eur im na dôchodok nestačí, aby si vychutnali slasti života “euroobčana” ?!
eu babylon
autor: proxy.kazaa
zdroj: http://actuwiki.fr/eco/15604
Autor je členom SaS teda strany,ktorá je postavená na neoliberálnej teórie ekonomiky, teda tej ktorá resp. pomocou ktorej bol zavedený tento spoločensko-politický systém,tento hnus vyhovujúci zlodejom a ich straníckym sluhom.Ešte som nevidel väčšie pokryt
Papierový premiér a skutočná vláda finančných skupín
Úskoky v úskokoch iných úskokov
22.9.2013 / Blogy / Jozef Rajtár
RSS
Veľkosť textu
Poslať e-mailom
Vytlačiť
Diskusia (7 reakcií)
Motto: Úskoky v úskokoch iných úskokov…
Scifi román Duna
maketa ficoPočas dvoch búrlivých parlamentných nocí vyplávali na povrch ďalšie nepríjemné skutočnosti ohľadne SPP.
Po prvé:
Vláda schválila materiál o odkupe stratovej časti SPP už v decembri 2012, to znamená, že ešte predtým, ako EPH (s podielnikom J&T) vôbec odkúpila podiel od E.ON a GDF Suez. Takže finančné skupiny si najprv nechali všetko odklepnúť vládou, aby mali “istotu”, že sa následne zbavia stratovej divízie . Táto bezočivosť názorne ukazuje, ako funguje vláda Roberta Fica. Rozhodnutie finančnej skupiny sa vykoná okamžite a je nadradené všetkému ostatnému. Verejnosť a parlament, ak sa dá, nikdy v rozhodovaní ani na rad neprídu.
Po druhé:
Vláda Roberta Fica postupne odovzdávala ďalšie právomoci nad firmami tvoriacimi SPP, čo umožnilo najlepšej z nich – Eustream – dať garanciu za úver na 750 miliónov eur pre firmu vytvorenú čisto len J&T v Holandsku. Bez vplyvu štátu (ako hlavného akcionára) na toto rozhodnutie! Za tieto prostriedky budú kúpené dlhopisy, ktoré Eustream vydá a tieto prostriedky budú dané SPP skupine na vyplatenie dividendy, ktorú si rozdelí štát a združenie EPH. J&T a EPH tak dostávajú prostriedky od SPP na samotné splatenie pôžičky za odkúpenie SPP od Nemcov a Francúzov!!!
Pripomeňme si, že firma EPH, kde má J&T podiel 37,04%, dala celkovo za zahraničný podiel SPP 2,6 miliardy. Týmto spôsobom si môžu aj na úkor štátu požičiavať ďalej, ako bolo avizované – až do 2 miliárd eur.
Takmer rovnakým postupom sa dostali J&T a ďalší k peniazom v časoch divokej privatizácie v 90-tych rokoch.
Tu je citát z materiálu „Dejiny slovenskej privatizácie“ od Vladimíra Bačišina:
Syn nakúpil akcie podniku XY za peniaze, ktoré mu na výhodný úrok požičala banka, v ktorej je jeho otec riaditeľom. Kúpil akcie a presunul ich na dcérske spoločnosti podniku XY, napríklad na firmy AB a CD.
Tie musia zohnať peniaze, aby mali z čoho zaplatiť za akcie, ktoré kúpia od syna. Dostanú ich od materskej firmy. Tá ich nemá, preto si požičia od banky, ktorá predtým požičiavala na skupovanie akcií. Peniaze pritečú do podniku, ten ich posunie na dcérske firmy a tie odkúpia od syna bankára akcie. Podnik skúpil sám seba. Ekonómovia tomu hovoria kapitálový incest.
A z toho istého materiálu je tu zoznam „finančníkov“, ktorí z tohto vyšli víťazne:
Jozef Tkac J&TSkupina fondov Kto kontroluje aktíva
Agroinvest Ľudovít Pósa
Neskoršia Penta Pavol Krúpa, Jaroslav Haščák,
Martin Kúšik, Juraj Herko
PSIPS Miroslav Nakládal
PSIS Peter Vajda
IF Karpaty Vladimír Horváth
Dividend F. A. Zvrškovec
Harvard Juraj Široký
Istrokapitál Mário Hoffmann, Branislav Prieložný
Cassovia invest Alexander Zápotocký
Slov Coupon Ivan Kmotrík
Dnešné J&T Patrik Tkáč, Jozef Tkáč, Ivan Jakabovič
V tomto zozname treba aj hľadať mená tej skutočnej vlády a skutočného premiéra. Samotná vec, ktorá sa udiala s SPP nie je “len” megazlodejinou. Je to posilnenie si moci nad krajinou a jej obyvateľstvom. Odteraz budú rozhodovať o živote a neživote ľudí na Slovensku ešte viac.
Zároveň rovnaký postup “kapitálového incestu” budú aplikovať dokiaľ im nebude patriť všetko čo je štátne a zároveň poskytuje možnosť zisku. Všetko stratové orežú a nechajú na krku daňových poplatníkov.
Vidíme systematický postup v troch dôležitých oblastiach kontroly nad krajinou: Financie (J&T banka), médiá (TA3, TV JoJ a denník Pravda) a nakoniec kontrola nad energiami (Stredoslovenská energetika, SPP, …).
Bez elektriny si nezapneme ani počítač a bez plynu sme v zime tiež nahratí.
Cez „papierového premiéra“, ktorý v skutočnosti nevládne, len robí divadlo pre voličov, aby si nevšimli čo sa deje za oponou, sa neustále koncentruje moc v rukách niekoľkých.
Jedinou prekážkou je len iná finančná skupina s päťuholníkom v znaku. Víťaz súboja bude kontrolovať celý štát a život „občanov“ v ňom. Pokiaľ ľudia nedajú moc do rúk tým, čo dávajú viac právomoci do rúk samotným ľuďom a nie štátu, cez ktorý finančné skupiny ľudí v ňom žijúcich kontrolujú.
Takýto súboj tu bol za minulej vlády, so zástupným problémom s „Eurovalom“. Ak by to nepadlo na ňom, vláda by padla do pár mesiacov na niečom inom.
Nie je totiž prípustné, aby sa oklieštili právomoci finančných skupín – tu sa spraví aj nemožné, aby sa tento „problém“ eliminoval. Či to tak má byť naozaj záleží od toho, ako sa ľudia rozhodnú – či sa budú riadiť korporatívno-socialistickou propagandou, alebo zdravým rozumom. A rozhodovať v konečnom dôsledku v prospech svojich záujmov – nie niekoľkých vyvolených.
Je treba začať znova,ale nie bez trestu za rozvrat štátu,nastolenie biedy,beznádeje,zúfalstva,za samovraždy,vraždy bez potrestania,za náhradu škody a prepadnutie nakradnutého majetku a trestného postihu.
Výzva slobodných občanov Slovenska
V roku 1989 sme sa mnohí s nádejou zúčastnili na fraške, ktorou ste si pripravili priestor
na niečo, o čom sa nám ani nesnívalo. Boli sme naivní.
Postupne ste za 23 rokov:
• rozkradli a rozpredali všetko to, čo generácie Slovákov pracne budovali spoločne s bratmi Čechmi;
• oklamali ste nás tzv.kupónovou privatizáciou;
• obsadili ste si všetky miesta svojimi stranníkmi a začali ste nám hrať divadlo;
• striedali ste sa vo vládach a stále ste len sľubovali, že už bude lepšie, len aby sme si uťahovali opasky, kým vy ste od rozkoše nevedeli, na čo ešte by ste míňali peniaze, ktoré ste nakradli;
• vtiahli ste sem zahraničných investorov, vytvorili ste im skvelé podmienky a našich podnikateľov ste postupne zlikvidovali;
• prijímali ste si zákony hlavne pre svoje potreby, aby ste pri každej krádeži alebo objavenej zločinnosti mohli povedať, že to všetko bolo v súlade so zákonmi tejto krajiny;
• aby ste si boli istí, že sa vám nič nestane, kompletne ste si obsadili súdnictvo, prokuratúru a políciu;
• dovolili ste, aby sa na pulty predajní dostali nezdravé potraviny – odpad, ktorý by vo „vyspelých“ krajinách ľudia nekupovali;
• z dôchodcov ste urobili žobrákov;
• zničili ste naše poľnohospodárstvo a stali sme sa potravinovo závislou krajinou;
• zdravotníctvo ste dostali na kolená a na jeho žalostnú úroveň doplácajú všetci občania;
• za naše peniaze ste ozdravili banky, aby ste ich potom nevýhodne predali do zahraničia;
• školstvo, na ktoré sme boli vcelku hrdí ste dostali do stavu, že zo škôl nám síce vychádzajú kvantá vysokoškolákov, ale nie vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí sa nevedia v živote uplatniť;
• neviete spravovať krajinu, len zdierať obyvateľov, ktorí v zúfalstve páchajú sociálne samovraždy, nakoľko nevidia východisko zo situácie, do ktorej ste ich vy svojou nenažranosťou dostali;
• vrcholom je vaša snaha o zapojenie Slovenska medzi krajiny s tzv.Juvenílnou justíciou, ktorá umožňuje odoberanie detí z rodín, čím priamo ohrozíte existenciu základnej jednotky nášho národa – rodiny.
My, občania Slovenska vyzývame vás, ktorí ste rozkradli a rozpredali náš štát, ktorí ste zodpovední za genocídu tohto národa, ktorí ste zodpovední za to, že slušní občania tohto štátu páchajú sebevraždy pre situácie, do ktorých ste ich dostali svojou neschopnosťou a nenásytnosťou, ktorí z nás robíte novodobých otrokov – odíďte!
Vieme, že táto výzva na vašich bezcitných tvárach vyvolá len úsmev. Pokojne sa usmievajte. Nakoniec sa budeme usmievať my potom, keď sa vás zbavíme. Berte to ako výzvu k tomu, že môžete odísť bez toho, aby sa vám čokoľvek stalo. Opakujeme, odíďte a nič sa vám nestane! Ak tak neurobíte, sami ponesiete zodpovednosť za to, ako s vami obyvatelia tejto krainy budú zaobchádzať. Nenádejajte sa, že vás budú súdiť vaši sudcovia podľa vašich zákonov. Budú vás súdiť ľudia, ktorých ste zbedačili a budú vás súdiť podľa vlastného zdravého rozumu. Sami sebe potom dávajte za vinu, ak s vami budú zaobchádzať tak, ako teraz zaobchádzate vy s nami. Hnev občanov, ktorých ste zahnali do slepej uličky, z ktorej nevidia iné východisko, bude možno krutý. Ukradli ste budúcnosť nám, ale najmä našim deťom a našim vnúčatám. Ste bezcitní a skorumpovaní. My vás tu nepotrebujeme a nechceme!
Začíname „Revolúciu proti tyranii“. Ak ste si doteraz boli istí, že sa vám nič nemôže stať, tak dnešným dňom sa váš pokojný spánok začne meniť na nočnú moru, ktorá vám bude pripomínať všetky krivdy, ktoré ste na vlastnom národe napáchali a stále páchate. Postupne budete vidieť, že to, čo teraz čítate a nad čím sa možno ešte stále usmievate sa začína meniť na pre vás hrozivú skutočnosť.
Od dnešného dňa všetci tí, ktorí sa zapoja do tejto Revolúcie proti tyranii začnú nosiť
na prsiach našu trikolóru. Táto naša trikolóra nás postupne zjednotí! Na začiatku nás bude zopár, ale postupne nás budete vídať stále viac. Nebudú to len dospelí, budú to najmä mladí, deti, starší občania, učitelia, lekári, postupne vojaci aj policajti, slovom všetci tí, ktorí vás už majú plné zuby. Budeme trpezliví a keď nás bude dostatok (a to vôbec nemusí trvať dlho), prejdeme do otvoreného boja. Vyhlásime generálny štrajk a vyjdeme do ulíc. Keď toto nastane a vy nebudete za hranicami tohto štátu, beda vám! Budeme vás súdiť ako najväčších zločincov, akých kedy táto krajina mala. Občania Slovenska vám ukážu, že slovenský národ je tu, prebúdza sa a nedá sa vami zotročiť! Vy ste nás dohnali do tohto stavu! Vy ste sa zapredali vidine bohatstva a moci. Lenže my toho už máme dosť! Už vám nebudeme trpieť vaše naprávosti, vašu zapredanosť, vašu nenažranosť.
Vyzývame všetkých mladých, ktorým nie je ľahostajné, akú majú budúcnosť: Zobuďte sa! Vašu budúcnosť vám ukradli. Pre vás neostane nič len beznádej, dlhy a doslova otroctvo
vo vlastnej krajine. Zamyslite sa nad týmito slovami.
Vyzývame novinárov, aby si rozmysleli, na ktorej strane budú stáť. Či za judášsky groš budú naďalej ohlupovať vlastný národ, alebo sa vzoprú svojim chlebodárcom. Ak budete naďalej pokračovať vo vedomom podporovaní lží a poloprávd za ktoré vás platia, sami sa zaradíde medzi tých, ktorých bude tento národ tvrdo súdiť! V tejto súvislosti táto výzva platí najmä pre pracovníkov verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorá je zo zákona – národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti…
Vyzývame všetkých slušných a neskorumpovaných policajtov a vojakov, ktorí si tak ako my uvedomujú, že tento systém je chorý a potrebuje okamžitú zmenu, aby sa pridali na stranu slušných ľudí a nepoužili proti nim represívne prostriedky tak, ako to očakáva vládnuca elita. Aj vy ste občanmi tohto štátu aj vy ste rodičia, máte deti, vnúčatá, ktorým títo nenažranci ukradli budúcnosť. Aj vy si to uvedomujete! Ak zasiahnete proti vlastným občanom, dopustíte sa hrozného zločinu aj proti vlastným deťom, ktorým budete brať nádej na slušný život vo vlastnej krajine.
Vyzývame všetkých tých, ktorí boli a sú zneužívaní týmto režimom, aby sa prihlásili k tejto výzve a verejne sa dištancovali od tohto zhnitého systému.
Vyzývame týmto všetkých občanov tohto štátu, ktorí sa stotožňujú s touto výzvou, aby si na znak súhlasu pripli štužku – trikolóru, aby sme postupne cítili našu narastajúcu silu.
Na záver ešte raz vyzývame vás, ktorí sa považujete za elitu tohto národa a nie ste ničím iným, ako poslednou spodinou. Nepotrebujeme peniaze, o ktoré ste nás okradli, nepotrebujeme pomstu, len choďte preč! Vezmite si všetko to, čo ste nakradli a zmiznite! Každý deň bez vás bude požehnaním pre túto krajinu! Bez vás sa tu budeme mať len lepšie! Urobíme hrubú čiaru za minulosťou a začneme odznova, ale tento krát už bez vás!
V jednote je sila!
Na Slovensku 02.09.2013
Peter BULLA, dôchodca
Nedá sa to neposlať.
Toto fakt otiskli na IDNES… -nádherně napsané, proto přeposílám
„Dobry den pan Beblavý, četl jsem váš příspěvek o řešení Cikánské otázky u nás, který jste dnes měl v SME”.
1) Nejprve k pojmu Cikán či Róm…My říkáme sousedům Rakušané, přestože si oni říkají Ostereicheri, či Austrianeri…My říkáme obyvatelům Německa Němci, přestože si oni říkají Deutschlanderi či Germaneri… Maďaři říkají Bratislavě Poszonyi, my říkáme Vídeň a ne Wien… Z toho plyne, že každý si může ty druhé pojmenovat po svém a naši předci po několik staletí říkali Cikáni, proto neobstojí fakt, že příslušníci tohoto etnika v sedmdesátých letech minulého století se nazvali Rómové … Oni si tak mohou říkat, ale my zachováváme tradiční označení, což přeci není nic špatného, není ani pejorativní, vždyť Němci říkají Zigeuner a jiní – Francouzi či Španělé – Gypsis…
2) Cikáni jsou v Evropě cca 700 let, dost dlouhá doba, aby pochopili, že v Evropě je třeba o sebe se postarat prací, jen prací a zase jen prací…a neparazitovat. Mohli poznat všechna evropská etnika, národy a mohli odkoukat, jak to dělají jini. Ale oni nám tu hrají nekonečné divadlo a my jim naletíme s našim falešným soucitem nad jejich stavem – ale v přírodě je to tak – kdo se o sebe neumí postarat, ten zahyne…
Kdybychom tu nebyli, kdo by živil Cikány, kdo by jim dával sociální dávky, koho by okrádali, kdo by jim stavěl basy, kdo by je léčil len proto, že jsou špinaví, leniví a neumí se o sebe postarat…???
3) Kategorickým požadavkem všeho živého na teto planetě je – přežít za každou cenu! Život na této planetě je řízen dravci. Také mezi rostlinami je boj o vláhu, o světlo, o živiny v půdě – mezi zvířaty je vztah býložravců a masožravců – a mezi lidmi je odvěký boj o půdu, o vliv, je to souboj etnik.., a proto byly, jsou a budou války…
4) Možná znáte ty, co na pracovištích od kolegů neustále požadují cigaretu, no sami si jí nekoupí… Takových je mnoho ! A právě tak se chovají Cikáni – my jim dáváme na cigarety, na alkohol, na jídlo, na šaty, na televizory, na všechno… Lidé práce jsou trestáni tím, že jim strhávají daně a tyto peníze se rozdávají Cikánům…Ale normální lidi to už nebaví, proč by je měli stále podporovat, proč by měli živit jejich početné rodiny; Co to přináší naši společnosti ? – Jen to vytváří další a další problémy !
5) Sedm set let nestačilo ! – Kdy se dokážou konečně postavit na nohy ? ..Naši předci v minulém století — přestože byli i negramotní — jeli za prací do Ameriky, konali odpovědně, posílali domů dolary, aby jejich rodiny, jejich děti přežily! To je recept i pro líné Cikány, musí jít za prací až na kraj světa, je nutno jim to takto říci, nebo to není pravda ? a jsou v bídě kvůli nám? Za komunistů byla povinnost pracovat a přesto byli mezi nimi tací, co v
životě nepracovali, jiní byli fluktuanti, vtipy o jejich pracovní morálce jsou opravdu pravdivé…
6) Kdysi dávno stát vznikl způsobem, že lidé se skládali na “společný servis” – platili si armádu, policii, lékaře, učitele…Lidé nejdříve museli pracovat, výsledky jejich práce si
vyměňovali, později, když byly peníze, tak si všechno platili… Také nyní je tomu tak. Ale Cikáni neplatí ani armádu, ani policii, ani zdravotníky ani učitele — přesto ještě chtějí i byty jen proto, že mají mnoho dětí..!!???!!
7) Viděl jsem přírodopisný film – ptáci – samec a samička si postavili hnízdo, potom kroužili po okolí, zda je dost potravy, červů, ponrav, housenek — posléze bylo v hnízdě jen jedno vajíčko…Proč asi? No, i ti ptáci se chovají odpovědně, usoudili, že sezóna není bohatá na potravu, takže více než jedno ptáče by neuživili… Ale Cikánka z osady v televizi křičí: “Dejte mi byt, mám deset dětí!!” Vám se zdá taková neodpovědnost normální, vy to nevidíte, nebo nechcete vidět, vy nevíte, proč jsou lidé na Cikány nasráni…? Vždyť lidé by z daní mohli mít pro sebe lepší armádu, lepší policii, lepší zdravotnictví, lepší školství, vyšší důchody…….
8) Jsem pro sociální stát s důrazem na solidaritu – ale pro nevyléčitelně nemocné, pro starce, co jsou v důchodu, ale před tím si své už odpracovali v podobě odvedených daní za 40 ti letou práci!
9) Cikánům bylo špatně, když je komunisté hnali do práce a každý mohl mít práci, zle jim je i teď, neboť jim prý práci nedávají, nebo je odmítají…Vždyť to je Kocourkov – když musí, tak nechtějí, když nemusí, tak jim práci nedají ??…Pane Beblavý, divím se, že neumíte pochopit jejich divadelní kreace, díky takovým, jako jste vy, budou neustále prodlužovat stav totálních parazitů…!!!!!!!!!!!
10) Na sklonku Federace, v roce 1992, dávala STV 2 večer z Košic diskusní pořad o Cikánské otázce – byl tam i právník – Róm — co se vymanil vlastním přičiněním z osady a vystudoval. Utkvěla mi jeho jednoznačná odpověď “já jsem Róm, znám jejich mentalitu a poznám, kdy hrají divadlo, neboť na to mají talent, ale, aby se změnili, na to je třeba jediné – ekonomický tlak… Pane Beblavý, dešifrujme to – až když budou úplně hladoví, až když nebudou mít nic, tak budu dělat cokoliv. Jen aby přežili…………..
11) Sociální dávky je nezmění, oni si za peníze koupí nejprve pití, cigarety, až potom jídlo a věci, co potřebují jejich děti…Namísto peněz té hodnoty jim dávejme v osadě potraviny pod dohledem a přesně na hlavu, tři ženy z nich by denně vařili, šatstvo by měli ze second handu — čisté,použité, no a za to všechno by museli přistoupit ke změnám.
Ráno by začalo uklízením / osada může být chudá, ale musí být pořádek, relativní čistota, každý by se musel umýt, i zuby, odpady by třídili, muži by chodili na brigády do lesa, každá desátá fúra dříví by byla pro potřeby osady…Peníze je nepřevychovají — je třeba od nich požadovat změnu života a říci jim, že se všichni skládáme na jejich přežití… Nechť to konečně pochopí, že státní peníze, to jsou peníze lidi práce, co jsou trestáni tím, že jim stát
zdaňuje příjmy…A tyto peníze stát rozdává líným Cikánům. Což je paradox !!.
12) Na Slovensku žije v osadách cca 160 000 Cikánů a na náš úkor, v Maďarsku je 52 % dětí do 8 let cikánského původu… To chceme i my ??- To je občanská společnost, když jiná etnika musí pracovat na jedno líné, co se během 700 let nedokázalo postavit na nohy a žít za vlastní… Vám by vyhovovalo, kdybyste celý život musel živit líného souseda, kdybyste se mu musel postarat o byt, o jídlo, o jeho děti, platit jim nemocenskou, také i
basu mu postavit…? Zničí parazit hostitele ?
********************************************************************************************************
Mistr Jan Hus napsal už v roce 1409:
“Cikáni jsou plémě nečisté, mravů hanebných, práce se štítící, druh druha okrádající a Boha neuznávající !”
V geniální zkratce tak shrnul celý cikánský problém, jehož podstata se za uplynulých 600 let nijak nezměnila. To jen pan Kocáb, Uhl a podobní “vědci” se nás snaží přesvědčit, že Cikáni až do roku 1948 hlavně malovali džbánky, vyšívali košilky, hráli na housličky a zkazilo je až 40 let bolševické totality!
Nejhorší je fakt, že tu vyrůstá generace dvacetiletých Rómů, co nikdy neviděli nikoho kolem
sebe pracovat ! Plně souhlasím se zněním toho, co napsal v roce 1409 Mistr Jan Hus, doufám jen, že některé ty naše novodobé “vědce”, kteří překrucují dějiny, nenapadne tvrdit, že před 600 lety, už tu byli komunisté, kteří je zkazili.
Byl Mistr Jan Hus rasista?
NOVÝ SERIÁL AC24: O KONSPIRAČNÍCH TEORIÍCH, FUNGOVÁNÍ SYSTÉMU A TRANSFORMACI VĚDOMÍ
Vytisknout E-mail
Vytvořeno 11. 9. 2013 13:50 Zobrazeno: 1409
Díl I. – Konspirační teorie jsou produktem Systému, který je vytváří ke své vlastní potřebě
Na AC24 jsme před časem přinesli článek, který se setkal s velkým ohlasem. Šlo o příběh Tomáše Keltnera, který pracoval v tajné službě, kde získal nejvyšší prověrku NBÚ a NATO, jako bodyguard českých ministrů a coby člen elitní jednotky SOG prošel zeměmi s válečnými konflikty. Ve vyšších patrech systému si ale postupně uvědomil, že věci fungují úplně jinak, než si myslel, demokracie a lidská práva jsou jen prázdnými pojmy, které naprosto neodpovídají realitě, a vše je „připravený a naplánovaný“. Začal rovněž pracovat se svými emocemi a věnovat se práci s vědomím a jeho probouzením. Výsledkem byla kniha Transformace vědomí, jíž se bez reklamy prodalo na české poměry výjimečných 10 000 kusů, a následný druhý díl. Dnes přednáší a radí lidem, jak na to.
I proto jsme se rozhodli, že pro čtenáře AC24 připravíme seriál, ve kterém využijeme jeho zkušeností. Zvolili jsme poměrně odvážný způsob – jít poměrně do hloubky a dotýkat se věcí, o kterých jste zatím pravděpodobně nikde neslyšeli v souvislostech, maximálně sem tam nějaký střípek. Uvědomujeme si, že ne každému se bude zamlouvat, co se dozví. Někdo možná bude kroutit hlavou, někdo se dokonce bude rozčilovat a nadávat, každý ať si ale zvolí sám, co do svého vědomí připustí, a na co je pro něj ještě příliš brzy. Zpětná vazba, včetně nadávek, je vítána; ptejte se na to, co vás zajímá. Budeme společně hledat odpovědi. Podle našeho mínění nazrává doba, kdy je důležité porozumět věcem, o jejichž existenci možná tušíme, ale dlouho jsme je přehlíželi. Je načase to změnit.
Milan Vidlák: Když jsme spolu nedávno dělali rozhovor o tom, jak se stát svobodnou, ničím a nikým neovládanou bytostí, narazili jsme na téma konspiračních teorií. Tedy téma, které zdejší čtenáře jistě zajímá. Naznačoval jste, že většina těchto teorií bývá pravdivých, nicméně je zde jistá zrada. Jaká?
Tomáš Keltner: Všeobecně rozšířený názor (teď nemluvím o lidech, kteří stále ještě věří oficiálním verzím událostí) je takový, že konspirační teorie je produktem člověka, který byl insiderem, byl někde uvnitř nějaké organizace nebo operace a z nějakého důvodu odešel a začal mluvit. Tak to bohužel není. Konspirační teorie jsou ze své podstaty produktem Systému, který je vytváří ke své vlastní potřebě. A to následujícím způsobem, je to jeden ze zpravodajských postupů: Systém vytvoří konspirační teorii, která se zakládá na tématu, jež je pravdivé (skutečné), a pustí k tomu něco málo pravdivých informací právě skrze lidi, kteří takzvaně byli uvnitř a rozhodli se mluvit. Tak se takzvaná konspirační teorie dostane na povrch. Je to nejlepší způsob, jak Systém může zjistit, kteří lidé jsou s ním a kteří proti němu. Teď mluvím o tom hlavním systému, „Matrixu“. Zjistí to tak, že odpůrci systému „slyší“ a reagují na konspirační teorie a jdou za nimi, resp. za těmi, kteří jsou zdroji těchto informací.
Chcete říct, že člověk, který „mluví“, je nástrojem Systému a ani o tom nemusí vědět?
Většinou to neví. Protože kdyby říkal něco skutečně nebezpečného, měl by nehodu a nikdo by se nikdy nic nedozvěděl. Takový člověk už může být vnitřně tak vyprázdněný, že je skutečnou loutkou, která ale v tu chvíli svléká uniformu vojáka, jenž bojuje za Systém, a posouvá se záměrně, uměle do pozice zrádce, který začíná mluvit. Tím získává velkou věrohodnost. Ten člověk je ale v zásadě nesvobodný. On se jen může domnívat, že je to jeho rozhodnutí. Ale je pouze součástí hry Systému a hraje určitou hru dvojitého agenta. Systém ho sám ze své vůle vyvrhne, Systém mu dovolil, aby na něj říkal pravdu, přesněji řečeno tu část pravdy, kterou Systém dovolí a která mu až tak neublíží.
Jak se to stane?
Člověk, který takzvaně zradí, je Systémem velmi pečlivě vybírán. Musí splňovat určité předpoklady, které Systém pro svou legendu potřebuje. Ale jak to funguje: Systém vybere člověka, vybaví ho pravdivými informacemi a vytvoří se kolem toho konspirační teorie. Konspirační teorie je svým způsobem pravda o ději, který Systém veřejně popisuje jinak. A většinou bývá v naprosto přímém rozporu s oficiální verzí, kterou o události říká Systém. Záleží na tom, čeho tím chce Systém docílit. Konspirační teorie má v sobě vždycky pravdu, protože pravda je světlem, magnetem pro další lidi, aby k tomu konspiračnímu teoretikovi přišli a naslouchali mu. V tom je celé to kouzlo. Systém vyplodí konspirační teorii, dá jí takzvaný (reklamní) nosič nebo nosiče, jako třeba herci dají tvář nějakému produktu. Všechny atributy konspirační teorie ale Systém unese. To, co nám Systém dává, už ho neohrožuje.
Wow, přišli jsme na to, co bylo 11. září. Ale Systém sám to dal… Pokud má Systém nosiče, kteří to šíří, cílem je, aby se k nim pomalu začali slétávat jako můry ke světlu lidi, na které by ten Systém jinak obtížně přicházel. Chápete? Ti lidi se vlastně dekonspirují, projeví se sami od sebe tím, že přijdou na konkrétní webové stránky, diskutují, sympatizují s tím – to všechno má Velký bratr kompletně pod kontrolou, celý náš život je totiž pod kontrolou Systému. Prodavačce v obchodě je úplně jedno, co se stalo 11. září, ale ta taky neudělá nikdy revoluci a nic proti Systému. Ale ti lidi, co se o to začínají zajímat, se shlukujou. A Systém není hloupej, a tak to přiživuje a přiživuje. Tím, že pronásleduje ten nosič, přidává mu ještě na věrohodnosti, protože obecenstvo si říká: No podívejte se, tenhle pán říká pravdu, protože mu vyhrožují zabitím a šikanují ho. A když ho dokonce zabijou, to je nejvíc, tím si lidi řeknou, že určitě znal a říkal celou pravdu.
Zajímá mě to 11. září, píšu o tom seriál…
Pro nás je ale důležitá jedna věc. To, co ten Systém dá, ho neohrožuje. To je zásadní si uvědomit.
Bylo mi jasné, že neodhalím celou pravdu, nanejvýš možná její zlomek, a část informací a zdrojů, které použiju, mohou být zkreslené či neúplné. Znamená to ale, že jsme od pravdy o tolik dál, než tušíme, a dělají z nás úplné blbce? Prostě chtějí, abychom se dozvěděli takzvanou „pravdu“, je to ale jen kousek, navíc s posvěcením Systému?
Ano. Samozřejmě že se to stalo jinak, než říká oficiální verze a že to byl inside job. Ale to nejdůležitější a nejpodstatnější se opravdu zatím nedozvíme.
O co tedy Systému jde?
Získat naši pozornost a nasměrovat ji tam, kam chce on. On nám hodí drobky pravdy a informací a my k nim utíkáme. A přehlídneme něco jiného. Když chcete vyloupit banku, na druhé straně města rozpoutáte teroristický útok, všichni hasiči a policajti se sjedou tam a vy můžete v klidu pracovat. On nám dá pravdu, ale pravdu – nebo konspirační teorii sycenou pravdou –, která ho neohrozí. Já bych to přirovnal například k technologiím. Americká armáda uvolnila GPS systém v roce 2000, kdy se technologie začala šířit mezi lidmi. Jéé, máme vyspělou technologii, chodíme s GPS a myslíme si, že už jsme skoro jako NASA. Uvědomte si, jakou technologii oni musí mít v ruce, když nám dali GPS.
Já můžu z vlastní zkušenosti říct, že když jsem pracoval v tajné službě, tak jsme v roce 1997 nebo 98, protože jsme se stali nárazníkovým pásmem zločinu z východu, od německých kolegů jejich techniku – bylo to pro ně ekonomicky výhodnější, abychom jim nějaké zločince odchytali my. V té době jsem byl v supertajném oddělení, které pracovalo se zařízením, jež umožňovalo bezkontaktní sledování – sledování věcí a osob bez přímého fyzického kontaktu živého člověka (tzv. sledovače), což do té doby nikdy nebylo možné.
Jednoho dne jsem se při rozhovoru s německými kolegy dozvěděl, co to je vlastně za techniku a kde se vzala. A oni řekli, samozřejmě nemůžu říct, že to jejich vyprávění bylo stoprocentně pravdivé – nevidím ale důvod, proč by nebylo –, že ta technika přišla z USA už na konci 80. let. Němci tu techniku, ze které my jsme byli paf v roce 98, používali už minimálně deset let. To byla doba, kdy začínaly mobily, my jsme v té době spolu komunikovali vysílačkami s dosahem půl kilometru ve městě… A pozor – ti Němci také říkali, že Američani tuto technologii používali už za druhé světové války na hledání nepřátelských ponorek. Představte si, kde technologicky USA jsou a kde se asi nacházejí dneska. Takže diskuse o tom, jestli lze nebo nelze někoho sledovat, je naprosto lichá…
Poslední technologický výkřik, se kterým já jsem se setkal, byla technologie, díky níž se paprskem sledovalo okno místnosti, ve které někdo psal na počítači s dnes již historickým CRT monitorem (takový jako stará televize). Vy jste podle chvění okna dokázali dekódovat, co sledovaný píše. Jak se jednotlivá písmenka rozsvěcela na monitoru, ovlivňovalo to frekvenci v místnosti. A tenhle přístroj skrze paprsek opřený o sklo to dokázal dekódovat a odlišit od všech ostatních věcí v místnosti, včetně třeba rozhovorů, a vám se na monitoru objevovalo přesně to, co se objevovalo na monitoru sledovanému. A to se bavíme o době před 15 lety. A když si vezmete, jaký byl technologický skok s mobilními telefony, tak si vůbec nedělám iluze, že ta technika, kterou má k dispozici Systém a jeho pohůnci, je na nepoměrně vyšší úrovni. Hází nám drobky, abychom si mysleli, že máme prst na tepu doby, ale v žádném případě ho nemáme.
Co z toho vyplývá?
Čím víc my tomu budeme věnovat pozornosti, tím míň pozornosti a energie budeme mít na to, abychom si všimli něčeho, co nám Systém nenese na stříbrném tácu s nápisem konspirační teorie: „Pozor, tady vám někdo říká pravdu.“ To je celé jenom divadlo a hra. Naposledy Snowden… Je možné, že on si myslí, že něco dekonspiruje, ale ten Systém to ví a má to pod kontrolou. (O tom svědčí například informace, že data od Edwarda Snowdena údajně prozradila, že americké úřady pozitivně testovaly tělo Usámy bin Ládina podle vzorků odebraných po jeho údajném zabití v Pákistánu; bin Ládin totiž s největší pravděpodobností zemřel už někdy kolem roku 2001 – pozn. aut.) Nechci říct, že úplně všechno je tak, jak jsem řekl, jsou samozřejmě informace, zásadnější informace, které hovoří o finančním systému, o těch bankovních kartelech, které v podstatě vládnou, o nadpolitických systémech a systémech, které ovládají politické systémy skrze politiky – informace, které hovoří o těchhle nadpatrech, tak ty já bych už nenazýval konspiračními teoriemi, to bych nazýval prostě pravdou. Konspirační teorie jsou ty, které mají kolem sebe tu show. Problém je taky v tom, že jako konspirační teorie se dnes označuje všechno, co je mimo mainstream.
Na tohle, co říkáte a já píšu, by mohl někdo namítnout, jak to, že nás to nechají psát. Nebo je to Systému jedno a nejsme pro něj důležití?
Systém je téměř dokonalý, tady je důležité to slůvko „téměř“. Není dokonalý. Čas od času bylo možné něco říci, ale trvalo většinou velmi krátkou dobu, než takovou nekázeň Systém zastavil. Nyní se mění mnoho ve světě, jak jsme ho znali. Mocní tohoto světa mají plné ruce práce se zachováním svých pozic a přípravou finální „války“, resp. se způsobem jejího vyvolání.
Dá se říci, že to, co my jsme schopní nyní říkat a psát, ho už stejně neohrozí a plány nezmaří. Může to ale umožnit mnoha lidem otevřít oči, takzvaně se probudit. V tom hraje velkou roli internet, proto bude podle mě omezen ještě víc, než už nyní je. Postupně dojde ke kolapsu těchto technologií a domnívám se, že to bude nikoliv zásahem „mocných“ politiků, ale jakoby náhoda, spíš přírodní nehoda, přírodní katastrofa, která znemožní používání elektronických přístrojů tak, jak to nyní známe, stejně jako bude problém s produkty z umělé hmoty. Samozřejmě za tím vším stojí Systém.
Co když i vy jste produktem Systému?
Ano, to je logická úvaha. Na to si musíte odpovědět sami a samozřejmě definitivní odpověď nám dá až čas. Já mohu jen uvést k zamyšlení tuto tezi – produkty Systému (ti, o kterých se bavíme) přicházejí s konspiračními teoriemi, tedy s konkrétními informacemi, které jsou v rozporu s oficiální verzí. Já ale hovořím o obecných principech, odkrývám obecné postupy, jak a proč se připravují konspirační teorie, přináším techniky, jak hledat pravdu, a nechávám člověka, aby sám aplikoval tyto techniky na to, co ho zajímá. Nepřináším rádoby nové a konkrétní informace, nepřináším „rybu“, ale ukazuji, jak postupovat v odkrývání pravdy – „učím rybařit“…
Člověk asi nejprve věří v Systém, pak zjistí, že je založený na lži, a často udělá tu chybu, že se přikloní automaticky na druhou stranu a automaticky přejímá opačné verze – z extrému do extrému. Jak se v tom ale má někdo vyznat a nezbláznit se?
Ta výhodnost pro nás spočívá v tom, že každá taková konspirační teorie nebo informace se dostane mezi lidi, a proto je dobře, že jsou lidi, kteří to šíří… Nezáleží na tom, jakou konkrétní informaci to přinese. Důležité je, že například váš článek o 11. září přinese určitou abstraktní informaci o tom, že je to jinak. A tahle samotná věc způsobí transformaci vědomí, to, že lidé se odpoutají od toho, že je to tak, jak se říkalo v televizi. Už to vyvolává ve vědomí proces, kdy člověk přestává být přímo napojený na tento zdroj informací. Navíc vy nemusíte přijímat celou konspirační teorii, někdy si jednotlivé věci v nich dokonce odporují, ale dávat si věci do souvislostí, rozlišovat a hledat pravdu sám, přemýšlet, všímat si detailů.
Takže ten hlavní přínos může být v tom, že začneme být imunní vůči propagandě?
Ano, o něco víc. Anebo když mi někdo něco řekne, automaticky to nevezmu jako fakt, ale jako jednu z variant – prozkoumám to a uvidím. Proto je důležité se o tom bavit, aby lidi přestali být ovce a kývat slepě na to, co jim řekne takzvaná autorita, jedno jestli novinářská, politická, učitelská, duchovní nebo portál shromažďující konspirační teorie.
Může se teď stát, protože takových lidí přibývá, že opravdová pravda bude vycházet najevo?
Myslím, že jsme stále ve fázi, kdy to má ještě Systém pod kontrolou. Informace, které se dostávají ven, jsou pro Systém stále neohrožující. Domnívám se, že jsme na pokraji doby, kdy právě skrze odkrývání nikoli konkrétních informací, ale principů jejich šíření, skrze pochopení těchto principů se můžeme začít odpoutávat, odpojovat od Systému, což je podle mého názoru nevyhnutelný krok, ale stejně tak je nevyhnutelný smrtelný zápas Systému „o svůj život“, o čemž hovoří řada náboženství v různých podobách. To je ten finální boj, ke kterému brzy dojde, bez ohledu na to, jaký ten boj bude mít podobu. To záleží samozřejmě na úrovni vědomí většiny lidí… K tomu bych ještě dodal, že zde proti sobě nestojí „dobro“ a „zlo“, jak se někteří ezoterici mylně domnívají. Zájmových skupin, ať pozemských, či mimozemských, je zde více.
Nevyhovuje ten Systém nakonec většině lidí?
Ano, většině nesvobodných lidí.
Těch je ale většina.
Je jich většina, ale právě díky šíření podobných informací o tom část té většiny začne uvažovat, a tím mění svoje vědomí. Tím pak mění i úroveň kolektivního vědomí. A ta když se zvyšuje, tak i nevědomí lidé jsou jako kdyby trochu nakažení. A i když se tomu brání, už to mají v sobě, a je jen otázka času, než se jim stane něco, co konkrétně je přesvědčí. Protože každého přesvědčí jen jeho vlastní zkušenost. A lidi, kteří se nejvíc brání, se dostávají do největších tlaků, protože svou sílu, kterou musí vynakládat na obranu proti pravdě, využívají proti sobě. Už Ježíš říkal, že dům postavený na písku se zhroutí. Tedy dům postavený bez pevných základů. To je to, co způsobuje rozklad, to způsobuje odpoutání se od duchovní součásti, od Boha neboli Zdroje. Ne toho náboženského, toho opravdového. Odpoutání, ke kterému dochází v posledních staletích, způsobuje neudržitelnost a kolaps. Je to vidět i na stavbách. Hrady stojí tisíce let, paneláky padesát – přestože máme stroje a techniku a domníváme se, že jsme na vyšší úrovni.
Pevným základem je právě víra, spojení s Bohem. V posledních staletích docházelo k odpojení a tomu paradoxně velmi prospívají církve, které vytvářejí iluzi Boha, a nedovolí lidem vnímat toho skutečného. Církve jsou jednou z důležitých součástí Systému, který zkresluje a zatajuje informace, aby mohl ovládat. Církve nutí lidi vnímat koncept Boha skrze někoho, skrze náměstka, například papeže, který může komunikovat s Bohem, ale my ostatní prostí nemůžeme. To je ale velký omyl, na který řada z nás intuitivně v posledních letech sama přichází. To je dobře, ale hrozí zde velké nebezpečí, a tím jsou „egregory“ – entity (energeticko-informační pole), které se za Boha vydávají. Ale o tom si můžeme něco říct zase jindy…
Podle knihy amerického politologa Lance deHaven-Smithe Konspirační teorie v Americe tento pojem vynalezla a do širokého oběhu zavedla CIA, aby očernila a pomluvila lidi kladoucí otázky o vraždě Johna Fitzgeralda Kennedyho. „Kampaň CIA za popularizaci termínu ‚konspirační teorie‘ a za přetvoření víry v konspirace v předmět zesměšňování a nepřátelství musí být bohužel považována za jednu z nejúspěšnějších propagandistických iniciativ všech dob,“ píše autor.
Na další díl se můžete těšit zhruba za měsíc. Příští díl: Co je Systém
Nie oni nám ale my im predkladáme takýto návrh!!!!!!!!!!
*Ľudia, občania SR,*
>
> voľby dopadli, ako dopadli. Tak sme si zvolili a teraz budeme
> čakať, či naši poslanci, vláda splnia, čo nám sľubovali alebo sa na konci
> volebného obdobia budeme opäť čudovať, kde sme to prišli, že niet peňazí,
> sme zadlžení. Doba pokročila. Nie sme vo Francúzsku (barikády), v Grécku
> (robenie škody poctivým obchodníkom, podpaľovanie áut, obchodov). Sme na
> Slovensku, kde je vzdelaný, kultúrny národ, ktorý sa nenechá mlátiť
> políciou, oblievať vodou, zatvárať. Inteligentne to urobili učitelia. Dalo
> by sa o tom veľa písať, ale poďme k podstate veci.
>
> *Začíname teraz preposlaním všade kde je to možné. Nasledujúce
> požiadavky, ktoré keď nebudú postupne splnené do Vianoc, tak celý národ
> nenastúpi v Novom roku do práce** *(lekárska služba, hasiči a polícia budú
> v pohotovosti ak prídu do práce). Nie oni nám budú diktovať úsporné
> opatrenia, ale my im budeme diktovať, kde šetriť. Oni nám nasľubujú pred
> voľbami a nič potom nesplnia. *My sľúbme a splňme, čo sľúbime.*
>
> *Ústavu: Zmeniť*
> Nakoľko sme malý štátik 5,3 mil. obyvateľov, čo má hociktoré hlavné
> mesto väčšieho štátu, tak *nepotrebujeme 150 poslancov*, ale len 75
> poslancov. Menej ľudí, menej zlodejstva, ľahšia kontrola.
> Stanoviť výšku platov poslancov a viac nezvyšovať. Cca 2000,- Eur mesačne.
> Poslanci dostávajú plat ako každý zamestnaný človek, tak si budú platiť
> ubytovanie, cestu do zamestnania, stravu a pod.
>
> . Nebudú mať poslanecké kancelárie, ktoré aj tak nikto
> nenavštevuje. Nebudú mať poradcov, pomocníkov, hovorcov. Veď sme zvolili
> múdrych poslancov. Po ukončení poslaneckého mandátu sa každý poslanec môže
> podľa zákona vrátiť na svoje pôvodné zamestnanie, takže ani žiadne odstupné
> pri odchode z postu poslanca. Každý zamestnanec, ktorý dostal pracovné
> prostriedky, ich musí vrátiť zamestnávateľovi , tak aj poslanci vrátia
> všetky pracovné prostriedky. Poslanec môže byť len poslanec a nie ešte
> primátor, starosta mesta, sedieť v dozorných radá ch alebo brať plat z inej
> činnosti. Kandidovať za poslanca môže len občan mladší ako 58 rokov.
> Poslanec slúži ľudu a nie ľud jemu.
>
> *Prezident:*
>
> . Znížiť rozpočet kancelárie o 35% , nemusí sa vyvážať špeciálom
> na hokejové a futbalové zápasy a iné športové podujatia. Nešpekulovať, kde
> bude mať nové sídlo a pod. Znížiť dôchodok na dvojnásobok priemernej mzdy.
> Auto, ochranka max. na 1 1/5 roka od skončenia funkcie. Kandidovať na
> prezidenta môže len osoba mladšia ako 57 rokov.
>
> *Štátne úrady*
>
> *Ministerstvá a štátna správa *
>
> . znížia počet zamestnancov o 35% na všetkých postoch. Máme dobu
> výkonných počítačov, to zvládne aj znížený počet pracovníkov.
> Zjednodušiť evidenciu, nevytvárať úradnícku byrokraciu rôznymi hláseniami.
> Zrušenie a vrátenie zlatých padákov vo všetkých štátnych odvetviach.
>
> *Cirkev odlúčiť od štátu*.
>
> . Reštitúciou získali nemalé majetky (budovy, pozemky atď.),
> ktoré prenajímajú. Tak nech sa starajú. Prečo by ateisti mali platiť niečo,
> s čím nesúhlasia. Kto súhlasí s akoukoľvek cirkvou, tak nech prispieva na
> jej konto zo svojho platu. Vzor: Amerika, Francúzsko…
>
> *Mestá a obce. *
>
> Primátori a starostovia berú nehorázne platy a pritom v obciach sa
> nesvieti, nevyvážajú smeti a pod. Zvyšujú dane na neúnosnú mieru.
> Znížiť počet pracovníkov o 35% na mestských úradoch. Určiť maximálny príjem
> primátorom veľkých mestských častí do 2000 EUR a maximálne do
> 1000 EUR obcí. Odmeny primátorom, starostom a poslancom zrušiť a udeliť len
> vo výnimočných prípadoch. Vo všetkých mestách zrušiť vyberanie parkovného,
> okrem historických častí, a to bude vyberať mesto alebo obec Nie druhá,
> tretia osoba. Obnoviť štátne poľnohospodárstvo, tým vyriešiť nezamestnanosť
> rómskej popularity. V každom meste a obci zriadiť turistické zárobkovo
> činné centrum aj pre zahraničných turistov spojených s pamiatkami a
> výnimočnosťami ako inde
> vo svete. Zrušiť mestské polície a posilniť štátnu políciu. Keď
> spĺňajú mestskí policajti kritériá, môžu prejsť k štátnej. Mestská polícia
> si neplní svoje poslanie, vyvážajú sa po meste, pospávajú v aute, robia si
> v pracovnej dobe nákupy pre domácnosť , čakajú na koniec služby. Stanoviť
> trestnoprávnu zodpovednosť policajtov za zakrývanie, zatajovanie zločinu a
> pod.
>
> *Štátna polícia*
>
> musí dbať na dordžiavanie zákonov vo všetkých smeroch, k čomu treba aj
> policajtov vyškoliť, fyzicky pripraviť a hlavne vybrať smelých mužov, nie
> cintľavky, ktorí sa v polícii len skrývajú túto prácu vykonávať.
> Vyhnať policajtov z teplých úradných miestečiek. Prestať šikanovať vodičov.
>
> *Televízia, rozhlas*:
>
> Zrušiť poplatky. Nakoľko televízia dáva stupídne seriály , reality šou,
> kde 80% pípajú. Je to škandalózne. Rozhlas nech vysiela aj zahraničné
> skladby, ale dopriať priestor aj svojim spevákom, speváčkam a ľudovej
> tvorbe, sprievodné slovo je otrasné. Signál len 10 km za hranice a aj na
> Slovensku je mizerný, tak za toto máme platiť? Nech si niektoré kanály
> zakódujú, okrem dokumentárnych a poučných a kto chce, nech si platí za
> stupídnosti. Jedným slovom zrušiť zástrčkový zákon.
>
> *Zrušiť skoršie odchody do dôchodku colníkom, policajtom, hasičom, vojakom.
> Najskorší odchod do dôchodku v 58. roku. *
>
> *Školstvo*
>
> zrušiť súkromné vysoké, stredné a základné školy. V prípade, že ostanú, tak
> nech si každý súkromník, ako to je bežné vo svete, svoju školu financuje
> sám. Kde štát dáva peniaze, tak bude aj príslušnú inštitúciu kontrolovať.
> Zostane len štátne školstvo. Keď stačili školy predtým, tak stačia aj
> teraz, keď je menej detí. Sprísniť kritériá na prijatie žiakov na stredné a
> vysoké školy. Upraviť platy nie len učiteľom ale aj ostatným pracujúcim.
>
> *Zdravotníctvo *
>
> prehodnotiť úpravu platov lekárom a sestričkám. Predsa nemôžeme jednotne
> všetkých odmeňovať. Každé oddelenie je špecifické aj podľa náročnosti.
> Zrušiť poplatky za prednostné objednania (evidencia, zdaňovanie, atď.)
> Lekári budú trestnoprávne zodpovední za prevedené zdravotné úkony,
> predpisovanie drahých liekov za úplatky, ktoré neliečia ale udržujú chorobu
> a porušenie prísahy napr. pri liečení rakoviny a podobne. Kto si platí
> zdravotné poistenie, tak už u lekára nebude platiť žiadne poplatky,
> príplatky a pod. Lekári, ktorí išli do súkromnej praxe, tak len to, čo si
> zarobia a nie, aby im štát dotoval ich platy. To platí aj o sestričkách a
> zubároch, vzor: Nemecko, Švajčiarsko, Rak&am p;am p;ua cute;sko..
>
> *Rómovia *
>
> žiadne zvýhodňovanie ak nemajú záujem o prácu na Slovensku, nedostanú
> dávky, len ak sa podieľajú v obci na aktivačných prácach.:
> čistenie obcí, potokov, riek, kanálov, práca v lese, v poľnohospodárstve,
> atď. Deti sústrediť do internátnych škôlok, škôl, aby mali sociálne návyky.
> V tom prípade sa nebudú poskytovať dávky rodičom. Trestnoprávnu
> zodpovednosť rodičov za trestné činy detí do 12 rokov.
>
> *Železnice*
>
> musia zefektívniť prácu, zvýšiť stav zamestnancov tak, aby sa železnice
> vyrovnali vyspelým štátom. Grafikon prispôsobiť potrebám obyvateľstva.
>
> Na najťažšiu prácu využiť povinnú pracovnú silu z Väzníc. Nevyužité
> objekty, priestory ponúknuť mestám, obciam do prenájmu na zriadenie domovov
> dôchodcov, škôlky, centrá voľného času, alebo prerobiť na byty a
> prenajímať. Tie časti železnice, ktoré sú súkromné, nedotovať, ani
> živnostníka nikto nedotuje a musí prežiť, len z toho, čo zarobí.
> Vymeniť neschopný manažment vo všetkých odvetviach, kde nevedia vyriešiť
> túto situáciu, overiť trestnoprávne predaj a prenájom objektov (Móric a
> podobne).
>
> *Cestná doprava*.
>
> Za výstavbu a kvalitu stavaných, opravovaných úsekov ciest musí niesť
> niekto zodpovednosť. Prestať robiť záplaty na cestách, ale opraviť celý
> úsek so zárukou ako v zahraničí. Používajú sa nekvalitné materiály,
> dohadzujú sa rodinné firmy, ktoré nespĺňajú stavebné normy.
> Prejsť dopravné značenie všetkých ciest a osadiť podľa noriem Všetky stromy
> z cestného telesa odstrániť až po vonkajší kraj priekopy.
> Čudujem sa, že ešte nikto nezažaloval štát na ujme na zdraví, smrti kvôli
> stromom v cestnom telese. Projekt cestnej komunikácie neobsahuje výsadbu
> hrubších drevín.
>
> *Každý pracovník, ktorý nakladá so štátnymi prostriedkami, bude
> trestnoprávne zodpovedný do výšky vzniknutej škody a bude ju musieť uhradiť
> zo svojho majetku. Toto sa týka aj ministrov, poslancov,
> Gorily.* Všetky inštitúcie, či už súkromné alebo štátne, ručia za
> vzniknuté škody nielen podnikovým imaním ale aj svojím osobným majetkom.
> (s.r.o. a pod.) *
>
> *Financovanie športu*. Všetky lotérie, automaty, budú odvádzať na účet 25%
> z hrubého zisku.
>
> Štát, mestá, obce *nebude podporovať financiami* tie kluby, ktoré
> nemajú 80% vlastných odchovancov. Mestá, obce dávajú nemalé finančné
> prostriedky z rozpočtu mesta na kluby, v ktorých hrá alebo súťaží málo
> domácich hráčov. Keď klub vlastní súkromná osoba a chce, aby tam hrali iní
> ako domáci, tak nech si ho aj celý financuje.
> Spravodlivo rozdeľovať financie do jednotlivých športových odvetí.
> Sledovať tok peňazí, aby neostávali na ústrediach na posedenia a pod.
>
> *Platy *riadiacich pracovníkov, riaditeľov, námestníkov a pod nesmú
> prekročiť dvaapolnásobok priemernej mzdy. Platí pre štátne inštitúcie.
> Dôsledné sledovanie používania automobilov len na služobné cesty.
> Priestupky tvrdo trestať odvolaním, rozviazaním pracovného pomeru bez
> odstupného. Za štátne peniaze nenakupovať televízory, rádiá, nadštandardné
> vybavenia kancelárií vedúcich pracovníkov. Upraviť platy a zvýšiť životnú
> úroveň pracujúcim. Zákaz prepúšťania zamestnancov bez náhrady príslušného
> zamestnania.
>
> *Zahraničné spoločnosti* – žiadne daňové úľavy, finančné stimuly, daňové
> odpustky a pod. Keď chcú u nás podnikať, tak za rovnakých podmienok ako
> domáci podnikatelia. Prísne ich sledovať a za nevyplácanie miezd, odvodov
> trestať.
>
> Každý občan po dovŕšení *dôchodkového veku* musí požiadať o dôchodok a na
> dôchodok aj nastúpiť. Týka sa to štátnej správy a vo všetkých podnikoch,
> kde má štát 48 % a vyššiu majoritu. Zlepšiť životnú úroveň dôchodcov s
> využitím niektorých bezplatných služieb, ako doprava, rehabilitácie,
> liečenia, nutné lieky, aby nemuseli zaberať pracovné miesta mládeži. Veď to
> majú predplatené.
>
> *Posilnená polícia* bude vo väčšej miere kontrolovať cestný zákon aj v
> mestách, obciach (§ 23 a ostatné predpisy), ale aj zákony platné v SR.
> Načo sú zákony, ktoré nikto nedodržiava?!
>
> Štát zruší všetky *duplicitné zložky* štátnej správy. Štát svoje objekty
> bude zabezpečovať svojimi pracovníkmi a nie cudzími SBS.
> Súkromné firmy si môžu dať, koho chcú.
>
> *Financovanie politických strán* len z vlastných prostriedkov, sponzorských
> darov, všetko dokladovať. Po voľbách štát nič nebude vyplácať, refundovať,
> dávať politickým stranám žiadne finančné prostriedky.
>
> *Sudcovia *musia mať* *trestnoprávnu zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré
> vydajú, odňať talár, to isté notári, advokáti. Katastrálne úrady
> – vedúci majú zodpovednosť za zápisy do katastra. Dodržiavať lehoty
> vybavenia.
>
> *Stavebné úrady* musia dodržiavať stavebný zákon, kto ho poruší, či už
> stavebník alebo stavebný úrad, prísne tresty. Neoprávnené stavby odstrániť
> na náklady stavebníka, bez prieťahov. Spätnosť 5 rokov.
> Vysoké finančné pokuty pre stavebníka ako aj pre pracovníka stavebného
> úradu. /Nie, že to zaplatí stavebný úrad z daní poplatníkov, ale príslušný
> pracovník, ktorý pochybil/.
>
> Zrušiť peňažné dávky rôznym neziskovým organizáciám /ochranári, atď/.
> Keď chcú mať peniaze, nech si peniaze zarobia svojou činnosťou, akciami,
> podujatiami, atď.
>
> *Zberné suroviny* budú vykupovať druhotné komponenty len od organizácií a
> od súkromníkov mosadz, meď, bronz, zliatinu, železo len v celku. Riadne
> viesť evidenciu, od koho druhotná surovina bola kúpená a za akú sumu.
> V prípade zistenia, že odobrali suroviny , kde bol predpoklad krádeže,
> zrušiť živnosť, podnikanie a udeliť pokutu od 10000 až do 100000 Eur.
> Trestnoprávna zodpovednosť v plnom rozsahu aj pre vytipované chránené druhy v SR: vládni činitelia a prezident, súdnictvo, lekári a cigáni.
> *Či už bude vláda pravicová, ľavicová alebo zmiešaná tieto opatrenia
> a požiadavky vykoná do 31.12.2013.*
>
>
>
> *V prípade neprijatia týchto opatrení po uvedenom dni nenastúpia ľudia do
> práce vo všetkých profesiách. V tomto tichom proteste vydržia až do
> splnenia daných požiadaviek.*
> Ja viem, že mnohým sa tieto opatrenia nebudú páčiť a budú sa ťažko
> prijímať, ale raz to musí začať…
Treba hľadať pravdu lebo z médií ani tzv.politici nám ju nepovedia
Prečo sa štáty zadlžujú?
13 Srpen 2012 Michal Dieneš
Do úspešného prevratu v roku 1989 nemalo Československo nijaký dlh. Prevažovali aktíva, a to v miliardách dolárov. Ďalšia nepochopiteľná vec – všetci ľudia mali prácu. Ústava garantovala právo na prácu. Príživníctvo bolo trestané. Práca bola právom, i povinnosťou.
Pracovali aj poslanci. Za výkon funkcie mali symbolicky príplatok. Aj Boh, keď stvoril svet, pracoval. Na siedmy deň dal zatvoriť super a hypermarkety, a odpočíval.
Školy produkovali len také profesie, aké si vyžadovala spoločenská deľba práce. Plánovalo sa. Každý absolvent školy dostal umiestnenie, s platom, a niekedy aj s bytom. Zadarmo. Družstevný trojizbový byt sa dal splatiť za päť či sedem rokov, bez toho, aby sa rodina živila korienkami. Z mladomanželských pôžičiek sa dala zariadiť domácnosť. Úrok bol symbolicky, a pri narodení dieťaťa sa odpisovalo z dlžnej čiastky. S demografickým vývojom sme nemali problémy. Odchod do dôchodku sa postupne mal znižovať. Rovnako i týždenná pracovná doba. V Bratislave sa pripravovala výstavba metra, federálna vláda už schválila rozpočet. MHD mala vstúpiť do experimentu: mala byť bezplatná. Rómsky problém nebol, naši Cigáni pracovali. Totalita.
Vysvetlenie je v princípe jednoduché: štát mal vlastný majetok, vlastné zdroje. Nepotreboval tzv. zahraničných investorov, ani iných špekulantov typu Medzinárodný menový fond či Svetová banka. Rada vzájomnej hospodárskej pomoci slúžila svojim členom, a pomáhala aj rozvojovým krajinám. Prevoditeľný rubeľ, ktorým sa platilo medzi štátmi RVHP, nepotreboval nijaké eurovaly. Vykorisťovanie, špekulácie a podvody boli trestným činom.
Štát, majúc vlastný majetok, mohol financovať všetko: bol investorom, staviteľom, ochrancom, sponzorom, charitou (vtedy neznáme slová), všetkým. Požičiaval občanom bez toho, aby hrozil exekútormi. Aby živil veľkú a rafinovanú skupinu parazitov. Tých sme poznali len zo západných, či starých filmov.
Privatizáciou sa na úkor občanov obohatili jedinci, domáci či zahraniční. Aby to bolo beztrestné, papierové hlavy v parlamente k tomu schválili patričné zákony. Zločin na občanovi sa tak legalizoval. Nad tým všetkým sa vyvesil firemný nápis: sloboda a demokracia. Občan dostal do rúk nezrozumiteľné množstvo volebných lístkov, aby tak pravidelne potvrdzoval dosiahnutý stav. Kvantita nahradila kvalitu. Zločin si obliekol biely golier. Účelové svetre a čapice sa rýchlo upratali.
Sociálne, v tom najširšom zmysle slova, sme sa novembrovým prevratom, vrátili do 19. storočia. Čakajú nás národnostné a sociálne konflikty, boj za elementárne ľudské práva, vojny a bieda. Úpadok Slovenska je už dnes aj geneticky. Lepšie si pozrite našu mládež, chlapcov i dievčatá. Obezita, neforemná chôdza i postavy. Slovenky, ako pekné ženy, sú minulosťou. Aj tu dobiehame neodolateľnú Ameriku. Bagety, hamburgery, kuracie mäso plné neznámych látok, podradné nealkoholické nápoje robia svoje. Kvalita potravín všeobecne je na úrovni výživových doplnkov pre mačky a psov.
Štát, ako naše milované Slovensko, je zadlžený, a bude sa zadlžovať naďalej. Rozdiely budú len v rozsahu a tempe. Terajší dlh nikdy nesplatíme. Dôvod je prostý: s chatrným vlastným majetkom si štát, aby mohol plniť svoje funkcie, musí požičiavať. Alebo zvyšovať dane.
Alebo vyvlastniť tých, ktorí nás vyvlastnili. To posledné nehrozí. Zatiaľ. Preto sme v NATO, a s eurosľučkou na krku v Únii. Preto máme toľko nezávislých médií, expertov, súťaží a iných ohlupovadiel.
Zisky von, chudoba doma. Pravda, do nekonečna to nepôjde. Zatiaľ nikto nevie, ako to skončí.
Prijateľné, a optimistické východisko je pravdepodobne vo vojne. Lebo aj na tejto katastrofe sa dá zarobiť. Pred vojnou, počas nej, i potom. Američania, keď chceli vytlačiť Španielov z Cuby, v Havane si potopili – oblečení do španielskych uniforiem – vlastnú loď. Nemeckí fašisti to zopakovali v poľských Gliwiciach. A pred nedávnom sa podobná cháska doviezla do Líbye. Aký problém? Breivika v kravate pošleme Maďarom, alebo oni nám. To záleží len na tom, ako rozhodne nadnárodná finančná oligarchia. Úspešné klinické skúšky sa urobili v Juhoslávii, a robia sa permanentne. Haagský tribunál je len divadielko pre pozostalých. Kto neverí, dožije sa.
Prečo sme odovzdali naše banky a poisťovne z rúk štátu do zahraničia? Dali by ste svoju peňaženku niekomu cudziemu, aby vám v nej gazdoval? To neurobí ani nevzdelaný človek. To urobí len premyslený gauner. Slobodný a demokratický politik. Zadarmo? Ročne zo Slovenska vytečie smerom na Západ, len z bánk a poisťovní, niekoľko desiatok miliárd.
Naše ženy robia slúžky v Rakúsku, a čudujú sa aké sú tam platy a dôchodky. Akoby Rakúsko – Uhorsko nikdy nezaniklo. Slovenská sporiteľňa, niekdajšia najväčšia slovenská banka, živí rakúskych supermanov. Straka z Viedne už síce nesedí v Bratislave, ale vykrádanie funguje naďalej. Je snáď jasné kto mal záujem na odstránení plotov. Kto by starým Rakúšanom slobodne utieral zadky, keď nie, chudery slovenské ženy? Za pár nedôstojných grošov. Čo všetko pritom musia strpieť a robiť, vedia len ony. Aby tak bolo, najprv musíme Slovákov dostať do úbohého stavu. Zbaviť ich dôstojnosti a hrdosti. A chudoba je ten najistejší spôsob.
Poďakovať treba všetkým ponovembrovým politikom, poslancom a ministrom, ktorí nám tento zázrak tak nezištne zabezpečili. Až príde Deň potom, a ten príde, netreba na nich zabudnúť. Každý z nich si zaslúži, v mieste bydliska, veľký pomník. Nie na pamiatku, ale pre výstrahu. Americkí superboháči si z košických VSŽ každý rok vyvezú cez nenaše banky ďalšie desiatky miliárd. A takto si tu žijeme. A takto sme rozdali celý štátny majetok. Otázka je, či ponovembroví politici to urobili plánovite, za peniaze, alebo len zo stupídnosti? Vláda odborníkov. Ale na čo?
Komu vlastne dlhujú štáty? Bankám? Finančným trhom? Kto je vlastne veriteľ, kde sídli, aké má meno? Má vôbec nejakú tvár? Nie sú to tí istí gentlemani, ktorí dlhy štátov vyrábajú, primerane generujú, a zároveň nám vtĺkajú do našich slobodných hlavičiek návody na šetrenie?
Naše vykorisťovanie je elegantné, v súlade so zákonom a navyše dobrovoľné. Dobrovoľne a s úsmevom celebrít si ho pravidelne volíme.
Súčasťou zadlžovania je aj zbrojná výroba. V každom štáte je inflačná. Z čisto ekonomického hľadiska ide o výrobu tovaru, ktorý si nekupuje občan, ale štát. Abstrahujeme od dôvodov. Štát tak vkladá do obehu inflačné, nekryté peniaze, potlačený papier. Spôsobov je viacero. Socialistický štát, napríklad, dal vytlačiť rovnaký objem peňazí, ako ho stála zbrojná výroba. Ako štát, a majiteľ v jednej osobe sa nepotreboval klamať. Tám, kde vládne vojensko-priemyslový komplex, a diktuje finančná oligarchia, sa do obehu napumpujú nie len výrobné náklady, ale aj patričný zisk pre súkromné firmy.
Inflácia tak dostáva nekontrolovateľný rozmer. Riešení je niekoľko. Najobľúbenejšie a osvedčené, že sa v mene demokracie vyvolajú konflikty v iných častiach sveta. Aby bol dopyt po vojnovej produkcii. Tak sa časť inflačných peňazí vyvezie v raketách, bombách, zabíjaní a ničení. Zaplatí ju iný štát, peniazmi i životmi svojich nedemokratických občanov. Ak sa na takúto hru nepristúpi dobrovoľne, zasadne OSN, nadácie, mimovládne organizácie a jedného dňa vás dostanú.. A možno nie.
Kapitalizmus je darebácky režim. Tí, čo tvoria hodnoty, žijú z minimálnej mzdy. Dôchodcovia živoria, nedôstojný život majú deti z chudobných rodín, nezamestnaní a handicapovaní.
V Česku je, podľa oficiálnych údajov, na hranici chudoby toľko ľudí koľko obyvateľov má Hradec Králové. Za Husáka sme takéto mestá, ba ani len uličky, nemali. Bezdomovci a žobráci, abstrahujúc od príčin ich stavu, sú na okraji ľudskej spoločnosti. Ani cirkev, plná lásky a božieho slova, im nepodá ruku. Je ako vždy v histórii, bezcitná a chamtivá. Naši blížni musia zahynúť na ulici, neraz v zime a takmer vždy opustení. A ak je život po živote, dúfam, že tam nestretnem nikoho z tých, koho som nevolil. A netúžim ani po ich voličoch. Privatizéri, vlastníci nášho majetku, majitelia štátu v parlamentných a ministerských kuklách, ako aj servisné okolie, žijú nad pomery. Diferencovane, ale s náskokom. Aby tento zločinecký režim vyzeral ľudovo, vysmieva sa nám cez masku demokracie a slobody. Len ju strhnúť. Kto sa ale prizná ako prvý? Ficov kabinet ide znižovať výsluhové dôchodky, lebo je to jediný spôsob ako potrestať tých, čo slúžili vlasti. A vlasť už neexistuje. To, čo nám vydáva pasy, občianske preukazy, vyberá dane a tvári sa ako štát, je zúfalé združenie kryté našou nezodpovednosťou a naivitou. Ústava je len zdrapom papiera. Buď je zdravotná starostlivosť bezplatná, alebo nie. Buď Ústava je najvyššou normou, alebo len dielom z vepeénkarskej reality šou.
Cirkev so svojimi obrovskými majetkami je v daňovom raji. Prenajíma, podniká a inkasuje. Ale dane neplatí. Nikto z pozemských politikov sa neodváži jej pripomenúť desať božích prikázaní. Ak by Kristus dnes zostúpil z nebies, opäť by ho vysmiali, a v slobodných voľbách, pre istotu aj s Pilátom, ukrižovali. A mám obavy, či by ešte chcel vstať z mŕtvych!
Egoizmus, chamtivosť a bezohľadnosť, ktorú nám nežne vnútili, a na čom je postavený dnešný režim, môže vykoreniť len civilizačný zánik. Alebo zázrak: ľudia sa spamätajú a popravia, čo pokazili. Možno ste pozerali priamy prenos z Václavského námestia v Prahe. Májovú demonštráciu zorganizovali odbory. Rečnilo sa, hromžilo sa, ale len jeden rečník sa odvážil použiť slovo kapitalizmus. Šéf odborov, na priamu i rečnícku otázku, či zhromaždenie má politický charakter, sa ohradil (božechráň): len sociálny. Tak im treba. Triedni priatelia dávali v minulosti do takýchto zhromaždení strieľať. Možno limitne, možno nie, sa k osvedčenej metóde blížime. Bez ohľadu na to, či bratia Češi budú európskym lakmusovým papierikom, treba si nastaviť zrkadlo. A priznať, že samet bol omyl. Krokom vedľa, rovno do priepasti. Priznanie, aj pred sebou samotným, je vždy poľahčujúca okolnosť. Lebo historický úspech novembra 1989 bol taký, ako v lotérii výhra lístku na plavbu Titanicom.
P.S.: Rozcvička z dialektiky – Takmer všetci vidia to, čo už neexistuje. Pre ilustráciu: ak sa dívame na nočnú oblohu, vidíme obraz, ktorý reálne už nie je, nejestvuje. Ale sú jedinci, ktorí vidia to, čo v reálnom čase aj reálne existuje. Niekedy k tomu treba vzdelanie, ale vždy aj statočné a čestné srdce.
DOMÁCE
Záznamy o cirkevnom majetku zmizli v archívoch
Lucia Krbatová, Pravda | 19.08.2013 20:00, aktualizované: 20.08.2013 08:00
Štát netuší, koľko majetku vrátil cirkvám po páde totality. Informácie o reštitúciách vraj niekde v archívoch sú, ale nikto nevie, kde. Najväčší problém má, zdá sa, Slovenský pozemkový fond, ktorý cirkvám vracal najviac pozemkov, a to v rokoch 1993 až 2005.
Slovenský pozemkový fond
Slovenský pozemkový fond cirkvám vracal najviac pozemkov, a to v rokoch 1993 až 2005.
Autor: Robert Hüttner, Pravda
Na žiadosť Pravdy o poskytnutie evidencie z tohto obdobia odpovedal, že takéto údaje nemá, pretože jednotlivé reštitúcie sú vraj založené niekde v archívoch.
Denník Pravda si vyžiadal údaje o reštituovanom majetku od Slovenského pozemkového fondu, Štátnych lesov SR a tiež od siedmich krajských a okresných miest. Kompletnú odpoveď poslali iba lesníci. Fond potvrdil, že má informácie iba o tých reštitúciách, ktoré prebehli po roku 2005. Z miest odpovedali iba štyri – Banská Bystrica, Rožňava, Košice a Poprad.
Podľa takto získaných čiastkových údajov cirkevné majetky zaberajú z územia Slovenska, ktoré má rozlohu asi 49-tisíc štvorcových kilometrov, okolo 663 štvorcových kilometrov. Skutočné číslo je však niekoľkonásobne vyššie.
Cirkevné reštitúcie riešili dva zákony. Prvý zákon o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam je z roku 1993, druhý bol prijatý v roku 2005. Cirkvi získali najväčšie pozemky od Štátnych lesov a Slovenského pozemkového fondu. Podľa hovorkyne Slovenského pozemkového fondu Dariny Pinterovej sa gro majetku rozdalo po roku 1993, dohody o nich však fond nemá hromadne spracované, a preto nevedela uviesť ani približnú výmeru pozemkov, ktoré do roku 2005 cirkvám vrátili. „Všetky tieto dohody však majú aj jednotlivé cirkvi a aktuálny stav ich vlastníctva má k dispozícii aj katastrálny úrad,“ odôvodnila.
Podľa kompletných údajov od Štátnych lesov za dvadsať rokov vrátili všetkým cirkvám lesy a pozemky s výmerou viac ako 647 štvorcových kilometrov (64 700 ha). Katolíckej cirkvi z toho patrí 550 štvorcových kilometrov (55 000 ha) pozemkov, čo je na porovnanie asi o 180 štvorcových kilometrov viac, ako je rozloha Bratislavy. Evanjelici dostali späť len necelých trinásť (1 300 ha). Štátne lesy vydávali pozemky aj viacerým cirkevným reholiam a rádom, ktoré patria pod rímskokatolícku cirkev. Ich majetky Pravda k vlastníctvu katolíckej cirkvi nepripočítala. Slovenský pozemkový fond od roku 2005 až po súčasnosť rozdal dokopy „len“ 15,66 štvorcového kilometra (1 566 ha).
Z osemnástich registrovaných cirkví reštituovali predovšetkým rímskokatolícka, evanjelická a gréckatolícka cirkev, reformovaná kresťanská cirkev a Ústredný zväz židovských náboženských obcí.
To, že fondu chýbajú kompletné materiály za celé obdobie, odôvodňuje bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon nedôslednosťou predchádzajúceho vedenia. „Do roku 2005 bol každý prípad spolu s rozhodnutím len založený do archívu a ďalej sa s ním nič nedialo. Po mojom nástupe a prijatí nového reštitučného zákona som nariadil fondu povinnosť, aby každý rok predložil súhrnný materiál o vrátených pozemkoch,“ vysvetľuje. Pri kontrolách totiž zistil, že Štátne lesy všetky dohody presne evidujú a to isté vyžadoval aj od fondu.
Z rezortu pôdohospodárstva, ktoré v súčasnosti vedie Ľubomír Jahnátek, uviedli, že Slovenský pozemkový fond nie je organizáciou, ktorú riadi ministerstvo. Jeho činnosť kontroluje Rada fondu, hovorkyňa Slovenského pozemkového fondu však na otázku, či nevyvinuli úsilie spisy skompletizovať, nereagovala.
Mestá vracali tiež
Majetok cirkvám vracali aj samosprávy, išlo o pozemky aj nehnuteľnosti. Mesto Poprad vydalo najväčšej cirkvi od roku 1993 dve nehnuteľnosti a k tomu aj pozemky v Strážach pod Tatrami či v Spišskom Podhradí. Po roku 2005 sa v prospech katolíckej cirkvi vzdalo aj pozemkov v Spišskej Sobote. V okolí Popradu tak táto cirkev prišla k veľkému majetku. Len od Štátnych lesov dostalo spišské biskupstvo, ktoré sídli v Spišskej Kapitule, viac ako 120 štvorcových kilometrov (12 000 ha).
Nie všetky oslovené mestá údaje o cirkevných reštitúciách poskytli. Žilina, Trenčín a Bratislava vraj zoznam takéhoto majetku nevedú. Podľa hovorcu Bratislavy Stanislava Sčepána by zisťovanie zabralo mestu veľa času a nemuselo by priniesť požadované informácie. „Reštitúcie cirkevného majetku sa začali pred viac ako 20 rokmi a išlo o veľmi náročný proces čo do času i rozsahu vydávaných nehnuteľností. Evidenciou vydaných nehnuteľností by však mali disponovať jednotlivé cirkvi,“ podotkol.
Minister musí čakať mesiace
Súpis majetku cirkví je aktuálnou témou, pretože ministerstvo kultúry pripravuje návrhy na ich nové financovanie. K tomu potrebuje vedieť, akým majetkom disponujú a či sú schopné uživiť sa samy aj bez dotácií zo štátneho rozpočtu. Vzhľadom na to, že nemá kompletné údaje o cirkevnom majetku, je odkázané na to, že mu ich poskytnú samotné cirkvi.
Kvôli možnej odluke cirkvi od štátu oslovil ešte vo februári minister kultúry Marek Maďarič cirkevných predstaviteľov so žiadosťou o súpis majetku. V júli k tomu pridal požiadavku, aby uviedli, koľko z ich celkových nákladov tvorí štátna dotácia. Na obe žiadosti cirkvi reagovali oneskorene a viaceré z nich uviedli, že nevedia, akým spôsobom majú k súpisu pristúpiť, aby neboli obvinené zo zatajovania údajov. Odvolávajú sa tiež na neukončené reštitúcie a súdne spory.
Rezort kultúry má zatiaľ namiesto súpisu majetku len ich písomné vyjadrenia o tom, že sa mu v zásade nebránia. „Jeho získanie najmä pri najväčších cirkvách, ktorých majetok je vlastnený a spravovaný množstvom samostatných subjektov, bude výsledkom procesu, ktorý môže trvať mesiace,“ uviedol hovorca rezortu Jozef Bednár. Dodal, že ak by cirkvi od ochoty údaje poskytnúť neprešli aj k činom, rezort napriek tomu pripraví niekoľko možností, akým spôsobom cirkvi financovať.
Slovenská vláda už nekalí vodu, EPH může převzít 49 procent Stredoslovenské energetiky
01. 09. 2013 – 22:07
Energetický a průmyslový holding na páteční valné hromadě Stredoslovenské energetiky dostal od slovenské vlády, reprezentované FNM SR, souhlas s převzetím 49 procent firmy. Skupina cílově vlastněná Petrem Kellnerem, Danielem Křetínským, Patrikem Tkáčem a J&T/okolí kromě toho získá nad žilinskou společnosti, která loni vydělala přes 81 milionů eur po zdanění, manažerskou kontrolu. EPH za podíl zaplatí jedné z dcer francouzského kolosu Electricité de France zhruba 400 milionů eur.
Slovenská vláda původně kalila vodu tím, že se bude dožadovat větší kontroly nad SSE. Nakonec, stejně jako v případě Slovenského plynárenského priemyslu, který rovněž manažersky řídí EPH, stáhla pomyslný ocas.
Slobodný vysielač
Možnosti pro tento příběh
Výzva slobodných občanov Slovenska
V roku 1989 sme sa mnohí s nádejou zúčastnili na fraške, ktorou ste si pripravili priestor
na niečo, o čom sa nám ani nesnívalo. Boli sme naivní.
Postupne ste za 23 rokov:
• rozkradli a rozpredali všetko to, čo generácie Slovákov pracne budovali spoločne s bratmi Čechmi;
• oklamali ste nás tzv.kupónovou privatizáciou;
• obsadili ste si všetky miesta svojimi stranníkmi a začali ste nám hrať divadlo;
• striedali ste sa vo vládach a stále ste len sľubovali, že už bude lepšie, len aby sme si uťahovali opasky, kým vy ste od rozkoše nevedeli, na čo ešte by ste míňali peniaze, ktoré ste nakradli;
• vtiahli ste sem zahraničných investorov, vytvorili ste im skvelé podmienky a našich podnikateľov ste postupne zlikvidovali;
• prijímali ste si zákony hlavne pre svoje potreby, aby ste pri každej krádeži alebo objavenej zločinnosti mohli povedať, že to všetko bolo v súlade so zákonmi tejto krajiny;
• aby ste si boli istí, že sa vám nič nestane, kompletne ste si obsadili súdnictvo, prokuratúru a políciu;
• dovolili ste, aby sa na pulty predajní dostali nezdravé potraviny – odpad, ktorý by vo „vyspelých“ krajinách ľudia nekupovali;
• z dôchodcov ste urobili žobrákov;
• zničili ste naše poľnohospodárstvo a stali sme sa potravinovo závislou krajinou;
• zdravotníctvo ste dostali na kolená a na jeho žalostnú úroveň doplácajú všetci občania;
• za naše peniaze ste ozdravili banky, aby ste ich potom nevýhodne predali do zahraničia;
• školstvo, na ktoré sme boli vcelku hrdí ste dostali do stavu, že zo škôl nám síce vychádzajú kvantá vysokoškolákov, ale nie vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí sa nevedia v živote uplatniť;
• neviete spravovať krajinu, len zdierať obyvateľov, ktorí v zúfalstve páchajú sociálne samovraždy, nakoľko nevidia východisko zo situácie, do ktorej ste ich vy svojou nenažranosťou dostali;
• vrcholom je vaša snaha o zapojenie Slovenska medzi krajiny s tzv.Juvenílnou justíciou, ktorá umožňuje odoberanie detí z rodín, čím priamo ohrozíte existenciu základnej jednotky nášho národa – rodiny.
My, občania Slovenska vyzývame vás, ktorí ste rozkradli a rozpredali náš štát, ktorí ste zodpovední za genocídu tohto národa, ktorí ste zodpovední za to, že slušní občania tohto štátu páchajú sebevraždy pre situácie, do ktorých ste ich dostali svojou neschopnosťou a nenásytnosťou, ktorí z nás robíte novodobých otrokov – odíďte!
Vieme, že táto výzva na vašich bezcitných tvárach vyvolá len úsmev. Pokojne sa usmievajte. Nakoniec sa budeme usmievať my potom, keď sa vás zbavíme. Berte to ako výzvu k tomu, že môžete odísť bez toho, aby sa vám čokoľvek stalo. Opakujeme, odíďte a nič sa vám nestane! Ak tak neurobíte, sami ponesiete zodpovednosť za to, ako s vami obyvatelia tejto krainy budú zaobchádzať. Nenádejajte sa, že vás budú súdiť vaši sudcovia podľa vašich zákonov. Budú vás súdiť ľudia, ktorých ste zbedačili a budú vás súdiť podľa vlastného zdravého rozumu. Sami sebe potom dávajte za vinu, ak s vami budú zaobchádzať tak, ako teraz zaobchádzate vy s nami. Hnev občanov, ktorých ste zahnali do slepej uličky, z ktorej nevidia iné východisko, bude možno krutý. Ukradli ste budúcnosť nám, ale najmä našim deťom a našim vnúčatám. Ste bezcitní a skorumpovaní. My vás tu nepotrebujeme a nechceme!
Začíname „Revolúciu proti tyranii“. Ak ste si doteraz boli istí, že sa vám nič nemôže stať, tak dnešným dňom sa váš pokojný spánok začne meniť na nočnú moru, ktorá vám bude pripomínať všetky krivdy, ktoré ste na vlastnom národe napáchali a stále páchate. Postupne budete vidieť, že to, čo teraz čítate a nad čím sa možno ešte stále usmievate sa začína meniť na pre vás hrozivú skutočnosť.
Od dnešného dňa všetci tí, ktorí sa zapoja do tejto Revolúcie proti tyranii začnú nosiť
na prsiach našu trikolóru. Táto naša trikolóra nás postupne zjednotí! Na začiatku nás bude zopár, ale postupne nás budete vídať stále viac. Nebudú to len dospelí, budú to najmä mladí, deti, starší občania, učitelia, lekári, postupne vojaci aj policajti, slovom všetci tí, ktorí vás už majú plné zuby. Budeme trpezliví a keď nás bude dostatok (a to vôbec nemusí trvať dlho), prejdeme do otvoreného boja. Vyhlásime generálny štrajk a vyjdeme do ulíc. Keď toto nastane a vy nebudete za hranicami tohto štátu, beda vám! Budeme vás súdiť ako najväčších zločincov, akých kedy táto krajina mala. Občania Slovenska vám ukážu, že slovenský národ je tu, prebúdza sa a nedá sa vami zotročiť! Vy ste nás dohnali do tohto stavu! Vy ste sa zapredali vidine bohatstva a moci. Lenže my toho už máme dosť! Už vám nebudeme trpieť vaše naprávosti, vašu zapredanosť, vašu nenažranosť.
Vyzývame všetkých mladých, ktorým nie je ľahostajné, akú majú budúcnosť: Zobuďte sa! Vašu budúcnosť vám ukradli. Pre vás neostane nič len beznádej, dlhy a doslova otroctvo
vo vlastnej krajine. Zamyslite sa nad týmito slovami.
Vyzývame novinárov, aby si rozmysleli, na ktorej strane budú stáť. Či za judášsky groš budú naďalej ohlupovať vlastný národ, alebo sa vzoprú svojim chlebodárcom. Ak budete naďalej pokračovať vo vedomom podporovaní lží a poloprávd za ktoré vás platia, sami sa zaradíde medzi tých, ktorých bude tento národ tvrdo súdiť! V tejto súvislosti táto výzva platí najmä pre pracovníkov verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorá je zo zákona – národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti…
Vyzývame všetkých slušných a neskorumpovaných policajtov a vojakov, ktorí si tak ako my uvedomujú, že tento systém je chorý a potrebuje okamžitú zmenu, aby sa pridali na stranu slušných ľudí a nepoužili proti nim represívne prostriedky tak, ako to očakáva vládnuca elita. Aj vy ste občanmi tohto štátu aj vy ste rodičia, máte deti, vnúčatá, ktorým títo nenažranci ukradli budúcnosť. Aj vy si to uvedomujete! Ak zasiahnete proti vlastným občanom, dopustíte sa hrozného zločinu aj proti vlastným deťom, ktorým budete brať nádej na slušný život vo vlastnej krajine.
Vyzývame všetkých tých, ktorí boli a sú zneužívaní týmto režimom, aby sa prihlásili k tejto výzve a verejne sa dištancovali od tohto zhnitého systému.
Vyzývame týmto všetkých občanov tohto štátu, ktorí sa stotožňujú s touto výzvou, aby si na znak súhlasu pripli štužku – trikolóru, aby sme postupne cítili našu narastajúcu silu.
Na záver ešte raz vyzývame vás, ktorí sa považujete za elitu tohto národa a nie ste ničím iným, ako poslednou spodinou. Nepotrebujeme peniaze, o ktoré ste nás okradli, nepotrebujeme pomstu, len choďte preč! Vezmite si všetko to, čo ste nakradli a zmiznite! Každý deň bez vás bude požehnaním pre túto krajinu! Bez vás sa tu budeme mať len lepšie! Urobíme hrubú čiaru za minulosťou a začneme odznova, ale tento krát už bez vás!
V jednote je sila!
Na Slovensku 02.09.2013
Peter BULLA, dôchodca
Už sa osmeľujú nazvať toto zlodejstvo nevyhnutným.
Nedostatočná náprava veľkej privatizácie
Podstatou tzv. veľkej privatizácie v rokoch 1995 – 1998 bolo vytvorenie privilegovaných skupín občanov, vopred určených záujemcov o privatizáciu, čo je od základu nespravodlivé a v rozpore s ústavnou povinnosťou vlády a parlamentu vytvárať rovnosť práv a šancí pre všetkých občanov. Niekdajšia kupónová privatizácia bola relatívne najspravodlivejšia, pretože rešpektovala právnu rovnosť občanov i rovnosť šancí a nepripúšťala privilégiá. Inou otázkou je nedostatočný, prípadne nijaký dozor štátu nad kapitálovým trhom a osobitne nad činnosťou investičných fondov a zneužitie kupónovej privatizácie zo strany niektorých správcov investičných fondov, čo umožňovala legislatívna nepripravenosť. Druhý právne i morálne čistý spôsob privatizácie je predaj štátneho majetku za peniaze, resp. peňažný ekvivalent trhovej hodnoty majetku. Do tejto formy privatizácie mohli vstúpiť iba právne subjekty (fyzické alebo právnické osoby), ktoré dokázali zaplatiť dohodnutú trhovú cenu predávajúcemu, t. j. Fondu národného majetku. Ani pri tomto spôsobe sa nevytvárajú privilegované skupiny občanov, tzv. vlastná kapitálová vrstva. Štát dostáva za predaný majetok peňažný ekvivalent zodpovedajúci trhovej cene a finančné prostriedky vynakladá na pokrytie celospoločenských potrieb. Pri privatizácii v rokoch 1995 – 1998 sa však uprednostňoval privatizér na úkor FNM i ostatných občanov.
Veľká privatizácia
Keď po voľbách roku 1994 bola prijatá novela zákona, podľa ktorej došlo k presunu kompetencií pri rozhodovaní o priamych predajoch na FNM, vtedajšia vládna koalícia do orgánov Fondu delegovala výlučne svojich zástupcov. Štát tak stratil kontrolu nad privatizáciou. Zavedením akcií na doručiteľa mohli vlastníci zostať v anonymite, čím vláda umožnila nekontrolovane nakladať s majetkom štátu.
Po zastavení kupónovej privatizácie bol majetok v hodnote asi 110 miliárd korún privatizovaný formou kamuflovaného predaja vopred určeným záujemcom s cieľom vytvoriť vlastnú kapitálovú vrstvu. Znamenalo to vylúčenie verejnej súťaže a predaja za trhové ceny. Namiesto ústavného princípu rovnosti šancí bol presadený princíp privilegovania jednotlivcov a skupín. Majetok v účtovnej hodnote 110 miliárd korún FNM predal oficiálne za 30 miliárd. Pomenovania „predaj“ a „predaj na splátky“ mali zakryť skutočnosť, že majetok v účtovnej hodnote 80 miliárd korún (t. j. 73 % privatizovaného majetku) prešiel do rúk privilegovaných osôb takmer zadarmo.
Len na ilustráciu uvedieme, že v septembri 1998 v komentári k údajom zverejneným Centrom pre ekonomické a sociálne analýzy Ivan Mikloš konštatoval, že trhová cena desiatich tatranských hotelov bola 889 miliónov korún. FNM ich formálne predal za 215, 5 mil., no v skutočnosti noví majitelia zaplatili iba 131 miliónov, aj to dlhopismi, takže ich to stálo spolu približne 70 miliónov korún, čo je iba 7, 9 % trhovej hodnoty. Kým v prvej vlne privatizácie sa kúpna cena stanovovala na základe znaleckého posudku a trhovej ceny, v druhej vlne to bola dohoda medzi FNM a nadobúdateľom. Ten si napríklad v prípade investícií mohol odpočítať až 50 % kúpnej ceny.
Nález Ústavného súdu v roku 1997 hovoril o presune kompetencií FNM späť na vládu. Zákon bol však novelizovaný až o pol roka neskôr a navyše proces privatizácie pokračoval tak ako predtým, t. j. v rozpore s nálezom ÚS i následnou novelou zákona. Okrem toho NKÚ nemal potrebné právomoci, takže nemohol kontrolovať prevod majetku štátu. V čase právneho nihilizmu tak vládna koalícia získavala čoraz väčšiu ekonomickú moc. V októbri 1997 parlament zvolil Ivana Mikloša ako zástupcu opozície do Dozornej rady FNM, čo znamenalo aspoň minimálnu kvalitatívnu zmenu v kontrolovateľnosti privatizácie.
V tom roku bol pre FNM predaj čoraz nevýhodnejší, čo však znamenalo zväčšujúcu výhodnosť kúpy pre nadobúdateľov, ktorými boli ľudia lojálni vládnej koalícii. Pri tejto výhodnosti kúpy sa do privatizácie zapájali ďalší stranícki funkcionári, ich rodinní príslušníci alebo im blízki ľudia, dokonca aj ľudia blízki FNM. Dochádzalo aj k opakovanému predaju tomu istému nadobúdateľovi za nižšiu cenu. Dokonca v kauze Baňa Záhorie šlo o prvú priamu privatizáciu v prospech jedného z vedúcich predstaviteľov FNM.
Prevod majetku takouto formou privatizácie nemôže byť legitímny, pretože FNM i príslušné orgány štátu v týchto prípadoch fungovali ako nástroj štátneho klientelizmu. Systém privatizácie v rokoch 1995 – 1998 bol zneužitý na nelegitímne vytvorenie majetkovej nerovnosti občanov a stal sa z nej prostriedok na upevnenie moci jednotlivcov i straníckych štruktúr.
Treba priznať, že prvá vláda Mikuláša Dzurindu sa rozhodla preveriť kúpnopredajné zmluvy medzi FNM a nadobúdateľmi. Po nástupe nového vedenia a po vytvorení legislatívnych podmienok boli na FNM vypracované viaceré analýzy i návrhy riešenia podvodov a chýb v privatizácii. Niektoré návrhy odmietli akceptovať uskutočnenú privatizáciu vcelku ako právne a ústavne dobrú, pretože ju považovali za principiálne chybnú a nespravodlivú (na základe približne 1 200 kúpnopredajných zmlúv podľa hrubých odhadov 6 – 12 tisíc osôb dostalo možnosť prisvojiť si miliónové až miliardové hodnoty takmer za symbolické sumy). Avšak návrhy, ktoré odmietali akceptovať uskutočnenú privatizáciu v celku a navrhovali uskutočniť novú privatizáciu, ktorá by rešpektovala ústavnú rovnosť občanov a neprípustnosť privilégií, sa ani nedostali na rokovanie vedenia FNM. Miesto toho FNM prijal návrh prešetriť vyše 900 kúpnopredajných zmlúv, čo však znamenalo nepriamy predpoklad, že systém privatizácie bol dobrý, neprotirečil právnemu systému a preto je akceptovateľný.
FNM v 198 prípadoch zistil porušenie zákona. Avšak o nejaký čas bolo v materiáli pripravenom na rokovanie vlády už iba 48 prípadov spochybnenia zákonnosti privatizácie. Vláda však tento materiál odsunula z rokovania. Materiál bol spracovaný pod vedením vtedajšieho prezidenta FNM Ľudovíta Kaníka, podľa ktorého vláda mala z nápravy privatizácie strach. Niektoré privatizačné rozhodnutia však boli predsa len prehodnotené (napr. Nafta Gbely, kúpele Dudince, Sliač, Kováčová, ďalej Obuv, a. s., Partizánske, Istrochem, a.s., Bratislava atď.). Niektoré súdne spory trvajú dodnes, tak isto aj konkurzy na privatizérov-neplatičov. Fond získal späť aspoň časť majetku.
Prijatá koncepcia nápravy nerieši otázku, či je ústavne oprávnené rozdeliť značnú časť spoločného majetku takmer zadarmo privilegovaným osobám, ale ani to, či bol dodržaný princíp spravodlivosti. Najväčšia chyba schválenej koncepcie nápravy však spočíva v tom, že systém privatizácie akceptuje ako prijateľný. Prešetrenie zmlúv, súdne spory alebo vymáhanie pohľadávok je neadekvátne charakteru chýb systému privatizácie a nemôže viesť k skutočnej náprave. Prijatá koncepcia nápravy je neprimeraná a nedostatočná a nemôže odhaliť protiústavnosť a nelegitímnosť uskutočneného systému privatizácie, ktorý bol chybný v princípoch a protiprávny vo svojej podstate. Skutočná náprava by si vyžadovala anulovať celý proces privatizácie a uskutočniť novú privatizáciu majetku, nachádzajúceho sa v stave in natura. Tí, ktorí by stratili vlastníctvo v prospech FNM by sa v reálnej súťaži mohli znova legitímne uchádzať o kúpu.
Nezvratnosť nelegitímneho stavu?
Nijaká vládna moc nesmie zostať ľahostajná a nečinná, keď došlo k cynickému a protiprávnemu prisvojeniu si značnej časti spoločného majetku a keď nejestvuje nijaké právne relevantné splnomocnenie pre vládu alebo iný štátny orgán, že môže takto previesť miliardové hodnoty majetku vopred určeným osobám. Bolo preto morálnou i ústavnou povinnosťou urobiť zásadnú, a nie kozmetickú nápravu nespravodlivého rozdeľovania spoločného majetku. Tiché zabudnutie na závažné porušenia zákona i princípu rovnosti občanov a tým aj princípu spravodlivosti je veľkou morálnou i politickou chybou, ktorú nemožno prehliadať ani napriek úspešnej reformnej politike a zahranično-politickým úspechom. Tento stav vzbudzuje dojem, že ani demokracia nedokáže garantovať rovnosť občanov a spravodlivosť. Politici i politické zoskupenia sľubovali nápravu, ktorá je dokonca zakotvená aj v programovom vyhlásení vlády. K skutočnej náprave však nedošlo.
Súčasný politický vplyv úzkej skupiny zbohatlíkov je umocňovaný silným ekonomickým zázemím a nesmeruje k budovaniu spravodlivejšej spoločnosti a k napľňaniu spoločného dobra, ale k nezvratnosti nelegitímneho obohacovania sa. Je tragédiou pre spoločnosť, že súčasná vládna moc nečinným prizeraním sa tejto skutočnosti prispela k potvrdeniu nezvratnosti tohto stavu. U aktérov privatizačnej lúpeže sa posilňuje vedomie silného majetkového a finančného zázemia, ktoré im umožňuje úspešne sa brániť proti prípadnému trestnému stíhaniu, žalobám a súdnym konaniam.
Možnosť anulovania
Anulovanie protiprávnej privatizácie uskutočnenej v rokoch 1995 – 1998, návrat majetku do FNM a následná reprivatizácia sa zdá bať najvhodnejší spôsob spravodlivej nápravy protiprávnej privatizácie. Samozrejme v praxi by to bolo pracné a zložité, ale nie nemožné. Osobitne by bolo treba dôkladne premyslieť, čo všetko by malo byť predmetom anulovania privatizácie. Bezpochyby predovšetkým to, čo sa privatizovalo v podmienkach právneho nihilizmu. Veľká privatizácia bola nezákonná a protiústavná a preto nemôže byť v právnom štáte akceptovaná ako legitímna. To otvára nové možnosti pre nápravu a tým aj na vytvorenie súladu veľkej privatizácie s platným právnym systémom a ústavou. Až potom sa vytvorí trvalá právna istota nových vlastníckych vzťahov. Najvhodnejším právnym aktom anulovania by bol zrejme ústavný zákon. Jeho cieľom by nebolo vytvorenie podmienok pre trestnoprávne procesy, ale odstrániť nesúlad privatizácie uskutočnenej v presne vymedzenom období s jestvujúcim právnym poriadkom a ústavou, ako aj nespravodlivé a nelegitímne zvýhodnenia. Takáto forma riešenia by akceptovateľným právnym spôsobom preklenula právnu prekážku retroaktivity a uplynutia premlčacej lehoty.
Na takéto riešenie jestvujú dva právne názory: názor, že právo napadnúť privatizačné zmluvy je majetkovým právom a preto podlieha premlčaniu, pričom toto právo vo vzťahu k rokom 1995 – 1998 je už premlčané, a názor, že takéto právo nie je majetkovým právom, a teda nepodlieha premlčaniu, a že ide o procesné oprávnenie vyplývajúce priamo zo zákona o občianskom súdnom poriadku.
V súčasnej situácii vzniká dojem, akoby spravodlivosť nebolo možné dosiahnuť ani prostredníctvom práva, resp. že právny systém je voči vykonanej nespravodlivosti bezmocný. Navyše ak spoločnosť musí tolerovať pretrvávanie nespravodlivosti iba preto, že uplynula premlčacia lehota, potom niečo nie je v poriadku. Ak spoločnosť nedokáže stavy a procesy vzišlé z nezákonnosti a protiústavnosti zrušiť a situáciu napraviť, lebo by bola ohrozená právna istota, znamená to, že právna istota ako kategória práva je povýšená na najvyššiu právnu hodnotu, čo v našom prípade znamená, že majetok nadobudnutý nespravodlivo, protiprávne a v rozpore s ústavou má rovnakú právnu ochranu ako legitímne nadobudnutý majetok.
V právnom štáte nemožno akceptovať vznik vlastníckeho práva v dôsledku porušenia právneho poriadku. Budovanie spravodlivej spoločnosti, náprava krívd voči väčšine občanov, uplatnenie spravodlivosti a zabezpečenie právneho súladu s ústavou a právnym systémom, upevnenie morálky a zákonnosti sú hodnoty, ktoré nesmú byť potlačené odvolávaním sa na administratívu, legislatívnu náročnosť, právnu istotu, uplynutie premlčacej lehoty, zákaz retroaktivity, ochranu investícií a pod. Pre nápravu krívd a nespravodlivostí nikdy nie je neskoro.
Základom demokracie je aktívny občan. Občan, ktorý nie je pokrytcom voči vlastnému svedomiu, ktorý nemlčí nad porušovaním pravidiel vo svojom okolí, ktorý vie, že keď niekto okráda spoločnosť, tak okráda aj jeho. Základom totality je mlčiaca väčšina a chamtivá menšina.Prečo je potrebné mať demokraciu a nie totalitu? Demokratická spoločnosť je taká organizácia spoločnosti, v ktorej všetci jej členovia musia dodržiavať pravidlá a tí čo podvádzajú sú v nevýhode. Výhodu majú tí čo rešpektujú pravidlá, sú nadaní a pracovití.
Pre väčšinu občanov každej spoločnosti je výhodná demokracia, pretože od jej kvality závisí ich životná úroveň a tiež kvalita života.
V totalitnej spoločnosti neplatia pravidlá pre tých, čo riadia túto spoločnosť.
Ak sú zlé nastavené pravidla, tak od spoločnosti nemožno očakávať, že podvodníci budú v nevýhode a čestní, nadaní a pracovití vo výhode. Zlé nastavenie pravidiel je výsledkom zneužitia moci ústavnými činiteľmi, ktorí miesto demokracie vytvorili skrytú totalitu.
Z uvedeného vyplýva, že naša spoločnosť nefunguje na demokratickom princípe.
V demokracií každá pozitívna myšlienka, ktorá zvýši kvalitu života občanov, sa automatický realizuje do praxe. V totalite je to presný opak, pretože ohrozuje totalitu.
Nikto nám neprinesie a nik nemôže zaviesť demokraciu. Jedine väčšina občanov ju musí neustále presadzovať v spoločnosti, pretože každá nekontrolovaná moc sa zneužije.
Ak chceme urobiť prvý krok k demokracií a k slobode musíme sa najprv zobudiť a musíme sa začať správať a myslieť demokratický.
Musíme si uvedomiť súčasný stav a podporiť myšlienky, ktoré smerujú k našej slobode a demokracií.
V roku 1989 väčšina obyvateľstva sa pridala do boja za slobodu, za demokraciu, za vyššiu životnú úroveň, za lepšiu kvalitu života a za zrušenie totality (absolútnej moci) komunistickej strany. V prvých slobodných voľbách si zvolilo vedenie spoločnosti, aby pod ich vedením sa postavil spoločný dom, v ktorom bude dostatok miesta pre všetkých občanov, s dostatkom jedla, vzdelania a kultúry. Chceli spoločný dom, ktorý bude svietiť na okolo od lesku; tvorivosti, obetavosti, spolužitia a lásky k blížnemu svojmu obyvateľov tohto domu.
Po 23 rokov sa zisťuje, že nevidno žiadny spoločný dom. Keď sa lepšie prizrieme, vidíme spoločný dom iba pre vyvolených a okolo domu vidíme sociálnu biedu. Svetlo nevidíme, lebo lesk; zlodejov, pokrytcov ich prisluhovačov a kolaborantov, žiadne svetlo nevydáva.
Pohľad obrátený dozadu nám ukazuje že totalitu komunistickej strany sme porazili nežnou revolúciou. Mohla byť nežná preto, lebo totalita nám v tom pomáhala. Pomáhala nám preto, aby si udržala ďalej svoju moc.
Aby občanom nové vedenie spoločnosti zalepila oči, zapracovala do Ústavy Slovenskej republiku idey, ktoré nás nalákali do ulíc za zvrhnutie totality.Na druhej strane však do ústavy zapracovala aj ustanovenia, ktoré neumožňujú, aby sa realizovali idey do života. Totalita jednej strany vystriedala totalitou vládnych strán.
Totalistov – ľudí, ktorí potláčajú naše idey, za ktoré sme bojovalo v roku 1989 máme všade. Vo vláde, v parlamente, v súdnictve, na prokuratúre, na ústavnom súde, v médiách, v politických stranách a v organizáciách, ktoré rozdeľujú Slovensko. Pri moci sa udržali toľko rokov, pretože si niektorých z nás kúpili. Taktiež mlčaním tých s nimi nesúhlasia, ale nechcú stratiť svoje dobré platené miesto. Preto kolaborujú s nimi. Mlčia preto ,lebo majú svoje rodina a keby nemlčali, išli by proti svojej rodine a proti svojmu úspechu a úspechu rodiny.
Z uvedeného vyplýva, že spoločný dom je vlastne dom s kariet. Totalisti a ich prisluhovači vyberajú z pod domu jednu kartu za druhov a pomaly ju kladú na vrch. Okoloidúci zastavujú dych, aby ten domček nespadol.
Okradnutí spoluobčania, prestaňme zadržiavať dych, poriadne sa nadýchnime a fúknime do toho bordelu.
Prisluhovači totalistov, nevidíte, že je načase opustiť loď?
Kolaboranti s totalitou, nemáte už dosť toho totalistického ponižovania?
Mlčacie svedomie národa, nebol už dosť toho mlčania?
Vážení čitatelia, ak máte pochybnosti o hore uvedených riadkov, môžete si ich rozohnať prečítaním článkov s názvom:
– Slovensko sa potápa a potrebuje pomoc
– Záchrana občanov Slovenska
– Podvod na slobode občanov Slovenska
– Jednotným Slovenskom k odstráneniu sociálnej biedy
Články si môžete pozrieť na týchto internetových adresách:
Treba vymenovať a potrestať všetkých vlastizradcov,ktorí zničili naše poľnohospodárstvo
Žalujem likvidátorov slovenského poľnohospodárstva
IVAN DUBOVSKÝ
PUBLIKOVANÉ: STREDA 19. JÚN 2013
Ekonomika
Potravinová „nesebestačnosť“ Slovenska je vlastizradou poprevratových politikov. Vinníci sa pritom tvária, ako by bolo všetko v poriadku: čo bude chýbať, dovezieme…
A tak za drahé peniaze jeme kontaminované potraviny, zeleninu a ovocie, po záruke pri súčasnej existencii státisícov nezamestnaných bývalých poľnohospodárov, pri zdevastovaných pôde, krajiny.
Nebudem opakovať fakty z článkov Antona Julényho a Jana Slámu, ktorí fundovane popísali krízový stav, o ktorom, samozrejme, mainstreamové médiá nemajú záujem písať.
Ako fotoreportér som sa venoval ekonomike a, samozrejme, aj poľnohospodárstvu. Jeho genocída ma veľmi hnevá a je mi do plaču. Veď za socializmu išlo o to, aby s obrábal každý štvorcový meter pôdy. Dnes je to úplne naopak. A krajina je zanešvárená.
Svoje dojmy z poprevratového Slovenska som v roku 2007 publikoval v časopise Žurnál pod názvom „Ladom ležiace Slovensko.“ Odcitujem ho.
„Nedávno som v rámci dovolenky cestoval vlakom a autobusom z Bratislavy do Bardejova. Pešky som prešiel viacero lokalít štátu. Bolo to však smutné putovanie. Prosperita podhorských a horských okresov od Martina po Bardejov je už nenávratnou minulosťou.
Na stráňach siedmich okresov som narátal „až“ štyri stáda kráv a tri stáda oviec. Likvidácia roľníckych družstiev a štátnych majetkov sa prejavuje v plnej nahote.
Pred 20 – 30 rokmi sa v okolí každej obce pásol družstevný aj súkromný dobytok, ovce, kozy. Vidieť ich dnes na paši je rarita. A krajina tak aj vyzerá. V dedinách dominujú zničené poľnoobjekty, tisícky hektárov neobrobených polí, nekosené lúky a ladom ležiace pastviny.
Byť premiérom či predsedom parlamentu presadil by som, aby všetci ministri a poslanci v čase prázdnin prešli Slovenskom, nie však limuzínami, ale vlakom, autobusom a aj peši. Takýto prieskum by im snáď otvoril oči, aby napravili to, čo ich predchodcovia ,zorali‘!“
Odvtedy sa nič nezmenilo k lepšiemu…
Preto žalujem všetkých, ktorí stratu potravinovej sebestačnosti po roku 1989 či zavinili. Mali by niesť trestnoprávnu zodpovednosť!
Snímky Ivan Dubovský
Družstevný ovocný sad v Záhorskej Bystrici roky zásoboval Bratislavu.
Po prevrate je už roky ponechaný napospas osudu…
Táto fotografia je zo zberu jabĺk v sade vo Vtáčniku, okres Zvolen.
Roky bez gazdu v ňom dominujú staré stromy a burina.
Objekty prosperujúceho družstevného podniku v Leviciach.
Časť dvora Šľachtiteľského ústavu rastlinnej a živočíšnej výroby vo Vígľaši.
Hospodársky dvor bývalého JRD v Soli, okres Vranov.
Takýchto spustošených družstevných objektov sú po Slovensku stovky.
Úroda zemiakov v JRD v Liptovskom Ondreji v roku 1978.
Dnes aj na Liptove pestujú repku olejnú, čo je pre pestovateľov výhodnejšie.
Aj z takýchto strmín sa kedysi zberali krmoviny.
V súčasnosti sa lúky nekosia ani na rovinách.
Moderné kravíny boli po celom Slovensku.
Z mnohých z nich sú už len rozvaliny…
Na podhorských lúkach Vysokých Tatier sa páslo desaťtisíce kusov dobytka…
9b … nespasená tráva svedčí o tom, že je to už len história.
Kedysi sa u nás chovalo takmer 900-tisíc oviec.
Dnes to, po prvotnom hlbokom prepade ich nie je ani polovica, mnohé lúky sa nespásajú ani nekosia.
Kvalitné ovocie si dorábali v oveľa väčšom množstve aj domáci ovocinári.
Na lazoch, ale aj v dedinách sú opustené tisícky domov, stromy, samozrejme, vzali skazu.
Potravinársky priemysel, vrátane cukrovarníctva, bol u nás prakticky zlikvidovaný.
Medzi nimi aj cukrovar v Sládkovičove.
K Tabule hanby
Pre ročníky narodenia 1980 a viac len pre vysvetlenie: Toto boli fabriky
> vysokoproduktívne a ziskové ešte koncom 80tych rokov zamestnávajúce
> 10tisíce ľudí a dnes ich pripomínajú len torzá prázdnych budov a vysokých
> komínov, ktoré pyrotechnici odpaľujú …..
>
Z postu predsedkyne FNM bola odvolaná Anna Bubeníková. Na účet jej muža
> Penta previedla províziu dvesto miliónov korún. Bubeníková bola ohnivkom
> zločinu medzi Pentou, FNM a politikmi. Zostane Bubeníková spoločnosti
> predhodenou obeťou, alebo sa spustí lavína zatýkania a trestov v radoch
> politikov? Malchárek zobral miliardu, Dzurinda s Miklošom dostali len
> zacprivatizáciu SPP 12,5 miliardy, ktorú previedli do daňových rajov
> scpomocoucP. Šťastného. Gorila je “nedopatrením” a iba jeden z množstva
> pred spoločnosťou utajených príbehov. Ohrození politici budú vyvíjať tlak
> na predlžovanie vyšetrovania do volieb. Zločin a podiel v ňom neobišiel v
> uplynulých dvadsať rokov väčšinu ústavných činiteľov. Kto zločin kryl,
> stal sa zločincom sám, bez rozdielu, či sa jedna o politika, prokurátora,
> alebo prezidenta. Trestom pre poslanca nie je sedieť v opozícií, ale
> nesedieť v parlamente
>
vôbec. Ide im o plat, benefity a hlavne poslaneckú imunitu, ktorá ich robí
beztrestnými. Ak verejnosť nenechá vyšetrovanie a tresty na politikov,
> Gorila môže mať pre spoločnosť revolučný význam. Slovensko stojí na prahu
> bankrotu. Ozbrojený prepad banky je morálne menej škodlivý, ako zločinec v
> politike a justícia v nečinnosti. Máme rozkradnuté hospodárstvo, neschopné
> generovať zisk a splácať dnes iba istinu dlhu vo výške cca 30 miliárd eur.
> Na prevádzku štátu a splátku úrokov nám chýba ročne 8 miliárd eur. Mladú
> štvorčlennú rodinu obdarovali politickí paraziti dlhom 24 000 eur.
> Politici, prokuratúra a prezident sa o rozkradnutom hospodárstve odmietajú
> baviť, taja ho, považujú stav za nedotknuteľný, netrestateľný a bremeno
> dlhov sa zastrájajú prenášať po voľbách v podobe zvyšovania daní, cien
> potravín, energií a spotrebného tovaru na občanov. Politici občanov pri
> rozkrádaní štátu nepotrebovali a teraz im chcú pľuvať do dlaní. Prezident
> myslí národne a cíti sociálne. Síce svojho času inicioval neúspešné
> referendum o zákaze privatizácie strategických podnikov ale práve on a
> Vladimír Mečiar sú pôrodnými babami vzniku “domácej” podnikateľskej vrstvy,
> firiem a práčok a sociálnej nespravodlivosti. Tieto na malé výnimky
> prehýrili, prežrali a zničili potenciu a rozvoj fabrík, hospodárstva,
> zamestnanosti a ekonomiky štátu. Pofidernou slobodou a poslaním finančných
> skupín je podľa vzoru ruských židovských oligarchov na Slovensku zarobené
> peniaze prať v daňových rajoch. Tie v zahraničí investovať, akumulovať a
> užívať v anonymite v luxuse a na plávajúcich exotických adresách. Občania z
> úst prezidenta nikdy nepočuli jeho morálne stanovisko na justičnú a
> sociálnu nespravodlivosť, úpadok štátu a čo a kto to spôsobil.
> Politik, ktorý chce hovoriť o nezamestnanosti , sa musí pozrieť najskôr do
> zrkadla. Zamestnanosť nie je tovar, je to stav. Masovú nezamestnanosť
> zásadne spôsobujú politici a odstraňujú zamestnávatelia. Nie naopak.
> Nezamestnanosť je trestom za stav spoločnosti. Predchádza ju bezzásadovosť
>
moci, nespravodlivosť, korupcia, rozkrádanie a rozvrat štátu. Predchádza ju
nedôvera občanov v politikov a štát. Je to nedôvera organizátorov práce v
spravodlivosť súťaže, teda tých, čo ju odstraňujú. Je to nemožnosť a
objektívna neschopnosť pracovať v neporiadku a nespravodlivých podmienkach.
Znižovanie nezamestnanosti je ovocie za spravodlivosť, morálku, dôveru,
disciplínu, konjunktúru ducha a fungovania spoločnosti. Nezamestnanosť je
chorobou štátu a priamo súvisí s imunitou, zdravotným stavom a morálkou jej
prenášateľov, teda politikov. Táranie politikov o nezamestnanosti je
pesničkou v pre nich neznámom jazyku a je nedostatkom ich skúseností,
životnej filozofie a neschopnosti vec naozaj riešiť.
> Elán a chuť do volebnej kampane majú práve tí, ktorí úpadok a biedu
> spoločnosti spôsobili. Všetci kandidujú znova. Kto klamal doteraz je
> zločinec a bude aj potom. Ako občania dokážu vinu a potrestajú polikov s
> imunitou? Spoločnosť má právo poznať, nedopustiť poslaneckú imunitu za
> zlodejstvo a potrestať všetkých, ktorí štát zničili. Vyšetrovanie a trest
> do volieb neskončí. Keď máme zamedziť zločincom poslaneckú imunitu a ich
> vstupu do verejného života zabrániť, voľby musíme využiť na odstránenie
> zlodejov z parlamentu. Spravodlivosť musí platiť bez rozdielu, či ide o
> politika, prokurátora, alebo prezidenta.
> Vyzývam všetkých občanov, nenechajme sa oklamať a nedajme si tárať
> bludy!!! Kedy zatrasieme politikmi, keď nie dnes!!! Pozrite sa ako sa na
> obrazovkách tvária najväčší zlodeji v histórii Slovenska Dzurinda, Mikloš
> alebo Ďurkovský!!! Dnes máme čas, spoločnosť generálne zmeniť!! Vyzývam
> všetkých vlastencov zapojiť sa do tvrdého odporu proti zločincom a
> nekompromisných revolučných zmien!!!
> Keď súhlasíte s týmto názorom, rozmnožujte a rozširujte ho do každej
> dediny a do každej rodiny!!!
> MOR-HO!!!
> Štefan Martoš
>
> Zoznam podnikov, ktoré boli vybudované alebo z modernizované v rokoch
> 1948-1989 a vďaka privatizácii zničené:
>
> 1. TATRASKLO – Trust sklárskych podnikov v Trnave.
> – Spojené sklárne v Lednických Rovniach
> – Stredoslovenské sklárne v Poltári
> – Slovenské závody technického skla v Bratislave
> – Skloplast v Trnave
> – Skloobal v Nemšovej
>
> 2. SLOVAKOTEXT – Trust textilných, odevných a pletiarskych podnikov v
> Trenčíne.
> – Bavlnárske závody V. I. Lenina v Ružomberku
> – Závody MDŽ v Bratislave
> – Závody 1. mája v Liptovskom Mikuláši
> – Tatraľan v Kežmarku
> – Ľanárske a konopné závody v Holíči
> – Lykové textilné závody v Revúcej
> – Slovena v Žiline
> – Merina v Trenčíne
> – Poľana v Lučenci
> – Tatrasvit vo Svite
> – Slovenska v Banskej Bystrici
> – Pleta v Banskej Štiavnici
> – Trikota vo Vrbovom
> – Odevné závody v Trenčíne
> – Makyta v Púchove
> – Odevné závody kapitána J. Nálepku v Prešove
> – Zornica v Bánovciach nad Bebravou
>
> 3. SLOVCEPA – Trust podnikov priemyslu celulózy a papiera s generálnym
> riaditeľstvom v Banskej Bystrici. V roku 1978 mal 17370 pracovníkov,
> priemerný mesačný zárobok bol 2420 Kčs, produktivita práce na
> pracovníka
> 229000 Kčs.
> – Juhoslovanské celulózky a papierne v Štúrove
> – Severoslovenské celulózky a papierne v Ružomberku
> – Bukóza vo Vranove nad Topľou
> – Grafobal v Skalici
> – Harmanecké papierne v Harmanci
> – Chemicelulóza v Žiline
> – Turčianske celulózky a papierne v Martine
> – Slavošovské papierne v Slavošovciach
> – Gemerská celulózka a papiereň v Gemerskej Hôrke
> – Drevokup v Ružomberku
> – Slovpap. Obchod. Podnik v Bratislave
> – Výskumný ústav papiera a celulózy v Bratislave
> – Projektová organizácia Celprojekt v Ružomberku
>
> 4. Slovchémia – Trust podnikov chemického priemyslu: V roku 1978
> zamestnával
> 63505 pracovníkov.
> – Slovnaft Bratislava, Vybudovali 1957-1963, postupne sa rozširoval,
> v
> Roku 1978 mal 8173 pracovníkov.
> – Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave
> – Matador v Bratislave
> – Benzinol v Bratislave
> – Chemika v Bratislave
> – Petrochémia v Dubovej
> – Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch
> – Chemolak Smolenice
> – Považské chemické závody v Žiline
> – Slovenské lučobné závody v Hnúšti
> – Duslo Šala
> – Chemko strážske
> – Fosfa Poštorná
> – Chemlon v Humennom
> – Chemosvit vo Svite
> – Slovenský hodváb v Senici
> – Gumárne 1. mája v Púchove
> – Gúmárne SNBP v Dolných Vesteniciach
> – Plastika v Nitre
>
>
>
> 5. VSŽ Košice.
> Výstavba Východoslovenských železiarní začala v roku 1960. Prvý
> valcovaný
> plech za studena sa vyrobil v roku 1964. Prvá vysoká pec začala
> prevádzku
> 1965, Prvú oceľ vytavili v roku 1966. V roku 1976 pracovalo v
> podniku 23
> 302 robotníkov.
>
> 6. Závody ťažkého strojárstva (ZTS), generálne riaditeľstvo so
> sídlom v
> Martine, okolo 70000 pracovníkov.
> – ZTS Martin n.p.
> – ZTS Detva n.p.
> – ZTS v Dubnici nad Váhom
> – ZTS v Košiciach n.p.
> – ZTS Bratislava
> – ZTS v Komárne
> – Účelové organizácie Závodov ťažkého strojárstva
> – Martimex v Martine
> – ZTS projekčno organizačný ústav v Banskej Bystrici
> – ZTS obchodný podnik v Banskej Bystrici
> – ZTS ústav technológie a racionalizácie v Bratislave
> – ZTS výskumný ústav pre stavbu lodí v Komárne
> – ZTS Elektrotechnický výskumný ústav v Novej Dubnici
> – ZTS Výskumný a vývojový ústav v Martine
> – ZTS Výskumný a vývojový ústav vo Zvolene
> – ZTS Výskumný a vývojový ústav v Košiciach
> – ZTS Výskumný ústav hydraulických mechanizmov v Dubnici
>
> 7. Závody 29. augusta (ZDA), národný podnik v Partizánskom.
> Výroba obuvi:
> v roku 1950=11,1 milión párov obuvi
> v roku 1960=20,7 milión párov
> v roku 1970=28,3 milión párov
> V roku 1980=32,8 milión párov.
>
> 8. Hlinikáreň – Závod SNP v Žiari nad Hronom.
> – v roku 1980 mal 16000 pracovníkov. Produktivita práce na pracovníka
> v
> roku 1980 bola 411000 Kčs.
>
> 9. Závody inžinierskej a priemyselnej prefabrikácie – národný
> podnik so
> sídlom v Bratislave.
>
> 10. Trust podnikov drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu so sídlom v
> Žiline.
> – Bučina Zvolen
> – Drevina Turany
> – Drevoindustria Žilina
> – Smrečina banská Bystrica
> – Preglejka Žarnovica
> – Piloimpregna Košice
> – Mier Topoľčany
> – Západoslovenské nábytkárske závody Bratislava
> – Tatra nábytok Pravenec
> – Nový domov v Spišskej Novej Vsi
>
> 11. Koncern: Slovenské energetické podniky. So sídlom v Bratislave
> v roku 1978 mal 20000 pracovníkov, priemerný plat bol 2837 Kčs.
> Produktivita práce na pracovníka 307 887 Kčs.
> – Koncern Elektrárne Vojany vo Vojanoch
> – Koncern Elektrárne Nováky
> – Koncern Vodné elektrárne v Trenčíne
> – Koncern Atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach
> – Koncern Stredoslovenské energetické závody v Žiline
> – Koncern Východoslovenské energetické závody Košice
> – Elektrovod v Bratislave
>
> 12. Slovenské energetické strojárne S.M. Kirova v Tlmačoch. Bol
> monopolným
> výrobcom komponentov pre jadrový program na Slovensku.
>
> 13. Slovenské lodenice. Od roku 1979 Závody ťažkého strojárstva,
> národný
> podnik v Komárne.
>
> 14. Slovenské magnetizové závody v Košiciach, mali závody v:
> – v Hačave
> – v Jelšave
> – v Lovinobani
> – v Košiciach
> – v Lubeníku
> – v Banskej Belej
> – v Kalinove
> – v Kunovej Teplici
>
> 15. Naftový a plynárenský priemysel. Generálne riaditeľstvo v
> Bratislave.
> V roky 1978 pracovalo v podniku 7000 pracovníkov, mesačný zárobok
> bol 2740
> Kčs, v cenách 1978, produktivita práce na pracovníka bola 208000
> Kčs.
>
> 16. Trast podnikov Pivovary a Sladovne v Bratislave.
> počet pracovníkov v 1977 bol 5786, produktivita práce na
> pracovníka
> bola 289000 Kčs, mesačný plat 2230 Kčs.
> – Slovenské sladovne národný podnik v Trnave začlenený do GRT
> Pivovary a
> sladovne v Bratislave
>
> 17. LIKO -Trast podnikov konzervárskeho, liehovarníckeho,
> mraziarenského,
> rybného a škrobárenského priemyslu v Bratislave. V roku 1977 tam
> pracovalo
> 10460 pracovníkov, mesačný zárobok 2164 Kčs, Produktivita práce na
> pracovníka bola 247000 Kčs.
> – Slovlik v Trenčíne
> – Stredoslovenské konzervárne a liehovary v Liptovskom Mikuláši
> – Frukona v Prešove
> – Slovenské škrobárne v Trnave
> – Mraziarne v Bratislave
>
> 18. Slovakofarma v Hlohovci.
> – závod Liečebných rastlín v Malackách
>
> 19. Cementárne a vápenky – generálne riaditeľstvo Trenčín.
> – Stredoslovenké cementárne Banská Bystrica
> – Východoslovenské cementárne a vápenky Košice
> – Západoslovenské cementárne a vápenky Bratislava
> – Azbestocementové závody Nitra
> – Výskumný a vývojový ústav maltovín v Trenčíne
> – Cementáreň Lietavská Lúčka
> – Ladecká cementáreň Ladce
> – Hornosrnianska cementáreň Horné Srnie
> – Cementáreň Bystré v Bystrom
> – Stupavská cementáreň Stupava
>
> 20. Trust podnikov Spojené strojárne a smaltovne
> – CALEX Zlaté Moravce
> – Elektrosvit Nové Zámky
> – Kovosmalt Fiľakovo
> – Slovenská armatúrka Myjava
> – Srojsmalt Medzev
> – Strojsmalt Pohorelá
> – Tatramat Poprad
> – Obchodnoservisný podnik Strojsmalt Piešťany
> – Ústav pre rozvoj strojárskeho spotrebného tovaru Piešťany
>
> 21. Strojstav – n.p. v Bratislave.
> – závod v Bernolákove
> – závod v Novom Meste nad Váhom
> – závod v Záhorskej Vsi
> – závod v Sečovciach
> – závod v Šahách
> – závod v Prešove
> – závod v Senci
> – stredisko obchodno-technických služieb v Bratislave – v
> Devínskej
> Novej Vsi.
>
> Po roku 1989, všetky privatizujúce vlády spôsobili, že všetky
> priemyselné
> podniky boli zničené, rozkradnuté alebo predané, väčšinou do
> zahraničia.
> Slovensko sa stalo stredoeurópskou rezerváciou.
>
>
>
>
História rodiny Čarnogurských…!!! Sokujuce fakty..!!
Bývalý šéf KDH Ján Čarnogurský …
Nalejme si omšového vína-páni DEMOKRATI a ZLOČINCI! Stálicou v krátkej
histórii od začiatku 20. storočia sa stala rodina Čarnogurských,
pôvodní židovskí privandrovalci z Poľska, ktorí pred usídlením v Malej
Frankovej konvertovali na rímsko-katolícku vieru. Ich vývoj až do
dnešných dní to jasne deklaruje.
Otec Pavol Čarnogurský sa politicky angažoval najmä za Slovenského
štátu tak čitateľne, že keď bol na nátlak Hitlera prijímaný v
Slovenskom sneme Židovský kódex, náhle sa mu dostavili urologické
potiaže aby sa vyhol hlasovaniu. To bol jasný signál pre deportovaných
židov, ktorí mu masovo odovzdávali do doby predpokladaného návratu z
nútených prác cennosti a majetky.
Krátko po zamatovej revolúcii 17.11.1989, de facto majetkovom
prevrate, predala rodina Čarnogurských jeden z bývalých židovských
domov na Palisádach č. 56, Minerfinu, s.r.o., privatizérom J.
Móderovi, T.Chrenekovi, Blaškovi, ktorí v čase Klausovej šokovej
terapie skorumpovali viacerých členov českej vlády (tak ako Andrej
Babiš), vrátane bývalého českého premiéra Stanislava Grossa,
prostredníctvom ktorého sa zmocnili Třineckých železiarní a nedávno mu
za to darovali druhú časť obchodného kontraktu privatizácie (províziu,
akcie za 100 mil. Kč).
Pavol Čarnogurský bol ako poslanec Slovenského snemu tak vyťažovaný
deponovaním cenností a židovských majetkov, že ich rodinný priateľ
Gustáv Husák (Čechmi vyhlásený za buržoázneho nacionalistu a väznený
za presadzovanie autonómie Slovenska) ho v neprítomnosti zastúpil v
manželských povinnostiach a k synom Ivanovi a Pavlovi mu splodil ich
brata Jána. Bolo iba elementárnou slušnosťou, že sa s nebohým otcom
Ján Čarnogurský rozlúčil na jeho poslednej ceste, veď toľko pre celú
rodinu Čarnogurských po normalizácii toho vykonal.
Zabezpečil, aby brat Jána a Ivana, Pavol mohol vycestovať do Kanady,
kde už zostal a za ktorým boli vyvezené všetky cennosti po židoch,
ktorí sa po vojne už nevrátili na Slovensko, a ktoré boli pred
deportáciami zverené ich otcovi Pavlovi do dočasnej držby. Nepokladali
za potrebné dohľadať príbuzných, alebo odovzdať zlato, platinu,
diamanty, umelecké diela ŽNO, alebo Wiesenthalovmu centru pre
vyhľadávanie vojnových zločincov vo Viedni.
Budú vyňaté dokumenty o rodine Čarnogurských zo zverejnenia arizácie ÚPN ?
Gustav Husák zabezpečil kariéru nielen Jánovi, ale aj bratovi Ivanovi,
ktorý dostal lukratívnu ponuku pracovať na stavbách v Iraku, čo bolo
podmienené poskytovaním informácií komunistickej strane. Synovi Jánovi
umožnil vyštudovať právo v Prahe a zaangažoval ho do českej
inelektuálnej komunistickej spoločnosti, českého židovského disentu a
utajenej spolupráce s ŠtB. Simuláciou takzvaného prenasledovania tesne
pred novembrom 1989 (stratégia internácie, spoluorganizovanie
Sviečkovej manifestácie) ho pripravil na nebývalú kariéru okamžite po
majetkovom prevrate. Pražskou židovskou societou bol vymenovaný do
funkcie podpredsedu vlády ČSFR, kde mal (po dohode Havla s komunistami
a ŠtB) trojjediné postavenie ministra vnútra ČSFR spolu s Waltrom
Komárkom a Marianom Čalfom.
Druhou jeho osobnou záležitosťou okrem zmocnenia sa vedenia KDH
(pôvodne to mal byť S Krčméry) bolo získať všetku dokumentáciu ŠtB o
bratovi agentovi Ivanovi, ktorý sa stal postupne riaditeľom
Hydrostavu, poslancom FZ a podpredsedom SNR. Keď Ján Čarnogurský
zdvihol moc zo zeme a stal sa predsedom vlády na Slovensku, typicky
pokračoval v deštrukčnom riadení hospodárskeho potenciálu Slovenska v
súlade s federálnou utajenou doktrínou ŠtB. Súhlasil, aby sa zastavili
dve najväčšie federálne investičné akcie na Slovensku, ZÚŠP ( záväzné
úlohy štátneho plánu) – výstavba metra v Bratislave a dokončenie VD
Gabčíkovo.
Súhlasil, aby financovanie Gabčíkova prešlo z rozpočtu federácie na
financovanie zo slovenského rozpočtu. Dokončenie diela si vyžiadalo 26
miliárd Kčs a Sk, v dnešných cenových reláciách by to predstavovalo
najmenej 260 miliárd Sk. Je mementom a pozoruhodné, akým spôsobom bolo
sťažované dokončovanie Vodného diela Gabčíkovo aj vládou V. Mečiara,
ktorý si dnes robí zásluhy na jeho uvedení do prevádzky. Odborne a
kvalifikovane to je spracované v dokumente Júliusa Bindera “Bez mýtov,
taká bola skutočnosť”, z 23-24 októbra 2007, ktorý autor rozdal
všetkým účastníkom konferencie konanej v uvedených dňoch v Dunajskej
Strede, na ktorú nebol ani pozvaný.
Autor materiálu zrejme vedel prečo nemal byť prítomný na konferencii,
lebo nedostal ani možnosť vystúpiť k retrospektíve vybudovania VD. V
predloženom materáli podrobne definuje hlavných oponentov dobudovania
diela M. Hubu, P.
Baca a Dominika Kocingera, splnomocnenca vlády za KDH. Dokument
precizuje, že toto unikátne dielo, okrem zabezpečenia
enviromentalistiky a kvalitnej pitnej vody pre celý Žitný ostrov a aj
Bratislavu, a výrobením 35 mld. KWh elektrickej energie vynieslo
najmenej 50 mld. Sk. Napriek tomu žiadna vláda od roku 1990
nepokročila v otázke zmluvného dokončenia celého diela Gabčíkovo –
Nagymaros obojstranne výhodného pre oba štáty.
Už začiatkom roku 1987 sa realizovala koncepcia centralizácie vplyvu
KGB z pražského centra. Synovia vyšších dôstojníkov ŠtB Dospivu a
Haščáka, boli vyslaní do GRU v Moskve, kde boli pripravovaní na
majetkový prevrat v ČSFR.
Na Slovensku mali najvyššie funkčné zastúpenie v KGB predseda SNR
Viliam Šalgovič a žid Vladimír Lexa, ktorý bol v tom čase presunutý z
funkcie námestníka ministra priemyslu SR za námestníka FMTIR ČSFR, k
ministrovi Jaromírovi Obzinovi, funkčne najvyššiemu zástupcovi KGB v
Čechách. Po Gorbačovovej perestrojke sa chopila ŠtB zorganizovaním
majetkového prevratu nafingovaním potlačenia študentov v Prahe.
Okamžite prešiel Vladimír Lexa do vlády Milana Čiča ako prvý
podpredseda a predseda Slovenskej komisie pre plánovanie a VTR,
najvýznamnejšieho centrálneho orgánu. Na zakrytie zraku Slovákom boli
so súhlasom židovského jadra VPN pojatí do vlády ambiciózni a poslušní
J. Kučerák, V. Ondruš, L.Snopko, M. Kováč, M. Porubjak, L. Pittner..
Ján Čarnogurský uchopením moci z ulice na Slovensku bol “In”, raketovo
nastúpil cestu otvorenia sa svetovému kapitálu, podobne ako Jeľcin v
Rusku.
Zrušil najvýznamnejší prierezový ústredný orgán centrálneho riadenia,
Slovenskú komisiu pre plánovanie a VTR. Bol novátorom, iniciátorom a
vzorom pre netransparentnú privatizáciu majetku štátu (národného
majetku), keď ako prvý použil formu predaja národného majetku vopred
určenému záujemcovi.
Takto predal majoritnú časť VHJ Slovenského tabaku nemeckej firme
Remtsma bez súťaže (dnešný SIT). Len úplnou náhodou sa stal agent ŠtB
Jozef Banáš manažérom v SIT Slovakia.
… a Čarnogursky by bol schopný kandidovať na prezidenta…….
Vzpomínka na PRAVDU o které se nepíše a nemluví
V roce 2005 přišel do mé kanceláře muž, který mi otevíral oči jaký byl podvod naše
“SAMETOVÁ REVOLUCE”. Vyprávěl, jak se dostal přes Rakousko do Itálie a Francie.
Pak mi řekl, že tu byl začátkem března roku 1989. S Mitterandem. Byli za Havlem v
base a dělal mu překladatele. Vzpomněla jsem si na zprávu, která mne zaujala v
poledních zprávách v rozhlase: „FRANCOUZKÝ PREZIDENT FRANCIOS MITTERAND
DNES PŘICESTOVAL NA NEOFICIÁLNÍ NÁVŠTĚVU DO ČESKOSLOVENSKÉ
REPUBLIKY. NEJPRVE SE ZASTAVIL VE VĚZENÍ ZA VÁCLAVEM HAVLEM, KDE
SPOLU POSNÍDALI A PAK ODJEL NA HRAD ZA GUSTAVEM HUSÁKEM. PO OBĚDĚ
ODJEL. Večer jsem marně čekala na podrobnou zprávu, protože mi nešlo do hlavy,
proč by prezident cizího státu jednal ve vězení s nějakým Václavem Havlem. Mluvili o
plánu „sametové revoluce“. Václav Havel prý dostal instrukce jak má napsat scénář k
provedení převratu a pokud se vše dobře provede, bude prezidentem. Měl napsat
scénář „Sametové revoluce. Stále jsem nechtěla věřit vlastním uším. Dodala jsem: Ale
že jsme tu revoluci hezky zvládli že? V Jugoslávii vraždil soused souseda a u nás to
proběhlo bez zbytečného zabíjení. Na to mi odpověděl, že se musí smát, když slyší jak
jsme to hezky nazvali “Sametovou revolucí”. Že to byla dohoda Gorbačeva se
západem. Gorbačev za to, že východní Evropu pustí západu, dostal spoustu milionů
dolarů. Zeptal se: Vy jste si nevšimla, že od jisté doby mohou v Rusku platit rublem i
dolarem? Jugoslávie už tenkrát byla odběratelem západního zboží. O tu západ nestál.
Proto si museli svobodu vybojovat. Ale my jsme měli například zemědělství na takové
úrovni, že nám ho záviděl celý svět. Vyráběli jsme spoustu zboží a byli jsme velkou
konkurencí západního trhu. Naši výrobu jsme vyváželi téměř do celého světa. Měli jsme
se stát odběrateli jejich zboží. Zrušit naši výrobu a podnikat jen ve službách a
zprostředkovatelské činnosti. Řekl mi: dnes si paní myslíte, že ta revoluce proběhla
dobře, ale brzy přijdete na to, že vlastně tento stát dopadne z celé Evropy nejhůř. Proč
myslíte, že Klaus váhal s tou privatizací? Proč myslíte, že ji provedl tak, jak ji provedl?
On přece není tak hloupý, aby nechal rozdat celé hospodářství za hubičku. To byl plán
té vaší „Sametové revoluce“. Tady se mělo zrušit funkční zemědělství, ocelárny, doly,
automobilový a zbrojní průmysl a všechny podniky, které něco vyvážely. To vše musel
jako ministr financí udělat Klaus aby to bylo na koho svést. Byl to Havel, kdo podepsal
dohodu a věděl, že pokud vše půjde podle jeho scénáře, bude prezidentem. Podle jeho
scénáře se založilo Občanské fórům a počítalo se s tím, že to všechno odnese OF,
které se pak rozpadne. Jenže Klaus nespěchal s tím rozdáváním našich podniků.
Mnoho osobností z politiky s tím také nesouhlasilo. OF se rozpadlo dříve, než
privatizace začala. Mezi Klausem a Havlem docházelo často k vyměně názorů. Klaus
založil ODS a myslel si, že to uhlídá. Mohl si tenkrát vybrat, dělat za 40 000,- a bát se
že skončí v některém sudu v Orlické Přehradě jak skončilo mnoho nepohodlných lidí,
nebo pracovat podle plánu a brát 140 000,-Kč. Zeptal se mne co bych si vybrala já.
Uvědomila jsem si, jak jsem Klausovi neprávem dávala za vinu tu špatně provedenou
privatizaci. Žádné dějiny se nepsaly podle pravdy. Kvůli Havlovi se vracel lidem
majetek. Nevrátil se všem. Restituce byla omezená jen do té doby, než se vrátí majetek
Havlovi a jeho kamarádům. Kdo ji nestihl, měl smůlu. Příliš jsem věřila, že “PRAVDA A
LÁSKA ZVÍTĚZÍ” O to větší je pro mne zklamání, když vidím kolem sebe tolik lží,
podvodů a nenávisti. Nezačala ta lež náhodou už 17.listopadu 1989? Ze západu
nakupujeme mnoho zboží, ale také vysokou kriminalitu. ŽEBRÁKY A BEZDOMOVCE.
NESPRAVEDLNOST A LEŽ JE V TOMTO STÁTĚ BĚŽNÝ JEV, NA KTERÝ SI STÁLE
NEMOHU ZVYKNOUT. Proč tolik lží a přetvářek? Smrt k životu patří a důležité je jak
budeme na zemřelého člověka vzpomínat.
Myslíte si, že se naše vnoučata dozvědí SKUTEČNOU PRAVDU?
Věřme, že ano, a že na tom dnešní média nic nezmění.
Alena F. Alma
Myslím že by bolo prospešné a účinné,keby sa vytvorila na webstránke Tabuľa hanby na ktorej by boli uvedené mená zločinných finančných oligarchov,ich podiele na terajšej kríze i iných zločinoch na ktorých profitujú a mená i funkcie národných prisluhovačov a ich podiele na týchto zločinoch,ktoré majú veľmi negatívny dopad na konkrétnu národnú ekonomiku,či obyvateľov svojich krajín a ich odmena za zradu národných záujmov.Túto tabuľu hanby zločineckých kreatúr vyvesiť na FACEBOOKU a iných verejne prístupných miestach tak aby sa o nich dozvedela čo najširšia verejnosť a aby boli výstrahou pred možnou opakovanou voľbou do verených funkcií.
Milý pán Kažimír , Fico a celá Vaša zlodejská vláda.
Dnes som sa bol previezť autom do Rakúska, aby som si ako to už robím roky nakúpil kvalitné a lacné potraviny. Pána Počiatka som dnes nestretol, lebo ten c hodí na nákupy do Kitts e e. (Nebudem tu hodnotiť dôvody ani ceny a kvalitu
výrobkov pretože to je už hádam každému jasné). Už cestou za nákupom sa mi nezdali kolóny a húfy slovenských áut smerujúcich rovnakým smerom. Cesta bola pokojná bez jediného jedného výtlku. Na mieste som s hrôzou a údivom
zistil, že po 25 minútach nebolo kde zaparkovať na parkovisku pre asi 500 áut v rakúskom Hainburgu ( to je to prvé malé mestečko asi 17km od Bratislavy , ktoré sme po 89 obletovali rovnako ako dnes .Vtedy sme ich vykrádali
my slováci , možno aj vaši členovia vlády boli medzi zlodejmi, ktorí kradli v rakúskych obchodoch . Dnes im to takto pekne a dobrovoľne splácame).
Okrem mňa hromžila aj tučná rakúska občia nk a v malom Smarte s menovkou Tina, že ani ona nemala kde zaparkovať, lebo celé parkovisko bolo preplnené autami so slovenskými špz. Ale poďme rátať prečo im to teraz splácame
prečo Vám unikajú peniaze zo štátnej kasy. Moja matematika nepatrí k silným a za zlé výpočty sa vopred ospravedlňujem. Ak si za jeden víkend piatok+sobota nakúpi v tejto sieti 10000 slovákov priemerný nákup potravín za 30eur tak
je to za celý rok cca 15 600 000 eur. V jednej jedinej lokalite, v jednej dedine.
Takže tu máme odliv na daniach do štátnej kasy nejaké tie miliony e ur ..Ak to odhadnem, že je takýchto stredísk v okolí Slovenska 50 tak .. sa mi to už ani nechce počítať.. Preto Vám milá vláda navrhujem ďalšie rozumné opatrenie. Riešenie adekvátne veľkosti a úspešnosti vašich opatrení ako s nami rebelujúcimi slovákmi vybabrať je jednoduché.
Zavrite hranice! Cestou domov som si ešte spolu s daľšími natankoval plnú nádrž lacnejšieho a kvalitnejšieho benzínu. Som spokojný, že som prispel do štátneho rozpočtu Rakúska. O týždeň Vám o tom prinesiem aj dokument a
názory nakupujúcich slovákov..S pozdravom Váš nevolič.
> —
> Ing.Matej Biľ
no chcel som aby tu ludia vystupovali iba pod svojou identitou, preto to bolo spravene iba pre prihlasenych, ale ako vidim, tak spolocnost este na to nedorastla a strach v ludoch je stale velky…
O to predsa nejde ( ani tu , ani inde ).
Partizani sa nikdy nechodili ” zaregistrovat ” na obecny urad , ani neziadali licenciu na legalizaciu svojej cinnosti !
To že sa ľudia boja postaviť sa problému so svojou tvárou je podľa mňa dosť veľká podstata toho stavu, kde sme sa dostali, ale tak ja to kľudne otvorím pre všetkých…aj keď po čase z toho môžu byť sťažnosti:)
Meno neskôr prezradím.
Zatiaľ sme proti režimu ako partizáni.
Keď budeme slobodní , budeme môcť vyjsť z lesov anonymity , ktoré nás pred režimom chránia.
no ono je to v skutocnosti tak, ze rezim tvoju identitu aj tak pozna, ale tvoji spolubojovnici nie, cize ked sa stratis tvoji kolegovia si to ani nevsimnu;)
Zdravím všetkých čítateľov tohto webu,
Navrhujem uskutočniť lokálne stretnutia slobodných občanov, napríklad v okresných mestách. Organizujte sa decentralizovane na lokálnej úrovni, dohodnite si dátum, miesto a spoznávací znak / napr. rovnaká farba oblečenia alebo čiapka na hlave…/. Organizujme sa, naša krajina potrebuje aktívnych a dobre mysliacich ľudí.
S pozdravom,
Varga, Prešov
Ďalšia akcia 29. marca o 14:00 pred prezidentským palácom.
Prípadné zmeny na http://www.samostatnost.sk
VIVA Nedela o 22 h
Rádio VIVA Nedeľa, Nočné mlčanie o 22 h.
Téma – “PRAVDA o 17.novembri 1989″
Kontakt: telefón 02/ 4825 5555, sms 0902 02 22 02, email viva@radioviva.sk
Jeden z nás?
V sobotu o 15:00 niečo asi bude.
( http://www.slobodnyobcan.sk )
Ide tam jeden z nás ?
( Keď my sme slobodniobcania a tam ide slobodnyobcan )
Peticia za lepsie Slovensko
Priatelia, chceli by sme vám trošku predstaviť našu činnosť, ktorej sme sa aktívne venovali vyše pol roka.
Od 1.mája 2012 sme protestovali pred Generálnou prokuratúrou, na Štúrovej ulici č.2 v Bratislave. Okrem poukazovania na megakauzy, ktoré otriasajú Slovenskom a našimi životmi už pekných 24 rokov, sme tu zbierali aj podpisy pod našu petíciu.
Za ten dlhý čas sme tu zažili rôzne situácie, vypočuli sme si stovky príbehov ľudí, ktorí sa nevedia domôcť svojich práv, ktorí boli podvodmi obratí o svoje byty, pozemky, o svoje úspory, prišli o prácu, ostali na ulici, taktiež prišli aj o svojich blízkych… Pre mnohých z nás to bolo ako zlý sen…bolo ťažké sa s týmito príbehmi vyrovnať a večer si ísť v pohode ľahnúť do postele. Napriek tomu, sme šli ďalej…
Boli aj takí čo nám nadávali,…ale našťastie väčšina ľudí nás vnímala pozitívne, mnohí nám ďakovali za to, čo robíme. Bola to aktivita veľmi ťažká a náročná najmä na čas. Prvý mesiac sme tam boli v kuse každý deň od rána do večera…neskôr od 13-14 hodiny do večera v pracovné dni. Boli sme tam v daždi, zime, vo veľkých horúčavách…za každého počasia.
Možno sa pýtate, ako je to možné? Dnes, keď mnoho ľudí nie je ochotných urobiť nič zadarmo pre iných?
Podarilo sa nám to zrejme preto, že každý účastník tohto najdlhšie trvajúceho protestu v histórii Slovenska, túžil svojou troškou prispieť k nejakej pozitívnej zmene. Zocelilo nás to v boji za spravodlivosť, za to, aby sme ukázali aj tým, ktorí neveria, že sa dajú veci meniť, stačí iba málo…
Nájdite aj vy v sebe odvahu, prekonajte svoj strach, možno lenivosť, apatiu, urobte prvý krôčik na vašej ceste možno len tým jedným podpisom…zajtra o tom poviete susedovi, neskôr nájdete odvahu osloviť kolegov…nakoniec aj more sa skladá iba z kvapiek.
“Keby ľudia vedeli akú silu majú ich myšlienky, nikdy by nemysleli negatívne.” Viete kto to povedal?
Vypočujte si prosím aj krátku ukážku reakcií ľudí, ktorí sa pristavili na kus reči.
http://www.youtube.com/watch?v=a6y7SUyeL9c
Odkaz na stranku “OCCUPY GP” https://www.facebook.com/pages/Occupy-GP/168738896586358?fref=ts
student nahnevany
ma mlady clovek ktory vysiel zo skoly aku sancu sa nenahlasit na urad prace ? myslim si ze ten to stat je cely na ho.,,,,,mne osobne sa zda z pocutia zlata era komunisticka .. ten to stat co ma za politikou sa mozu hambit zato co vravia a co slubuju——
Mnoho veci by sa dalo na SK zmenit, keby sem mali naozaj funkcne referendum. Ak chcete tomu nejako pomoct, tak prosim vas pridajte sa alebo povedzte vasim priatelom : http://www.peticiazalepsieslovensko.sk
alebo fb: https://www.facebook.com/PeticiaZaLepsieSlovensko
Retroaktivita v súčasnom právnom systéme na Slovensku.
Zákaz retroaktivity v súčasnom právnom systéme na Slovensku je jedným zo základných pilieroch právnej istoty.
Polemika o správnosti a nedotknuteľnosti právnej istoty v priebehu posledných dvadsiatich rokoch demokratického systému v našej krajine utrpela hlavne vo vzťahu k postoju politických garnitúr a priameho, či nepriameho zneužívania tejto právnej istoty.
V uplynulých dvadsiatich rokoch sme boli svedkami do očí bijúceho zneužívania tejto právnej istoty vo vzťahu k privatizácií, podcenenia prechodu plánovaného hospodárstva na trhové ale aj k nedostatočným nástrojom zabránenia tunelovania, rozkrádania a krachu bývalých štátnych podnikov vyvolenými politickej garinitúry, ktorá celkovú trensformáciu spoločnosti realizovala svojimi návrhmi aj úmyselne nedostatočných zákonov ochrany , poriadku a čistoty privatizačných projektov. Tieto zákony boli šité na mieru lobistickým skupinám a šedým eminenciám, skrytých vo všetkých politických stranách aj mimo nich. Výsledkom bol stav rýchlo kvasiacich miliardárov, ktorí sa žiadnou prospešnou aktivitou voči spoločnosti nepričinili o svoje bohatstvo a nedostatočnými nástrojmi kontroly a spravodlivosti neboli povinní ani len udržať v podnikoch zamestnanosť. Veľa štátnych podnikov bola následne vytunelovaných, ľudia prišli o prácu, respektíve novými vlastníkmi bola predaná nadnárodnými spoločnosťami na burzách, čo mohol v 90-tich rokoch realizovať priamo štát, avšak z dôvodu neochoty možný príjem s tohto predaja použiť na blaho celej spoločnosti k tomu zámerne nedošlo.
Právny systém vytvorený politickou garintúrou 90-tich rokov zámerne pripustil stav, v ktorom štát a celá spoločnosť došla o miliardové majetkové aktíva, s tým, že vo väčšine ostali po takýchto zbohatlíkoch len pasíva v podobe nezaplatených daní, odvodov a pohľadávok. Ďalším, zámerne vytvoreným právnym rámcom boli úmyselne tieto podniky a spoločnosti vyňaté z daňovej povinnosti z úmyslom, neplatiť možnú daň zo zisku z predaja spoločností a sprivatizovaných podnikov. Týmto spôsobom došlo k ďalšiemu ochudobneniu spoločnosti.
Celý transformačný proces bol založený na základe úmyslu zbohatnúť malej skupinky vyvolených a hodnoty, ktoré sa tu päťdesiat rokov budovali skončili, s požehnaním právneho systému, ktorý navrhovali, presadzovali a nakoniec aj prijímali títo takzvaný „zástupcovia“ ľudu.
Ďalšie zneužitie právnej istoty a následné odvolávanie sa na zákaz retroaktivity je markantné v prípade únosu prezidentovho syna a to tým, že účastníci tohto štátneho terorizmu už v čase prípravy na tento zločin rátali s tým, že vtedajšie funkčné obdobie prezidenta Kováča sa skončí skôr ako funkčné obdobie vlády SR a zastupujúci prezident, stelesnený vtedajším
predsedom vlády SR udelí všetkým týmto páchateľom milosť vo forme abolície. Vtedajšia vládna garnitúra sa tvrdo opierala o fakt, že tento zločinný teroristický čin nebude nikdy potrestaný a opierala sa o právny systém, ktorý sama aplikovala a zneužila aj inštitút ľudských práv, Dohovoru o ľudských právach a slobodách, čo je z historického kontextu s medzinárodným právom v príkrom rozpore s Chartou OSN a precedensom, ktorý stelesňujú Norimberské procesy.
Málo ľudí si uvedomuje nebezpečnú situáciu, ktorá sa vytvorila v druhej polovici 90-tich rokoch a ktorá mohla pri trochu inej konštalácií medzinárodných síl znamenať diktatúru a prechod k autoritárnemu, diktátorskemu režimu v krajine.
Skúsenosti dvadsiatich rokov ukazujú potrebu upustiť od zákazu retroaktivity pri jasných a prísne vymedzených prípadoch zneužitia moci ústavnými činiteľmi, ktorí prijímali zákony v neprospech spoločnosti a ľudí tejto krajiny a mali a v budúcnosti môžu mať tendenciu na prijímanie zákonov, ktoré by škodili celej spoločnosti a ich výsledkom v minulosti bolo a v budúcnosti by mohla byť, skrytá alebo nepriama legalizácia rozkrádania štátnych zdrojov, ohrozenie energetickej samostatnosti krajiny, resp. súčasné prehlbovanie energetickej závislosti, poškodzovanie majetkových záujmov občanov formou tunelovania štátneho majetku, cez štátny rozpočet a tendre, a štátne zákazky, úmyselným predražovaním a neúmerným zadlžovaním vo vzťahu k štátnemu dlhu.
Pokiaľ chceme budovať demokratickú spoločnosť, v ktorej absentujú demokratické tradície, je zaťažená totalitnou minulosťou a trpí problémami komunitarizmu, musíme učiniť kroky, ktorými by sme sa vysporiadali z horeuvedenými negatívami aj za cenu narušenia zákazu retroaktivity za prísne vymedzených podmienok vo vzťahu k ústavných činiteľov. Toto prekročenie zákazu retroaktivity ako jedného s pilierov ľudských práv je potrebné chápať v kontexte humánneho prirodzeného práva ako prostriedok ochrany morálnosti, spravodlivosti a verejného blaha ochrana v tejto krajine, z dôvodu zabránenia svojvôle a tvorby legislatívy, ktorá priamo alebo nepriamo právne legalizuje okrádanie a pľundrovanie našej krajiny.
Dobrý den v tejto republike je už viac vymáhačov ako tých ktorí majú platiť za oneskorené platby alebo meškané požičky. Nechcem tým povedať , že sa nemajú platiť požičané peniaze. Ale je to o tom, že si bohužial požičiavajú ludia , ktorí nemôži vyžiť v tejto republike- ato je väčšina. určite si niktor z týchto nepožičiava na dovolenky a luxusné predmety. Ak človek sa dostane do oneskorenia tak nabehnu drzí vymáhači, ktorí chcú nielen nedoplatok ale neskutočné úroky, pokuty, adimin. platby a je to niekedy aj trojnásobok sumy , ktoré sú ludia dlžni.Ale najhoršie je na tom, že títi vymáhači sú samí dlžní štátu nehorázne sumy napríklad na daniach. Napríklad Plati sa oplatí- vo firme Adox je nedoplatok daní 1 161 787 Eur !!!!! , Nový Calex 1 228 175 Eur !!!!! a Nestarec Juraj- ktorí bol v týchto spoločnostiach je teraz vymáhač v Platit sa oplatí. Je to normálne, že ten čo dlží štátu a teda nám všetkým niekoľkomilionové dlhy- vymáha od ludí a organizuje každý den Dražby. Na tak malo Slovensku sú každý den dražby- ale samozrejme len obyčajných ludí oberajú o domy, byty- ale oni dalej fungujú a nemuseli nič zaplatiť . Vážení občania je to hnus. Dalej mi povedzte či môžete urobit niekolkomilionovy dlh daniarom- ved ked dlhujete niekolko Eur až Vás dajú na exekúciu. A dalej navrhujem, nech prestanú dávať pôžičky nebankovky a uvidíme aké budú mať zisky. Ved požičky si berú len ti chudobnejší- lebo tí čo nás okradli – majú miliony nakradnuté a ešte nás budú oberať o to posledné. Ked si pozrite všetky podniky ktoré vykradli- zhumplovali- pobrali si na ne nedobytné úvery- tak Vám poviem , že v inej krajine by boli nielen v base ale možno nikde. Tento národ sa musí zdvihnut- lebo my čo ešte máme nejakú robotu už za túvýplatu si pomaly nič nekúpime a tí čo nemajú robotu- je to zúfale a štát na nich kašle. Musíme sa zjednotiť a konať Anka
Škoda , že od 19.02.2013 nepribudla možnosť vložiť odkaz na svoj blog.
Diskutujúci musia kopírovať celé blogy.
V regulovanej skupine to tak býva. Ja som sa prihlásil do skupiny ešte pred pol rokom, ale doteraz som nebol schválený.
A schválení môžu vložiť odkaz ( link ) ?
Prepac, mas pravdu…pozeral som ludi a naozaj traja ludia neboli schvaleni. Ale nebol v tom ziadny zamer, iba som si to nevsimol. Moja chyba.
obavam sa, ze tento system v diskusiach nepodporuje vkladanie linkov..
Keď vládnu lokaji zlodejov.
Kto dnes v skutočnosti ohrozuje Slovákov?
0
inShare
Kto dnes v skutočnosti ohrozuje Slovákov?
Nedávno uverejnená Správa o postavení a právach príslušníkov národnostných menšín za rok 2012 uvádza, že prudký nárast rómskeho etnika zásadne mení charakter národnostnej štruktúry niektorých slovenských okresov. Nárast rómskeho etnika sa v období medzi dvomi poslednými sčítaniami obyvateľov najviac prejavil v okrese Medzilaborce kde stúpol počet Rómov takmer štvornásobne, v okrese Stará Ľubovňa viac ako dvojnásobne a takmer dvojnásobný nárast obyvateľov rómskej národnosti zaznamenali aj v okrese Sabinov.
OZ Ľudia v ohrození preto jednoznačne odmieta cielené vymývanie mozgov, vyhlásením I. stupňa teroristického ohrozenia. USA a Izrael chcú útokom na Sýriu bez rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN a napriek protestom väčšiny sveta opäť rozpútať ďalší vojnový konflikt, tak ako v Iraku, Afganistane a Lýbii. Podobná propaganda o existencii chemických zbraní bola v minulosti zámienkou pre inváziu do Iraku, pričom spomenuté zbrane sa dodnes nenašli.
Fotka: Zdieľajte a propagujte udalosť Občiansky odpor – obsadenie Bratislavského hradu a blokáda NR SR tu-https://www.facebook.com/events/35595
9211202114/?fref=ts
Slovenská republika ako poslušný poskok NATO vyhlásila v súvislosti s blížiacou sa hrozbou raketového útoku USA na Sýriu I. stupeň teroristického ohrozenia. Existuje reálna hrozba pre Slovensko zo strany Sýrie? Zdravý rozum hovorí, že v skutočnosti je to ako keď dospelý muž napadne päť ročné dieťa s gumipuškou. Ak sú občania Slovenska ohrození na životoch, tak určite nie Sýriou, ani organizáciou Al-Káida. V histórii Slovenskej republiky sa na jej území doposiaľ nevyskytol žiadny teroristický útok zo strany arabských krajín. Jediní skutoční teroristi, ktorí dlhodobo napádajú a vraždia nevinných slovenských občanov, najmä bezbranných starých ľudí pochádzajú z radov cigánskych asociálov, žijúcich v čoraz početnejších osadách a novodobých slumoch 21 storočia.
Read more: http://www.dolezite.sk/Kto-dnes-v-skutocnosti-ohrozuje-Slovakov-IucZdm.html#ixzz2g8FiqHOT
Dokedy budú vládnuť lokaji na Slovensku?
Servilná vláda. Servilný národ?
Dňa: 27 Sep 2013
Autor: oli63
Komentárov: 0
25.9.2013 Brusel; Belgicko: Podľa eurokomisára pre priemysel Antonia Tajaniho, Slovensko zlepšením konkurencieschopnosti priemyslu dobieha rozvinutejšie členské štáty. Antonio Tajani zdôraznil, že na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020, ktorá je rámcovou stratégiou pre rast, krajiny Európy potrebujú silnú priemyselnú základňu. Takže jednoducho, aby to pochopil každý. Servilná vláda zdiera vlastných výrobcov a ľudí na daniach a odvodoch, aby mohla darovať dotáciu prišelcom, ktorí tu postavili na úrodnej pôde svoje plechové montážne haly. Súčasťou zlepšenia konkurencieschopnosti cudzieho priemyslu je aj darovanie otrokov na zabezpečenie výroby. Za toto zapredanie vážení páni z politickej mafie, sa budete pražiť v pekle. Tam vám nepomôžu betónové ploty…Lebo otázka neznie „Či“ ale „Kedy“ páni!
Ten by to mal vedieť!!!!
Kolaps menového systému začne o dva roky
richardsBudúcnosť krízy. Investičný bankár a ekonóm z Wall Street James Rickards exkluzívne pre HN
Americký Fed neskoncoval s uvoľnenou menovou politikou, ľudovo povedané tlačením peňazí, ako avizoval. Tvrdili ste, že ak to nespravil v septembri, bude pokračovať, až kým nenastane kolaps menového systému.
Moja predpoveď bola, že Fed to neukončil, čo sa potvrdilo. Myslel som tým, že ak to neurobia tento mesiac, tak k tomu nedôjde počas úradovania Bena Bernankeho, ktorý na čele Fedu skončí na budúci rok v januári. Rozhodnutie závisí od ekonomických dát. Ak budú naďalej slabé, čo predpokladám, Fed túto politiku neukončí. Ak by boli výrazne silnejšie, môže to skončiť. Avšak, ekonomika v Spojených štátoch je slabá odhliadnuc od dočasne pozitívnych údajov. Uvoľnenie bude pokračovať až do chvíle ďalšej krízy likvidity a finančnej paniky, ktorú predpovedám. Dôvod, prečo táto politika nefunguje je, že nerieši štrukturálne problémy.
Prečo Fed nedokáže prestať s kontroverznou politikou?
Z dvoch dôvodov. Na jednej strane sa ekonomika nedokáže postaviť na nohy a pohnúť sa smerom k udržateľnému zotaveniu. Na druhej strane, ak by s tým prestal, popraskali by bubliny na burze, čo by vrátilo ekonomiku do recesie. Takže Fed nemá dobré riešenie. Musí pokračovať v zlej politike až do bodu kolapsu, aby sa vyhol recesii.
Hovoríte, že nakoniec to vyvrcholí kolapsom menového systému vo svete.
Pretože uvoľnená menová politika hlavne zo strany Spojených štátov nerobí nič na vytvorenie reálneho bohatstva a rastu. Jediné, čo dokáže, je rast bublín na aktívach a nominálny rast ekonomiky cez rast cien, teda infláciu. Fed dúfa, že nominálny rast sa prenesie do reálneho rastu, ale nie je tu mechanizmus, ktorý by to zabezpečil. Terajší menový systém je založený na dôvere. Keď nabudúce bubliny popraskajú, dôvera bude zničená a systém ako celok skolabuje.
Kedy nastane kolaps?
Začne sa pravdepodobne v roku 2015 až 2016. Bubliny na aktívach môžu rásť ešte dlho, takže ku kolapsu nakoniec nemusí prísť v najbližších rokoch, ale už sme blízko k dňu spustenia.
Čo to bude znamenať v praxi?
V praxi kolaps menového systému je kolaps dôvery v systém. Neznamená to koniec sveta. Jednoducho najväčšie ekonomiky a obchodné skupiny sa stretnú, aby spolu pripravili nové „pravidlá hry“. Pravdepodobne sa podstatne zníži úloha amerického dolára a zvýši sa dôležitosť meny, ktorú má Medzinárodný menový fond, takzvané zvláštne práva čerpania, v skratke SDR. Pravdepodobne môže vzrásť aj dôležitosť zlata.
Ako to zasiahne krajinu, akou je napríklad Slovensko?
V tomto procese bude Slovensko súčasťou európskej delegácie na čele s Nemeckom, Európskou centrálnou bankou a Európskou úniou. Čo je pre vás dobrá správa, že eurozóna má viac ako 10-tisíc ton zlata, čo je viac ako majú Spojené štáty s osemtisíc tonami. Čína má približne polovicu z toho čo Američania. Takže Európa bude mať hlavný hlas pri formovaní nového systému a Slovensko bude môcť z toho ťažiť. Čo sa dá ďalej očakávať, je inflácia na celom svete.
Viac na: http://finweb.hnonline.sk/kolaps-menoveho-systemu-zacne-o-dva-roky-583576
Ako pracujú lokaji zlodejov v SR tzv. vláda SR.
Darebácke vládnutie
Jaroslav Paška
Život ľudí v zaostalých rozvojových krajinách Afriky, Ázie či Latinskej Ameriky, ovládaných primitívnymi, despotickými vládcami a ich rodinnými klanmi, je drsný. Väčšina ich obyvateľstva žije v hlade a extrémnej chudobe napriek tomu, že krajiny často disponujú obrovským nerastným bohatstvom, ktoré by pri spravodlivom prerozdelení výnosov z jeho využitia umožnilo slušný život pre všetkých občanov.
Arogantní, nenásytní vládcovia si prispôsobujú „právne” prostredie štátov tak, aby im a ich kumpánom umožnilo prostredníctvom represívnych zložiek a skorumpovaných súdov legitímne zdierať obyvateľstvo a privlastňovať si väčšinu z vyprodukovaného bohatstva krajiny.
S narastajúcim apetítom sa obyčajne zvyšuje aj miera útlaku. Zvyšujú sa dane, zavádzajú nové poplatky a vymýšľajú všelijaké povinnosti, ktorými môžu štátne zložky šikanovať ľudí.
Zneprehľadňuje sa právny systém, aby sa jednoduchý človek v spleti protichodných predpisov a paragrafov nemohol dovolať svojich práv pri spore s vrchnosťou alebo štátom tolerovanými podvodníkmi. Darebácki vládcovia vnímajú obyvateľov svojej krajiny ako rukojemníkov, z ktorých treba čo najviac vyžmýkať.
V dobre spravovanej civilizovanej demokratickej spoločnosti má štátna administratíva vytvárať čo najlepšie podmienky pre dôstojný život slušných, pracovitých ľudí. Štát má slúžiť ľuďom, nie ľudia štátu.
Európska komisia už tretí rok tlačí na slovenskú vládu, aby zlepšila ochranu obyvateľstva pred úžerníckymi praktikami nebankových poskytovateľov pôžičiek. Uprostred prázdnin nám podpredsedníčka komisie Viviane Redingová, zodpovedná za agendu spravodlivosti, základných práv a občianstva, pohrozila pokutou za nečinnosť vlády pri elementárnej ochrane spotrebiteľov pred mafiánskymi praktikami nebankoviek.
Komisia nám vyčíta, že štát udržiava deravé právne prostredie, v ktorom môžu skupiny špekulantov a podvodníkov zneužívať ťažkú situáciu starších a chudobnejších ľudí, beztrestne ich okrádať, pripraviť aj o bývanie či všetok majetok. Sme asi jediným štátom únie, ktorý dlhé roky umožňuje takéto okrádanie svojich občanov.
Výhovorky vládnej moci, že problém je zložitý, že na jeho riešení pracujú, ale nedá sa rýchlo vyriešiť, neobstoja. Veď keď chcela vláda viac peňazí pre seba, nemala problém v priebehu niekoľkých mesiacov zvýšiť dane, zaviesť vyššie odvody živnostníkom či uložiť ľuďom nové povinnosti, spojené s poplatkami (tepelné audity budov, technické kontroly áut alebo rozličné druhy zákonom predpísaných poistení).
Aj napriek stále vyšším platbám od občanov sa však služby štátu pre ľudí ustavične zhoršujú. Zdravotníctvo upadá, kvalita vzdelávania klesá a sociálna starostlivosť o dôchodcov sa zhoršuje. Veľkí podvodníci behajú po slobode a sudcovia formálnymi aj procesnými chybami oslobodzujú zločincov.
Peniaze od ľudí sa strácajú v pochybných kšeftoch štátnych inštitúcií a rôznych transferoch k podnikateľom spriazneným s vládnou mocou. Z pohľadu okradnutých obetí podvodov a exekúcií preto prišiel zákrok Európskej komisie príliš neskoro. Veď podobnosť spravovania našej krajiny s darebáckymi modelmi vládnutia je už dlho jasne viditeľná.
Autor je podpredseda politickej frakcie EFD group
v Európskom parlamente, poslanec EP za SNS
Nastal čas na zmenu,ale aká bude?
SLOVENSKÁ VERZIA
KTO SME ???
Sme apolitickí a nezávislí aktívni občania Slovenskej republiky, ktorí sú súčasťou celosvetovej myšlienky za zlepšenie budúcnosti a podmienok pre život na Zemi.
Táto myšlienka zahŕňa rôzne oblasti života, ako sú ekonomika, hospodárstvo, veda, výskum, zdravie a životný štýl.
Našou snahou je predstaviť a ukázať aj iné vyvíjajúce sa možnosti v rôznych oblastiach života spoločnosti.
Za najdôležitejšie považujeme spájanie sa a dosiahnutie KONSENZU , aj napriek rôznorodosti charakterov, myšlienok a predstáv jednotlivca.
Chceme zjednotiť občanov a vytvoriť tak komunitu, ktorá bude spoluparticipovat v rámci harmónie, rešpektu, porozumenia a spolupatričnosti.
PRECO ..
1. prvý dôvod ..
názorne ukázať systém fungovania participácie
/participačný rozpočet = spoločné rozhodovanie všetkých zainteresovaných občanov vo finančnom rozpočte ( mesta,štátu, alebo komunity ) /
2.druhý dôvod ..
názorne ukázať nové myslenie finančného systému
/aké chyby a nedostatky má dnes používaný finančný systém oproti novému /
3. tretí dôvod ..
zlepšiť ekonomický rozvoj
/podporiť malé a stredné podnikanie, zlepšiť ekonomickú stabilitu regiónov /
4. ďalšie dôvody ..
– pomôcť pri zvyšovaní pracovných miest
– podporiť nové projekty
– zlepšiť kvalitu vzdelávania
– podporiť mládežnícke a seniorske projekty a aktivity
/podporiť kluby, krúžky a centrá voľného času /
– zabrániť odčerpávaniu finančných prostriedkov z našej vlasti
/tým, že je akceptovaná len na území Slovenskej republiky /
AKO TO BUDE FUNGOVAT ???
1. Každý občan si po výmene eura za SKK ( 1:1 ) môže nakúpiť tovar a služby
u predajcov a poskytovateľov, ktorý SKK AKCEPTUJÚ
2. Všetky vymenené fondy (EUR) budú zhromažďované na spoločnom účte
/ Účet bude transparentný a na požiadanie bude poskytnutý výpis z účtu /
3. Fondy / EUR/ budú použité v rámci participačného rozpočtu na projekty o ktorých sa bude rozhodovať spoločne na snemoch
/každý participant má právo hlasovať a predložiť projekt /
Výhody a zmysel SKK
– jej hlavným zmyslom je zamedziť tzv. hmotnú chudobu obyvateľstva
– taktiež zabezpečiť vzostupujúci rozvoj celého hospodárstva
– je určená ako prostriedok k pochopeniu komunity ako sociálne
participačnej spoločnosti
– k uvedomeniu si pravej formy peňazí, ktoré sa netvoria falošnými
metódami len preto, aby určité skupiny ľudí mali nadpotrebné množstvo
financií
– má znížiť závislosť na súčasnom nefunkčnom finančnom systéme
– má zabrániť morálnemu úpadku vďaka prosperite a fungujúcej
komunite
– v neposlednom rade zabezpečiť spravodlivé prerozdeľovanie
verejných finančných prostriedkov
Čo potrebujeme ????
Všetko potrebné na spustenie projektu je k dispozícii, ale chýbajú financie na tlač peňazí v profesionálnej kvalite.
SKK budú vytlačené na papier používaný v baknovníctve a obsahovať aj tzv. ochranné prvky, tak aby nedochádzalo k falšovaniu a k zneužitiu.
Cena prvotnej tlače je spolu s výrobou matríc a nákladov na dodanie 5000 Euro
Práve preto hľadáme ľudí, ktorí radi finančne prispejú na tento projekt a radi sa ho zúčastnia aj ako participanti / spolupoužívatelia /
Existuje už niečo podobné ???
Za posledné roky sa podobné projekty ako SKK realizovali vo viacerých európskych mestách a aj vo svete.
Ako to je s terorizmom?
artillery_thumbCelý svet a jeho verejnú mienku ovplyvňujú udalosti z Bostonského maratónu. Americké vládne miesta takmer ihneď začali hovoriť, ako to už býva zvykom, o boji proti terorizmu. Čo je to boj proti terorizmu a ako si ho Američania predstavujú?
Už na úvod treba poznamenať to, že americká diplomacia zneužíva antiteroristický boj na vlastné zištné ciele, inak by sa nemohlo stať to, že v Afganistane bojuje proti Al-Kaide a zároveň v Sýrii rovnaké teroristické hnutie podporuje. Americká diplomacia tak preukazuje dvojakú tvár svojej zahraničnopolitickej činnosti.
Teroristické útoky na území USA nie sú ničím novým a takpovediac ani prekvapujúcim. Vždy keď treba rozpútať nejaký vojnový konflikt, ruka v ruke s tým je dávaná do popredia útočná snaha voči americkému politickému systému i americkému občanovi ako celku. To znamená, že len málo vojnových konfliktov zo strany USA malo nejaký iný dôvod ako „všeobecné ohrozenie“ vlastných občanov.
Pri skúmaní americkej zahraničnej politiky musíme sledovať určite paralely. Americká diplomacia rada stavia do popredia akési neidentifikovateľné všeobecné ohrozenie zo strany „darebáckych“ štátov. Snaží sa tým navodiť akúsi bližšiu špecifický nedefinovateľnú hrozbu, ktorá môže /avšak nemusí/ viesť k nejakému teroristickému výpadu voči „západnému“ svetu. Pravdaže u každej krajiny je to iná špecifická hrozba.
Pri Iraku a Líbyi a iných arabských krajinách to je teroristická radikálna organizácia Al-Kaida, čo má viacero výhod pre americkú diplomaciu. Ako prvú treba vyzdvihnúť kultúrne vplyvy poznačené mohamedánstvom. Nech je režim v arabskom svete akokoľvek svetský, predsa tie vplyvy na kultúrnu minulosť zostávajú. A tak je lepšia možnosť spojiť svetský arabský režim s terorizmom ako napríklad nejakú európsku krajinu. Preto zostáva len otázkou času, keď sa iracky scenár začne uplatňovať voči Sýrii.
Druhou možnosťou využitia boja proti terorizmu je porušovanie ľudských práv, čo kráča ruka v ruke s americkou diplomaciou. Ak si pozrieme každý ozbrojený útok zo strany USA voči napadnutým krajinám, nemusí tu ísť bezprostredne o terorizmus. Ľudské práva sa tak stávajú dôležitým biznisom v zahraničnej politike USA. [1] O tom, či v dotyčnej krajine sa skutočne porušujú ľudské práva, to je samozrejme pre americkú zahraničnú politiku vedľajšie, nesmieme ani pustiť zo zreteľa, že americká tajná služba používa takých pre ňu typických prostriedkov ako podplácanie, záškodníctvo, špionáže, teror i nezastrené vojenské intervencie kráčajúce ruku v ruke s diplomatickým aparátom USA. [2] Na boj proti dotyčným „darebáckym“ štátom sa okrem terorizmu používa samozrejme aj tzv. psychologická vojna umožňujúca využívať celú škálu ideodiverzných prostriedkov prostredníctvom bielej, čiernej a šedej propagandy. [3]
Takýto spôsob pretláčania ľudských práv prostredníctvom pôsobenia ideologickej diverzie bol vedený voči Kube, Juhoslávii, Iraku, Líbyi – dneska proti Sýrii a KĽDR.
Terorizmus – cesta k porušovaniu ľudských práv
Pri skúmaní dotyčnej problematiky treba povedať, že terorizmus má dvojaké črty. Tou prvou črtou je odpútanie pozornosti od seba a možnosti zaútočiť na štát, voči ktorému je zameraná zahraničnopolitická pozornosť USA. Ako druhé možnosť obmedzovania ľudských práv samotnému obyvateľstvu v „západných“ krajinách. Popíšme si o oboch možnostiach trochu viac.
Odpútavanie pozornosti – takto možno nazvať zahraničnú politiku USA voči krajinám, proti ktorým je zameraná ideologická diverzia. Nie vždy ľudské práva sú dostatočnou motiváciou amerického obyvateľstva ísť do vojny. Odpor amerických obyvateľov voči vojne pomáha zlomiť zvyčajne nejaký teroristický čin, ktorý zvyčajne môže byť v réžii tajných služieb domovskej krajiny, v ktorej sa bombový útok uskutočnil. o tom že to nie je nič nové, svedčí aj snaha generálneho štábu USA využiť teroristický útok ako provokáciu voči Kube. Roku 1962 americký generálny štáb navrhol prísne tajnú operáciu Northwoods, v ktorej malo ísť o sériu teroristických útokov voči americkému obyvateľstvu, samozrejme vypracovaný americkými tajnými službami. V mene antikomunizmu navrhoval generálny štáb tajnú a krvavú teroristickú vojnu proti vlastnej krajine, aby získali americkú verejnosť pre šialenú operáciu, ktorú hodlali viesť proti Kube. Podľa plánu nazvaného „Operácia Northwoods“, mali byť v uliciach amerických miest strieľaní nevinní ľudia, na šírom mori potápané lode s kubánskymi utečencami, vo Washingtone, Miami a Bostone!!!!! (výkričníky I.L) spáchaný rad bombových atentátov. Za bombové atentáty mali byť odsudzovaní ľudia, ktorí s nimi nemali nič spoločné – dôkazy im mali byť podvrhnuté. Podvrhnuté dôkazy mali umožniť obviniť z týchto útokov Fidela Castra a jeho vládu. [4] Nepripomína vám to niečo? Uvedené fakty ľahko môžeme doložiť aj k teroristickému útoku voči USA z roku 2001, ako aj k súčasným udalostiam v Bostone.
Obmedzovanie ľudských práv : Každý teroristický čin sa dá pohodlne využiť aj v krajine, v ktorej sa udial. Terorizmus umožňuje beztrestné porušovanie ľudských práv, ku ktorým by v normálnej situácii nikdy nemohlo dôjsť. Tak sa terorizmus stáva katalyzátorom porušovania ústavy voči právam obyvateľstva dotyčnej krajiny a spriatelených štátov. Ponižujúce prehliadky na letiskách a železničných staniciach, čipové občianske preukazy umožňujúce lokalizovať ich držiteľa kdekoľvek a kedykoľvek, protiprávne odposluchy, ktorých len zlomok sa dostane na verejnosť – to všetko umožnili udalosti zo septembra 2001. Samozrejme toto je len zlomok možnosti porušovania ľudských práv. Hrozivejšie je obmedzovanie práva na demonštrácie a slobodu zhromažďovania v anglický hovoriacich krajinách, ako aj umožnenie polícii kedykoľvek bez varovania použiť zbraň. Myslíte si, že je to len paranoidné písanie konšpirátorov? Opak je pravdou.
V Británii je dnes trestné sa zhromaždiť bez povolenia úradov, ktoré úrady nemusia žiadateľom o vydanie bez dôvodu vydať. Aj demonštrácia je pozorne sledovaná – počas demonštrácie je možné použiť len obmedzené množstvo transparentov, pričom na niektorých demonštráciách môžu byť zakázané úplne. Z dôvodu možnosti „teroristického“ útoku sú aj povolené demonštrácie pri významných štátnych akciách zakázané. V spleti osláv svadby anglického panovníckeho rodu roku 2011 akosi podozrivo uniklo pozornosti buržoáznej tlače obmedzovanie ľudských práv republikánskych organizácii vo Veľkej Británii.
Ešte desivejšou právomocou je využitie strelnej zbrane bez výstrahy kedykoľvek a kdekoľvek ozbrojenými zložkami. Kedysi bolo nemožné, aby vás policajt bez vyzvania zastrelil, dnes v „mene boja proti terorizmu“ je to zlegalizované a občas sa to aj využíva. Roku 2005 vyvolal odpor zásah anglickej polície z leta roku 2005. Britská polícia bez vyzvania a upozornenia zastrelila nevinného brazílskeho študenta Menezesa. Ešte niekoľko dní po incidente britská, ale i naša tlač písala o „úspešnom zásahu proti terorizmu.“ Britskí novinári spievali doslova a do písmena ódy na výkonnosť polície, ktorá dokázala zastreliť teroristu, zodpovedného za teroristické útoky v Londýnskom metre. Až o niekoľko dní sa šokovaný svet dozvedel, že útok polície bol vedený voči nevinnému neozbrojenému študentovi. Napriek odporu a protestom nebol nik z polície odvolaný a vysvetlenie nepodal ani britský premiér. Človeku normálne zostáva rozum stáť a pýta sa, čo asi takého by robila „západná“ propaganda, keby sa toto stalo v socialistickej krajine.
Záver
Boj proti terorizmu ovplyvňuje verejnú mienku a stavia obyvateľstvo do pozície strachu. Nie všetko však medzinárodným terorizmom je. Veľká časť teroristických útokov spadá do činnosti domácich tajných služieb, tá menšia časť je aspoň z diaľky podporovaná. Aj dnes, keď píšem tieto riadky, je snaha zo strany Európskej únie posilniť medzinárodný terorizmus dodávkou zbraní v Sýrii. Americká vláda posilnila medzinárodný terorizmus nezmyselnými štátnymi prevratmi v Tunisku, Egypte, Líbyi – posilňuje terorizmus neskrytou podporou separátnych islamsko-klerikálnych odnoží v Alžírsku a Sýrii. Oslabovaním arabských sekulárnych režimov sa posilňuje medzinárodný terorizmus a je otázne dokedy ešte budú trpieť nevinní ľudia – nielen v USA, ale na celom svete.
Ivan Lulják
[1] O porušovaní ľudských práv v USA pozri článok LULJÁK , Ivan: Biznis zvaný ľudské práva. In. : Stránka KSS http://www.kss.sk/temy/spolocnost/746-biznis-zvany-ludske-prava.html /23.IV.2013/
[2] MICHAJLOV , S.M. : Zpravodajská služba Pentagonu – nástroj agrese. In. : Tajemství tajných služeb USA. Praha: Nakladatelství Svoboda, 1975, s. 48
[3] Pozri : LULJÁK , Ivan : O aspektoch vedenia psychologickej vojny. In. : Osobný blog IvLu na birdz.skhttp://www.birdz.sk/webka/ivlu/blog/o-aspektoch-vedenia-psychologickej-vojny/126213-blogspot.html /23.IV.2013/
Ako aj LULJÁK , Ivan : Vojna bez výstrelov – O aspektoch vedenia psychologickej vojny. In. : Stránka KSS http://www.kss.sk/temy/propaganda/724-vojna-bez-vystrelov.html /23.IV.2013/
[4] FARKAS , Viktor : Nemilosrdná moc – Je ve hře celý svět? Praha: Euromedia Group – Knižní klub, 2011, s. 199-200.
About these ads
Kritický pohľad na súčasný politický systém neoliberalizmu.
stavu globálneho fašizmu
Niet väčšieho potešenia pesimistu ako vlastné omyly
Euroatlantická konzumná spoločnosť je „hlboko“ znepokojená: kapitalizmus drasticky lieči jej ilúzie o humánnom charaktere tohto typu spoločnosti (zisk/peniaze už nepokryte konkurujú životu, zdraviu a zdravému rozumu). Štvrťstoročie po vymazaní reálneho socializmu sa „intelektuálom“ odrazu ukazuje jeho známa tvár. Elity vo východnej Európe rýchlo zabúdajú, ako „výnosne“ kšeftovali v konvergenčných ambíciach s „komparatívnou výhodou lacnej pracovnej sily“, ako ozdravovali ekonomiku (a svoje rodinné rozpočty) v privatizácii… (Pripomínali šamanov na Novej Papui, ktorí sa začali po kolonializácii maľovať bielou hlinou, aby sa podobali svojím kolonizátorom.)
Po strate globálnej konkurencie (zániku reálneho socializmu) systém nekompromisne limituje a redukuje pôžitky, ktorými v studenej vojne a následnej transformácii (demontáži systému krajín RVHP a západoeurópskych sociálnych štátov) finančná oligarchia korumpovala väčšinovú spoločnosť. Navyše aj okruh korumpovaných sa zužuje. S klesajúcimi zdrojmi (energetickými, surovinovými a i.) a aplikovaním sofistikovaných technológií je stále väčšia časť populácie (a nielen v rozvojových krajinách) nadbytočná.
*Kapitalizmus, ako systém sformovaný priemyselnou revolúciou, vznikol vďaka technologickému progresu, keď sa civilizácia vymanila z intelektuálnych temnôt agrárnej feudálnej spoločnosti. Súčasne si ponechal genetické predispozície predchádzajúcej formácie. Na príklade Veľkej francúzskej revolúcie možno dokumentovať, že nielen vznikal v lone predchádzajúcej formácie, ale že aj kľúčové miesta nového režimu obsadili protagonisti „starého“. Nedá sa vylúčiť, že už vtedy ťahali za šnúrky bábok na scéne bankoví protooligarchovia. Opäť sa zachovala moc a vplyv tejto „tieňovej“ štruktúry… Kapitalizmus – ako systémová inovácia – uspel. Dosiahol úspechy v humanizácií spoločnosti: odstránil nevoľníctvo (otroctvo), čiastočne demokratizoval spoločnosť (prístup k základnému vzdelaniu) a i. Prirodzeným extenzívnym rozvojom postupne prešiel do imperiálneho obdobia a začal nadobúdať čoraz ohyzdnejšiu tvár . V stagnačnom období sa revitalizovaná oligarchia nielen snažila konzervovať systém (brániť jeho revízií či dokonca nahradeniu), ale aj maximalizovať svoje postavenie a moc (najmä prostredníctvom kontroly hospodárstva). Zlyhaním vo svetových vojnách, ktoré rozpútali v logike kríz z nadprodukcie a v konkurenčných sporoch o ovládanie kolónií stratil kapitalizmus morálnu autoritu a intelektuálne elity sa od neho dištancovali. Sovietsky pokus bol strategickou odpoveďou, a to aj napriek tomu, že o sedemdesiat rokov neskôr kolaboval. S vyšším stupňom demokracie (verejné vzdelávanie, sociálna bezpečnosť, dostupné zdravotníctvo) porážal kapitalizmus, kultúrne (veda a výskum, umenie, všeobecné skúlturňovanie), politicky i vojensky (II.svetová vojna, dekolonializácia). Analýza objektívnych i subjektívnych vplyvov, ktoré prispeli k porážke dobovej inscenácie osemdesiatych rokov, známej ako „reálny socializmus“ potrebujú väčší priestor a budem sa mu venovať samostatne. Vnútorný mechanizmus honby za stále vyššou mierou zisku kapitalizmus, ako globálnu doktrínu, po odstránení konkurencie (socializmu) zbavil racionality a posunul ho do degeneratívnej fázy. Kapitalizmus metastázoval do globálneho fašizmu (vojenské dosahovanie politických cieľov, masová manipulácia verejnosti s cieľom dosiahnuť formálne politické krytie, nadradenie a vnucovanie, rasovo odôvodnenej, vlastnej ideológie ). Nemožno opomenúť ani devastačný ekologický dôsledok maximalizácie zisku plytvaním energiami a iracionálnym hospodárením so surovinami. Dekadencia degeneratívnej fázy je kamuflovaná konzumetskými orgiami a dramatickou deštrukciou spoločnosti (individualizmus, rastúce priepastné rozdiely medzi stále užšou elitou a stále väčšou pauperizovanou civilizáciou).
Globálny fašizmus, zjednodušene vnímaný ako izraelsko-americký imperializmus vylučuje sociálne neprispôsobivých, starých a chorých, nezamestnaných, celé národné, rasové a náboženské spoločenstvá. Finančná oligarchia (nepriamo/svojím konaním a prioritami definovaná nábožensky a rasovo) kompletuje aroganciou, s akou presadzuje vlastné ideologizované vízie definíciu globálneho fašizmu. ( Fašizmus ako nahrádzanie politických prostriedkov pri dosahovaní záujmov definovaných v ucelenej ideológii brachiálnou, často etatizovanou, silou. Cielené – najmä mediálne – manipulovanie spoločnosti a jednotlivcov sofistikovanými psychologickými a sociologickými nástrojmi. Režim udržiava /vydržuje priemyselne organizované špiclovanie a dokonca i používanie selektívneho „vymazávania“/ likvidácie odporcov bez súdu. Oficiálny systém ekonomických a spoločenských „vied“ je ucelenou ideológiou rasovo/nábožensky sebadefinovej nadradenej skupiny s vlastnou filozofiou, účelovou interpretáciou histórie a podporovanými pavedeckými ekonomickými teóriami .)
*Globálny fašizmus je pokusom o zastrašenie civilizácie a jej úplné ovládnutie. Globálna oligarchia má k dispozícii (a účinne s nimi narába) moderné manipulatívne technológie na vytváranie súhlasu ako i demoláciu spoločnosti. Základným strategickým cieľom je snaha simultánne budovať kontrolované, efektívne konajúce, centrum, s planetárnym vplyvom a dezintegrovať ostatnú civilizáciu, aby sa každý jednotlivec stal, nielen formálne, bezmocným voči nevolenej „oficiálnej“ moci. Na polygóne regionálnych vojen a tzv. kvetinových, riflových a internetových „revolúcií“ je čitateľný záujem globálnej oligarchie i jej „stotožnenie sa“ s elitami USA i Izraela. Ignorovanie medzinárodného práva a arogantná nadradenosť tzv. “civilizácie“ (médiami kontrolovaná kvázidemokracia, voľný trh, zvýhodňujúci nadnárodné koncerny a i.) nad kultúru a prirodzené práva iných. Neoddiskutovateľným znakom fašizmu je systematické špicľovanie, vrátane podporovaného udavačstva. Dôsledné sledovanie a inventarizácia jednotlivcov dosiahla obludné rozmery. V kombinácií so selektívnou likvidáciou odporcov (napr. bezpilotnými lietadlami, komandami nerešpektujúcimi územnú zvrchovanosť) možno hovoriť o ďalšom usvedčujúcom dôkaze o globálnom fašizme. Navyše sú tieto prejavy verejne popisované, so zjavným cieľom zastrašiť verejnosť. Globálny fašizmus demontuje národné štáty, ako potenciálnu konkurenciu, nahradzuje ich negatívne vnímanými pseudofederáciami typu Európskej únie. Ide o diskreditáciu úvah o vyvážení (alebo nahradení) moci globálnej exekutívy reálnou politickou protiváhou. Internetové „revolúcie“ sú prezentované ľahko manipulovateľnou pauperizovanou mládežou. Tieto revolúcie na jednej strane ventilujú sociálne a generačné napätie, na druhej strane paralyzujú štáty, ktoré sa vzpierajú diktátu USA a Izraela, podporovaný ovládanými exekutívami, kedysi suverénnych štátov. Demontáž štátov (často oficiálne vlády nahradzujú dohodnuté, nominované exekutívy!) sprevádza znižovanie úrovne zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti, sociálnej bezpečnosti a všeobecného vzdelania (Taliansko, Španielsko, Grécko, bývalé socialistické štáty a i.). Znižovanie rozsahu a úrovne verejných „služieb“ a to aj v štátoch, ktoré tak konajú iba pod hrozbou hospodárskeho (finančného) kolapsu má demografické následky. Moderné technológie nepočítajú s masovou populáciou, navyše neproduktívna populácia so svojimi konzumnými nárokmi predstavuje environmentálne (a sociálne) riziko. Globálny fašizmus realizuje selektívnu globálnu genocídu. Pitoresknou analógiou s koncentračnými tábormi je fakt, že za stráženými mnohonásobnými „bezpečnostnými“ bariérami je malá časť populácie – „elita“ a v podmienkach „arbeit macht frei“ žijú miliardy. Dôkazom je pokles priemerného veku, dožitia a iných komplexných ukazovateľov (napr. v Rusku, na Balkáne, v Afrike, Južnej Amerike a i.) genetického čistenia planéty podľa rás a národov.
Globálna oligarchia má plán a aj prostriedky na realizáciu ďalšej „transformácie“ spoločnosti. Objektívne zmeny ju skôr, ako širokú verejnosť, doviedli k poznaniu nevyhnutnosti zániku doterajšej civilizácie. Koncentrované globálne zdroje (finančné a intelektuálne), ktoré má k dispozícii, jej umožnili erudovane pripraviť plán a vytvoriť systém aplikačných nástrojov na „transformáciu“ civilizácie. Riadená transformácia je definovaná jej záujmom udržať/zlepšiť si postavenie/moc v systémovom civilizačnom upgrade. Z rýdzeho konkurenčného záujmu (vylúčiť alternatívy) nastolila novú dobu temna: zhlúpnutie verejnosti, ovládanie je chúťok, sociologickú manipuláciu planetárneho rozmeru, hospodársku krízu, sťahujúcu slučku okolo krku a vynucujú si všeobecnú poslušnosť.
*Finančná oligarchia, ktorá zvládla prechod od feudalizmu ku kapitalizmu a úplnú kontrolu kapitalizmu vo všetkých jeho štádiách (autentický kapitalizmus, imperializmus, globálny fašizmus) včas rozpoznala príznaky systémovej zmeny. Dokázala koncentrovať obrovské finančné, materiálne a intelektuálne zdroje na prípravu, plánovanie a realizáciu transformácie. Dokonca sponzoruje sieť „marxisticky“ orientovaných filozofov, sociológov a ekonómov, ktorí jej poskytujú cenné informácie o priebehu a rizikách transformácie. Kľúčovým priestorom sa stáva kontrola informácií (agrárny feudalizmus – pôda, priemyselný kapitalizmus – základné prostriedky, energie a suroviny). Nemožno nevidieť, že diverzifikácia civilizácie prebieha ako selektívne rozlíšenie populácie podľa prístupu k vzdelaniu a k informáciám. Okrem populácie „odsúdenej“ na likvidáciu (nevzdelaní, bez pracovných návykov, morálne redukovaný na konzumentov dekadentnej televíznej zábavy), tvoria veľkú skupinu úzko špecializovaní „technici“. Úzka špecializácia je kombinovaná s absenciou všeobecného vzdelania. Konzervatívne životné postoje sú stabilizované komparatívnymi výhodami nadštandardného konzumu. Masívny tlak na tzv. strednú triedu ju formuje, ako stále sa zužujúcu vrstvu lojálneho služobníctva, zápasiaceho o stále menej kostí pod stolom. Transformačná trajektória je definovaná cieľovým stavom, disponibilnými zdrojmi a konkrétnymi, plánovanými a korelujúcimi postupmi. Priestorové a časové rozlíšenie je precízne plánované a dômyselne realizované, aby sa transformácia vyhla nástrahám kvalitatívneho skoku z kvantitatívnej koncentrácie. Jednotlivé aktivity sú odskúšavané na malom priestore, vyhodnocované a po revízií aplikované. Dôsledný monitoring umožňuje lokalizovať a časovo obmedziť „vypúšťanie pary“ rozumej náboženské, sociálne, politické, generačné napätia. V našom civilizačnom priestore nemá ani vhodne a kompetentne pripravená alternatíva žiadne šance na úspech. S „alternatívou“ sa nepočíta“!
Nová civilizácia je s veľmi veľkou pravdepodobnosťou realizovaná ako prísny kastovný systém (s ostrými kastovými hranicami). Kasty sú oddelené informačnými bariérami: životu vlastnej kasty jej príslušníci rozumejú, chápu jej logiku a nepripúšťajú možnosť alternatívy. (Meltingpot generuje silné pocity ohrozenia a ešte pevnejšie konzervuje kastovné/kultúrne rozdelenie a blokuje porozumenie.) Ideologické (a informačné) vymedzenie kást funguje ako vybuchujúci náramok doma väznených (akonáhle opúšťajú vymedzený priestor oprátka na krku vybuchne a „oddelí“ hlavu od tela…)
V strede civilizácie, zrejme, bude (je?) „elita“ – súčasná finančná oligarchia, selektívne zdokonalovaná vybraným genetickým materiálom z tzv. „strednej triedy“ (laureáti intelektuálneho a umeleckého života, z estetických dôvodov aj víťazi súťaží krásy a vybraných športových odvetví). Vzhľadom k pokroku medíciny je možné predpokladať „dlhovekosť“ (nesmrteľnosť) jej príslušníkov (Teda prírastok tlaku na demografické čistenie planéty).
( I. stav)
„Elita“, zrejme, bude (je?) chránená (a izolovaná) quazikastou/gardou „ochrancov“ (vojenskí, spravodajskí a policajní dôstojníci, prokurátori, sudcovia, exekútori). Títo budú chrániť „civilizáciu“ elity nielen pred vonkajšími kontaktmi, ale aj pred rizikom, uvedomelého príslušníka (-kov) elity, ktorí by sa mohli stať vodcami odporu (revolúcie) v spojení masami iných kást.
Ďalšou quazikastou obklopujúcou „elitu“ majú byť (sú?) „služobníci“ (politici, mediálni a marketingoví manipulátori, CEO finančného systému a menežment exekutívy). Ich určujúcou povinnosťou bude (je?) sofistikovanými metódami udržiavať stabilitu pomerov, preventívne izolovať a likvidovať potenciálne zdroje odporu. Základnou úlohou však je (a bude) koncentrovať a transportovať „výnosy“ systému pre potreby elity.
Treťou súčasťou, vytvárajúcou pružný tlmiaci prstenec okolo „elity“ budú (sú?) zrejme „producenti“. Vedci, informatici, logistici, reklamní a marketingoví operátori organizujúci „produkciu“. Toto spoločenstvo bude penetrované ako najpravdepodobnejší subjekt odporu) gardou ochráncov.
( II. stav)
Vnútorné okruhy civilizácie budú (sú?) obklopené metežou „pauperizovaných“ kást a kastičiek, diferencovaných kultúrne, etnicky, nábožensky a rôznymi inými doktrínami. „Pauperizovaní“ budú pružne používaní v civilizácií (riadená selekcia umožňuje účelové použitie populácie najmä v riadených „revolúciách“- podľa potrieb „elít“) . Ich osud bude ultimatívne pôsobiť na „lojalitu“ jednotlivých skupín kasty obklopujúcej elitu vynucovať poslušnosť). Nevzdelaní, naučení nepracovať, motivovaní a pachtiaci po pôžitkoch „vyšších stavov“ vytvárajú komunity bez pravidiel, so zákonmi brutálnej sily a zločinom ako racionálnym riešením individuálnych problémov ( podvody, korupcia, prostitúcia a pod.)
( III.stav)
Obeťou konverzie civilizácie, organizovanej oligarchiou (elitou?) je najmä mládež a jej perspektívy. Sofistikovaný systém vytvára ilúzie o slobode, rovnosti príležitostí a pritom rezolútne a rafinovane diferencuje spoločnosť. Moderné (kontrolované) nástroje komunikácie efektívne demolujú spoločnosť, a jednotlivcov zbavujú akejkoľvek schopnosti nielen brániť a presadzovať vlastné záujmy ale dokonca ich aj formulovať. Procesy pacifikácie mládeže využívajú osvedčené postupy mazáctva – šikany, lámanie odolných a likvidáciu nezlomných.
V zásade sú vždy binárne definované možnosti áno/nie, 0/1… Celý transformačný proces je však autoedukačný (v procese kritického hodnotenia sa samostatne „učí/zdokonaľuje“) , je teda stabilný a jeho aplikácie sú – aj vďaka tomu – časovo a priestorovo rozlíšené. Aj to podporuje ilúziu jeho diverzity a diferencuje kritikov. Alternatívou tohto projektu nie je iný projekt, ale kolaps civilizácie. Hlboké protirečenie je obsiahnuté v hypotéze: alternatívou transformačného projektu je kolaps. No len obávaný, nechcený kolaps (globálna katastrofa) s vysokým rizikom sebazničenia je alternatívou ako revidovať tento proces…
*Snaha zachrániť nezachrániteľné generuje absurdné komediálne scenáre. Stačí si vypočuť ktorékoľvek správy: pri písaní tejto úvahy ma pobavilo, že sa proamerické krajiny na katarskej schôdzke o Sýrií rozhodli rozšíriť svoju intervenciu a súčasne vyzvať Irán, aby stiahol zo Sýrie dobrovoľníkov a zabránil tak internacionalizácií konfliktu… ( 23. 6. 2013 – správy pre hlupákov RTVS)
Alebo II. dôchodkový pilier odôvodňujú zhoršovaním pomeru pracujúcich a dôchodcov v čase, keď na Slovensku nedokážu zamestnať vyše 800 000 práceschopných…
Hlúposť, ako doktrína, spodobňuje „oficiálnu“ propagandu s pokleslými etudami goebelsovskej propagandy a ideologickými dogmatikmi rôzneho zafarbenia…
Práve dekadencia „koncových“ realizátorov nasvedčuje vyčerpávaniu aj ich viery v „konečné riešenie“. Finančná oligarchia je medzi stále väčšími mlynskými kameňmi. Na jednej strane si vytvorila obrovský a nákladný moloch globálneho fašizmu s vydržiavanou diplomaciou, mediokraciou, vojensko-priemyselným komplexom a na druhej strate je verejnosť strácajúca zvyšky racionálneho rešpektu zoči-voči stupidite oficiálneho krytia režimov. Obrovská sila spohodlňuje protagonistov systému a tí volia pohodlné, no nepresvedčivé a dekadentné postupy. Vidno to najmä na rozhraniach komunikácie medzi oficiálnou globálnou fašistickou civilizáciou a ostrakizovanými náboženskými, národnými a historickými kultúrami (čínsko-konfuciánska, arabsko-islamská, africko-polyteistická a i.)
Dialektika funguje a filozofické zákonitosti tiež….
Pri oboch racionálnych riešeniach problému: uzavretie centra a ponechanie zvyšku nekontrolovanému samovývoju alebo zostrenie kontroly a silové vynucovanie si lojality, hrozí globálna kataklizma. Je nepodstatné, či spúšťačom bude sociálny, environmentálny alebo vojenský impulz, podstatné je, že všetky krízy budú fungovať synergicky a spôsobia možno až totálnu genocídu našej civilizácie…
Juraj Janošovský, jún 2013
Je to viac ako fraška je to zločinecké spiknutie.Za čo platíme orgány právnej ochrany a SIS?
Kto sa stal viceprezident Finančnej správy? Je to Dana Meager? Kto ju presadil?
By Proxykazaa on 21. September 2013 at 21:42
Posted In: Videa
Podvod s výberovým konaním na viceprezidenta Finančnej správy! Výberové konanie bolo len divadlo pre ľudí – víťaza sme poznali už vopred – je ňou Dana Meager, ktorá predtým pracovala 9 rokov na vysokom poste v SPP. Môže jej nomínácia súvisieť so súčasnou kauzou v SPP? Kto je Meager a kto a prečo ju tam chce udržať? Bol porušený zákon. Prečo je všetko okolo jej osoby super tajné? Pre FS už pracuje 6 mesiacov, no ani jej podriadení ju nepoznajú. Kto je v skutočnosti Dana Meager?
To je ale úbohosť.
Malatinský dal pôžičku firme EPH
By Proxykazaa on 23. September 2013 at 21:06
Posted In: Články
NEUVERITEĽNÁ AROGANCIA!!!! Počas odvolávania FICA v parlamente, podpísal minister hospodárstva Tomáš Malatinský pôžičku firme EPH (J&T) vo výške 384 miliónov eur!!!! Pôžička je bez ručiteľa a vyplatená bude do 29.9. tento týždeň. A splácať sa začne o 7 rokov!!!! Ďalší jasný dôkaz, že vláda je len bábkovým divadlom finančných skupín!!
Len pravicový názor je jedine správny?
Tragédia Mlčania
Martin Bulák, 4.2.2013 pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk
Email
Amerika je zlá, židia sú zlí, médiá sú zlé, peniaze sú zlé, úrok treba zrušiť, žijeme v najhorších časoch histórie ľudstva, útok na WTC má na svedomí Mossad, všetko ovládajú z úzadia ilumináti s ich novým svetovým poriadkom a spolu s korporáciami a médiami ovládajú vlády po celom svete. Asi takto by sa dal zhrnúť obsah jednej z najpredávanejších kníh na Slovensku v súčasnosti – Mlčanie od Tibora Eliota Rostasa, v ktorej arbitrárne vyjadruje svoje postoje k širokému spektru problémov dnešného sveta.
Mlčanie malo mlčať, no nemlčalo
Rostas už v úvode Mlčania cituje filozofa Ludwiga Wittgensteina: “O čom nemožno hovoriť, o tom treba mlčať” a následne to konkretizuje “čím mal na mysli skutočnosť, že ak nie sme schopní určité fenomény argumentačne podložiť, potom – ak chceme byť seriózni – nám nostáva nič iné, ako držať jazyk za zubami. Súhlasím. Chcem byť seriózny, no chcem prekonať mlčanie.”
Rostas si teda uvedomuje, že mnoho vecí argumentačne podložiť nevie, a že takto uvedené informácie by bez dôkazov alebo zdôvodnenia neboli seriózne, no napriek tomu to robí. Mlčanie je v podstate len o tom – arbitrárne konštatovania bez akýchkoľvek argumentov alebo dôkazov, dokonca aj bez uvedenia zdroja. Prečo potom taká popularita? Pretože autor ponúkol ľuďom to, čo chcú počuť. Dal im jednoduchú a priamočiaru odpoveď na všetky svetové problémy, bez vyhýbavých a nejasných konštatovaní. Všetko jasne a s istotou.
Všetky konšpiračné teórie, útržky faktov, všetko, o čom sa len šepká, dal niekto konečne dokopy, vysielal najskôr v rádiu a následne tomu dal aj knižnú podobu! Ideálny materiál pre zaručený úspech v predaji.
Mnoho zamyslení obsahuje fakty použité pravdepodobne z oficiálnych zdrojov, no uvedené v takom kontexte, že autor čitateľovi nedáva žiadne vysvetlenie súvislostí. Napr.: “22 000 detí zomiera denne od hladu, kým ľudia na Západe utratia ročne 17 miliárd dolárov len za krmivo pre domácich miláčikov.” Takto uvedené fakty vyzerajú síce šokujúco, no čo tým chce autor povedať? Vyzýva ľudí, aby nekupovali svojim domácim miláčikom jedlo, no dali ich utratiť a posielali tie peniaze radšej deťom do Afriky? Alebo chce, aby vlády viac zdaňovali ľudí, a zasielali za tie peniaze zahraničnú pomoc do týchto krajín? Jeho predstavu sa žiaľ čitateľ Mlčania nedozvie. Tento spôsob mi veľmi pripomenul vystúpenia Petra Staněka, ktorý je známy najmä tým, že veľa dáva, no málo podáva.
Ďalšie podobné konštatovania bez stanoviska:
V USA nezamestnanosť dosahuje namiesto oficiálnych 8,3% závratných 23%…
V USA hladuje 25% detí.
Potravinová sebestačnosť Slovenska je len 47%.
450 miliónov ľudí vo svete trpí duševnými poruchami.
Počet samovrážd vo svete vzrástol o 62%.
…
Mlčanie a peniaze
Rostas v tejto knihe viac krát popisuje peniaze ako zdroj zla. Autor si spojil všetky globálne problémy a našiel im spoločného menovateľa.
Žiadne peniaze, žiadni sprostredkovatelia v našich životoch, žiadni politici, žiadne násilie, žiadne vykorisťovanie druhých, žiadne vraždenie, žiadne elity, žiadne utrpenie, beznádej a nespravodlivosť.
Až 93% všetkých peňazí na svete už dokonca neexistuje ani vo forme bankoviek, ale iba v podobe virtuálnych číslic na vašich účtoch.
Ľudia kedysi peniaze k životu vôbec nepotrebovali, všetko prebiehalo na základe výmeny tovaru, čo sa už niekde opäť začína uvádzať do praxe.
Autor Rostas v celej knihe Mlčanie úplne ignoruje postavenie samotného štátu v ekonomike. Všetky negatíva pripisuje existencii určitých prvkov v hospodárstve, ako sú peniaze, úrok, a samozrejme tých “pár vplyvných jedincov”, ktorí to celé ovládajú. Vlády, teda politici a ich vplyv zostávajú v knihe spomenuté len okrajovo. Rovnako je to aj v tomto prípade.
Rostas by mohol napr. pochopiť, že peniaze sú len prostriedkom výmeny. Aby bol prostriedok výmeny v hospodárskom celku reálne použiteľný, musí byť dostatočne likvidný, a na to treba dôveru u ľudí. V prípade monopolného postavenia je to politická garancia (štátu). Peniaze, ktoré používame, fungujú, lebo nám ich hodnotu “garantujú” (a zároveň nanucujú) politici. Tí istí politici nás ale aj cez tie peniaze okrádajú. Čo je blbé, je to, že nemáme na výber a zákonom stanovenú menu musíme používať.
Čo Rostas v Mlčaní nespomína, je to, že ak by politici neobmedzovali konkurenciu v bankovníctve a emisii platidiel (nebola by zákonom stanovená jedna jediná mena), nemuseli by byť ľudia odkázaní možno na menu, ktorá ich ožobračuje, no mohli by platiť napr. menou krytou zlatom, ktorú by sa rozhodla banka X vydávať. Rostas to zobral radšej “globálne” a navrhuje zrušiť všetky peniaze a prejsť na barter. Podľa logiky – opitý vodič pri havárii zabije dieťa > zakážme autá!
Pre korektnosť treba však dodať, že Rostas si v Mlčaní protirečí, keďže v jednej časti obhajuje zrušenie peňazí a prechod na barter a v závere navrhuje prechod na komunitné (lokálne) meny, znovu ignorujúc aktuálnu situáciu štátnej monopolnej meny, ktorá daný stav spôsobuje.
Rostas komunista?
Viaceré vyjadrenia v knihe Mlčanie a kontext niektorých celkov esejí dáva čitateľovi pocit, ako keby Rostas inklinoval ku komunistickým ideám.
Všetky skvelé myšlienky, ktoré by mohli viesť k solidarite a lepším životným podmienkam, nevyhnutne súvisia so spravodlivou deľbou moci a prerozdeľovaním bohatstva.
Dnes za nás takmer všetko robia stroje a počítače, preto stúpa nezamestnanosť. Ak však všetko robia stroje, potom ich produkty vznikajú bez väčšej námahy. Ak vznikajú bez námahy, potom nie je dôvod, aby nemohli byť pre každého.
… naša potravinová sebestačnosť je na úrovni žalostných 47%. Naproti tomu na našej úrodnej pôde vidíme pribúdajúce stavby priemyselných parkov či logistických centier.
Teória o likvidácii pracovných miest mi pripomenula Barracka Obamu, (ktorým Rostas tak opovrhuje) ktorý rovnako tvrdil, že technológie sú zlé, lebo ničia pracovné miesta. Peter Schiff túto teóriu nádherne vyvrátil. Avšak Rostas v teórii zašiel ešte ďalej a naznačil potrebu znárodňovania majetku inovatívnym subjektom.
Mimochodom, aká potravinová sebestačnosť je v takej betónovej džungli Hong Kong?
Rostas uvádza v závere Mlčania aj svoje návrhy, ktoré znovu pripomínajú komunistické myšlienky:
Základnými princípmi správneho fungovania peňazí je ich tvorba na základe práce a existencia základného príjmu…
Peniaze si budú vydávať komunity, mestá, obce… Ak vám nedajbože ochorie dieťa a na prípadnú operáciu bude treba peniaze, tie sa jednoducho vytlačia a lekár dostane zaplatené.
Zlé hospodárenie zamestnávateľov nebudú znášať zamestnanci, pretože svoje peniaze vždy dostanú.
Základný príjem je typický komunistický návrh, kde sú zdroje rozdeľované rovnostársky všetkým (dokonca bez ohľadu na to, či pracujú alebo nie). Je to teda taký upgrade komunizmus. Inými slovami – utopizmus 2.
Boj proti úrokom
Úrok je základným stavebným kameňom moci bánk, ktoré vládnu ekonomike a tým aj politike tohto sveta.
Princíp dnešného sveta funguje na princípe moci, ktorú vytvárajú peniaze s úrokmi. Niečo také by však v mimoriadne prosperujúcom období gotiky nebolo možné, pretože úrok cirkev zakazovala.
Existencia úroku viedla ku všetkým zadĺženostiam, a tým aj vojnám, ktoré banky financovali. Ak sa zbavíme tohto “atómu moci”, svetovláda sa zrúti do bezodnej priepasti času.
Rostas v knihe Mlčanie sústavne opakuje, že úrok je zlo, no prečo, to nikde nevysvetľuje. Navyše znovu obchádza fakt preregulovateľnosti a prakticky veľmi obmedzenej možnosti príchodu nových subjektov na trh, ktorú vytvára štát. Chcel by som počuť od neho nejaký konštruktívny návrh. Ako by si predstavoval systém bankovníctva on? Alebo by žiadne banky neexistovali? Kto by ľuďom požičiaval peniaze na financovanie bývania a pod. Alebo by neexistovali ani peniaze a ľudia by svoje nehnuteľnosti splácali produktami z chovu dobytka a pestovaním plodín? Píše to ale celkom jasne – “žiadni sprostredkovatelia“.
Konšpirácie, konšpirácie, konšpirácie…
Mlčanie sa vo viacerých esejách točí okolo typických konšpiračných teórií, ktoré samozrejme nie sú ničím podložené, napr.:
Vojny proti celému svetu vedie drobná, nelegitímna a nikým nevolená skupina ekonomicky najsilnejšej globálnej elity.
…vieme, že svet neriadia politici, ale ekonomické záujmy nikým nevolených skupín v utajení…
Osobnosti
Rostas v Mlčaní viac krát spomína mnohé osobnosti, ako Rona Paula (v pozitívnom svetle), Miltona Friedmana (v negatívnom), Paula Krugmana (neutrálne), Noama Chomskeho (negatívne) a pod. Vo väčšine prípadov sa jedná o nesprávne interpretácie, resp. zavádzajúci popis historických faktov. V prípade Chomského jednoducho o antisemitizmus, keďže je to žid.
Rona Paula spomína Mlčanie v pozitívnom svetle najmä v súvislosti s jeho výrazným odporom voči zahraničným intervenciám USA, no rovnako aj voči mnohým iným krokom americkej vlády, ktoré aj sám Rostas kritizuje. Na druhej strane Miltona Friedmana opisuje už nepochopiteľne v negatívnom svetle, ako keby z dôvodu spolupráce s vtedajším prezidentom (v úlohe poradcu). Demagógia v Mlčaní o Friedmanovi:
Obmedzenie výroby (v ZŤS Dubnica) napokon vyústilo do zatvárania podnikov na Považí, ale aj na celom Slovensku v línii chicagskej školy Miltona Friedmana.
Do čela ústupkom sa postavil Milton Friedman s jeho chicagskou školou. Vládam nariaďoval odstránenie pravidiel, čo obmedzovali koncentráciu zisku v rukách korporácií.
Zásadný omyl spočíva v tom, domnievať sa, že Milton Friedman bol pro-business. Rovnako ako Ron Paul, aj Friedman bol zástancom voľného trhu, pričom sa pohyboval len na akademickej pôde a robil len poradcu (nebol v exekutíve a teda nemal žiadnu možnosť nikomu nič nariaďovať). Na druhej strane Ron Paul je dlhoročný kongresman štátu Texas a dva krát už kandidoval do funkcie prezidenta USA.
Zlá interpretácia v knihe Mlčanie padla aj na Paula Krugmana:
Dokonca aj Paul Krugman vyhlásil, že ak by sme zažili mimozemskú inváziu, všetci by sme ťahali za jeden povraz záchrany pred ekonomickým kolapsom.
Dezinterpretácia spočíva v nepochopení, resp. nevedomosti o Krugmanovej (mylnej) teórii, ktorá tkvie v potrebe umelej stimulácie agregátneho dopytu. Krugman v tejto súvislosti vôbec nerieši podstatu mimozemšťanov, ako to Rostas v Mlčaní nesprávne zasadil. Paul Krugman je jednoducho mylne presvedčený o podpore ekonomiky z princípu (aj) takouto formou (Mýtus rozbitého okna).
Mlčanie – kde spravil Rostas chybu?
Mlčanie je spojením konšpiračných teórií, nič nehovoriacich úvah a faktov so zlým zdôvodnením. Rostas navyše vo všetkých esejách vytrvale ignoruje prítomnosť štátnej moci. Ako príklad by som uviedol aj jeho kritiku výstavy “The Human Body”, kde sú vystavovaní čínski väzni. Kritizuje len spoločnosť, ktorá vystavuje mŕtvoly, no ani dvoma slovami sa nezmieni o čínskej vláde, ktorá týchto (prevažne nevinných) ľudí uväzní a neskôr vo väzení aj popraví alebo iným spôsobom zlikviduje, a následne predá spoločnostiam na plastifikáciu. Rostas si všíma “nehumánnosť” až od tohto bodu. Smutné, a v podobnom duchu sa nesie celá kniha.
Fakty ktoré Rostas pomedzi svoje úvahy podáva, sú zväčša pravdivé a čerpané z dôveryhodných zdrojov. Problémom knihy sú popretkávané fakty s konšpiračnými teóriami, antisemitizmom, antiamerikanizmom, xenofóbiou, homofóbiou a jasným odkazom v zmenu spoločnosti na komunistický model. Ak by sa týmto veciam Rostas vyhol a uvádzal by len fakty s uvedením zdroja, bolo by to určite pre odbornú verejnosť dôveryhodnejšie a akceptovanejšie dielo. No na druhej strane, písať len nudné fakty by asi nebolo tak populárne…
NesúhlasímSúhlasím (Palcov hore: 44, Palcov dole: 52)
Aj to je úroveň?
odstránka sme.sk ospevovala T. E. Rostasa
Rostas a Vondrák
Foto: SME
Na webe sme.sk v piatok 20. septembra vyšiel oslavný článok o T.E. Rostasovi. Článok nekriticky propaguje autora a jeho tvorbu. Podľa autorky jeho relácia Mlčanie v rádiu Viva „si našla veľa vďačných, ale aj nespokojných poslucháčov. Tým druhým vadí to, že trvá len 120 sekúnd.”
„Tibor Eliot Rostas je výtvarník, vydavateľ, hudobník a spisovateľ. Všetko, čomu sa v živote venoval a venuje, robí rád a napĺňa ho to,” napísala regionálna redaktorka Jana Černáková v článku Rostas: Ľudia sú vždy udržiavaní nejakou formou strachu z besedy v Nitre, ktorú moderoval niekdajší moderátor TA3 Vladimír Vondrák.
Reportáž z diskusie sa nesie v oslavnom duchu. Tvorbu autora nijak nespochybňuje.
Rostasova kniha podľa nej obsahuje “súbor krátkych rozhlasových zamyslení, ktoré prelomili ticho a odhalili mýty o civilizovanej spoločnosti, slobode, prosperite a demokracii. Preklenuli vákuum spoločenského a mediálneho mlčania na témy, o ktorých sa nesmie hovoriť.”
To, že autor je kritizovaný za vyvolávanie antisemitizmu, nenávisti a za to, že spája nepodložené konšpirácie, už v článku nie je. Rostas pritom nie je neznámy autor. O jeho relácii aj knihe už písali viaceré médiá, dokonca aj samotné SME. Názorový portál jetotak.sk napríklad napísal, že Rostas informácie netriedi. “Je jedno, či to robí zámerne, alebo je to reakcia človeka, ktorý vidí prvýkrát v živote výsledky vyhľadávania Google. Svojim poslucháčom, na Facebooku, väčšinou mladíkom v maskáčoch s falošnými menami pripomínajúcimi názvy pív a portrétmi asketického Tisa, vysvetľuje, že to, čo im vraví o boľševickej revolúcii, o očkovaní a svetovom sprisahaní, je jediná pravda. Nikto z nich si nepoloží otázku, ako práve Rostas unikol židovsko-iluminátskemu sprisahaniu a môže vysielať v Rádiu, ktoré patrilo do Poorovej sféry vplyvu.” Podľa Menejštátu.sk problémom Rostasa sú “popretkávané fakty s konšpiračnými teóriami, antisemitizmom, antiamerikanizmom, xenofóbiou, homofóbiou.”
Článok ukončila autorka úvahou: „Rostasove odpovede možno všetkých úplne neuspokojili, no určite mnohí z besedy odchádzali s otáznikmi v hlave. V publiku však jasne zarezonovala myšlienka, že ak chce človek niečo vo svete zmeniť k lepšiemu, mal by začať od seba.”
Po tom, ako som na článok upozornila na Facebooku, sme.sk článok stiahlo.
“Článok, sa neobjavil a ani neobjaví na titulke sme.sk. Je to autorský materiál týždenníka MY Nitra a redakcia, ktorá spadá pod šéfredaktorku Janu Paulovskú, si ho zaradila aj na svoju podstránku. Považujem to za veľmi nešťastné,” reagoval šéfredaktor SME Matúš Kostolný. Zároveň upozornil, že denník SME jasne vyjadril postoj k Rostasovej produkcii v článku Rádio Viva má reláciu, v ktorej sa hovorí o tajomných skupinkách ovládajúcich svet.
“Článok sme definitívne stiahli zo stránky http://www.nitra.sme.sk. Sme toho názoru, že ľudia prezentujúci postoje rasovej či náboženskej neznášanlivosti nemajú mať, bez adekvátnej konforntácie, priestor v našich médiach,” povedala Paulovská.
Rostas si môže napísať aj povedať čo chce. Vysielateľ – teda Rádio Viva – nesie zodpovednosť za to, čo odvysiela. A môže rozobrať vo vysielaní aj rôzne konšpiračné teórie, ale mal by pri tom používať všetky dostupné zdroje tak, aby sa čo najviac priblížil k pravde. To, ako spracováva a používa zdroje Rostas, je len snaha po senzácii. Je smutné, že rádio nemyslí na to, že niektorí ľudia pospájaným nenávistným konšpiračným teóriám uveria.
Po tom všetkom, čo sa o Rostasovi za posledné dva roky napísalo, je prekvapujúce, že regionálna redaktorka vydavateľstva sa vyberie na diskusiu a napíše článok bez toho, aby si o autorovi našla základné informácie, aspoň vo vlastných novinách.
Čítajte viac: http://omediach.blog.sme.sk/c/338109/Podstranka-smesk-ospevovala-T-E-Rostasa.html?utm_source=sme-title&utm_medium=web&utm_campaign=blog#ixzz2fnadh4RD
To je zločinnosť.
Akých hadov máme na prsiach.
Odchod do dôchodku vo veku 50 rokov s 9000 eur mesačne pre úradníkov EÚ bol schválený!
By Proxykazaa on 26. Február 2013 at 12:12
Posted In: Články
Všimli ste si, že naši politici/poslanci a ich “pajtáši” robia všetko preto, aby sa dostali do európskej správy,
Prečo? … bude vás to zaujímať …
To je jednoducho odporné!
Odchod do dôchodku vo veku 50 rokov s 9000 eur mesačne pre úradníkov EÚ bol schválený!
Už v tomto roku 340 zamestnancov odišli do predčasného dôchodku vo veku 50 rokov s penziou 9000 eur za mesiac.
Príklad:
Giovanni Buttarelli, ktorý zastáva pozíciu “správca údajov – asistent kontrolóra” bude môcť získať už
po 1 roku a 11 mesiacov v tejto práci (kde pracuje od novembra 2010), dôchodok 1 515 € / mesiac.
Je to ekvivalent v priemere zamestnanca belgicka alebo francúzska v súkromnom sektore po odpracovaní 40 rokov.
Nehovoriac o slovenských dôchodkoch.Ale podme ďalej.Tak že tento náš príklad, bude mať po odpracovaných 10 rokov
nárok na 9000 eur / mesačne na dôchodok.
Ďalšie príklady:
Roger Grass, vedúci kancelárie Európskeho súdneho dvora, bude dostávať € 12,500 mesačne na dôchodok.
Pernilla Lindh, sudca na súde prvého stupňa, mesačne € 12,900 na dôchodok.
Ruiz-Jarabo Colomer, General Counsel, € 14,000 za mesiac na dôchodok.
Tak že 350 eur im na dôchodok nestačí, aby si vychutnali slasti života “euroobčana” ?!
eu babylon
autor: proxy.kazaa
zdroj: http://actuwiki.fr/eco/15604
Autor je členom SaS teda strany,ktorá je postavená na neoliberálnej teórie ekonomiky, teda tej ktorá resp. pomocou ktorej bol zavedený tento spoločensko-politický systém,tento hnus vyhovujúci zlodejom a ich straníckym sluhom.Ešte som nevidel väčšie pokryt
Papierový premiér a skutočná vláda finančných skupín
Úskoky v úskokoch iných úskokov
22.9.2013 / Blogy / Jozef Rajtár
RSS
Veľkosť textu
Poslať e-mailom
Vytlačiť
Diskusia (7 reakcií)
Motto: Úskoky v úskokoch iných úskokov…
Scifi román Duna
maketa ficoPočas dvoch búrlivých parlamentných nocí vyplávali na povrch ďalšie nepríjemné skutočnosti ohľadne SPP.
Po prvé:
Vláda schválila materiál o odkupe stratovej časti SPP už v decembri 2012, to znamená, že ešte predtým, ako EPH (s podielnikom J&T) vôbec odkúpila podiel od E.ON a GDF Suez. Takže finančné skupiny si najprv nechali všetko odklepnúť vládou, aby mali “istotu”, že sa následne zbavia stratovej divízie . Táto bezočivosť názorne ukazuje, ako funguje vláda Roberta Fica. Rozhodnutie finančnej skupiny sa vykoná okamžite a je nadradené všetkému ostatnému. Verejnosť a parlament, ak sa dá, nikdy v rozhodovaní ani na rad neprídu.
Po druhé:
Vláda Roberta Fica postupne odovzdávala ďalšie právomoci nad firmami tvoriacimi SPP, čo umožnilo najlepšej z nich – Eustream – dať garanciu za úver na 750 miliónov eur pre firmu vytvorenú čisto len J&T v Holandsku. Bez vplyvu štátu (ako hlavného akcionára) na toto rozhodnutie! Za tieto prostriedky budú kúpené dlhopisy, ktoré Eustream vydá a tieto prostriedky budú dané SPP skupine na vyplatenie dividendy, ktorú si rozdelí štát a združenie EPH. J&T a EPH tak dostávajú prostriedky od SPP na samotné splatenie pôžičky za odkúpenie SPP od Nemcov a Francúzov!!!
Pripomeňme si, že firma EPH, kde má J&T podiel 37,04%, dala celkovo za zahraničný podiel SPP 2,6 miliardy. Týmto spôsobom si môžu aj na úkor štátu požičiavať ďalej, ako bolo avizované – až do 2 miliárd eur.
Takmer rovnakým postupom sa dostali J&T a ďalší k peniazom v časoch divokej privatizácie v 90-tych rokoch.
Tu je citát z materiálu „Dejiny slovenskej privatizácie“ od Vladimíra Bačišina:
Syn nakúpil akcie podniku XY za peniaze, ktoré mu na výhodný úrok požičala banka, v ktorej je jeho otec riaditeľom. Kúpil akcie a presunul ich na dcérske spoločnosti podniku XY, napríklad na firmy AB a CD.
Tie musia zohnať peniaze, aby mali z čoho zaplatiť za akcie, ktoré kúpia od syna. Dostanú ich od materskej firmy. Tá ich nemá, preto si požičia od banky, ktorá predtým požičiavala na skupovanie akcií. Peniaze pritečú do podniku, ten ich posunie na dcérske firmy a tie odkúpia od syna bankára akcie. Podnik skúpil sám seba. Ekonómovia tomu hovoria kapitálový incest.
A z toho istého materiálu je tu zoznam „finančníkov“, ktorí z tohto vyšli víťazne:
Jozef Tkac J&TSkupina fondov Kto kontroluje aktíva
Agroinvest Ľudovít Pósa
Neskoršia Penta Pavol Krúpa, Jaroslav Haščák,
Martin Kúšik, Juraj Herko
PSIPS Miroslav Nakládal
PSIS Peter Vajda
IF Karpaty Vladimír Horváth
Dividend F. A. Zvrškovec
Harvard Juraj Široký
Istrokapitál Mário Hoffmann, Branislav Prieložný
Cassovia invest Alexander Zápotocký
Slov Coupon Ivan Kmotrík
Dnešné J&T Patrik Tkáč, Jozef Tkáč, Ivan Jakabovič
V tomto zozname treba aj hľadať mená tej skutočnej vlády a skutočného premiéra. Samotná vec, ktorá sa udiala s SPP nie je “len” megazlodejinou. Je to posilnenie si moci nad krajinou a jej obyvateľstvom. Odteraz budú rozhodovať o živote a neživote ľudí na Slovensku ešte viac.
Zároveň rovnaký postup “kapitálového incestu” budú aplikovať dokiaľ im nebude patriť všetko čo je štátne a zároveň poskytuje možnosť zisku. Všetko stratové orežú a nechajú na krku daňových poplatníkov.
Vidíme systematický postup v troch dôležitých oblastiach kontroly nad krajinou: Financie (J&T banka), médiá (TA3, TV JoJ a denník Pravda) a nakoniec kontrola nad energiami (Stredoslovenská energetika, SPP, …).
Bez elektriny si nezapneme ani počítač a bez plynu sme v zime tiež nahratí.
Cez „papierového premiéra“, ktorý v skutočnosti nevládne, len robí divadlo pre voličov, aby si nevšimli čo sa deje za oponou, sa neustále koncentruje moc v rukách niekoľkých.
Jedinou prekážkou je len iná finančná skupina s päťuholníkom v znaku. Víťaz súboja bude kontrolovať celý štát a život „občanov“ v ňom. Pokiaľ ľudia nedajú moc do rúk tým, čo dávajú viac právomoci do rúk samotným ľuďom a nie štátu, cez ktorý finančné skupiny ľudí v ňom žijúcich kontrolujú.
Takýto súboj tu bol za minulej vlády, so zástupným problémom s „Eurovalom“. Ak by to nepadlo na ňom, vláda by padla do pár mesiacov na niečom inom.
Nie je totiž prípustné, aby sa oklieštili právomoci finančných skupín – tu sa spraví aj nemožné, aby sa tento „problém“ eliminoval. Či to tak má byť naozaj záleží od toho, ako sa ľudia rozhodnú – či sa budú riadiť korporatívno-socialistickou propagandou, alebo zdravým rozumom. A rozhodovať v konečnom dôsledku v prospech svojich záujmov – nie niekoľkých vyvolených.
Autor je zakladajúcim členom SaS
Je treba začať znova,ale nie bez trestu za rozvrat štátu,nastolenie biedy,beznádeje,zúfalstva,za samovraždy,vraždy bez potrestania,za náhradu škody a prepadnutie nakradnutého majetku a trestného postihu.
Výzva slobodných občanov Slovenska
V roku 1989 sme sa mnohí s nádejou zúčastnili na fraške, ktorou ste si pripravili priestor
na niečo, o čom sa nám ani nesnívalo. Boli sme naivní.
Postupne ste za 23 rokov:
• rozkradli a rozpredali všetko to, čo generácie Slovákov pracne budovali spoločne s bratmi Čechmi;
• oklamali ste nás tzv.kupónovou privatizáciou;
• obsadili ste si všetky miesta svojimi stranníkmi a začali ste nám hrať divadlo;
• striedali ste sa vo vládach a stále ste len sľubovali, že už bude lepšie, len aby sme si uťahovali opasky, kým vy ste od rozkoše nevedeli, na čo ešte by ste míňali peniaze, ktoré ste nakradli;
• vtiahli ste sem zahraničných investorov, vytvorili ste im skvelé podmienky a našich podnikateľov ste postupne zlikvidovali;
• prijímali ste si zákony hlavne pre svoje potreby, aby ste pri každej krádeži alebo objavenej zločinnosti mohli povedať, že to všetko bolo v súlade so zákonmi tejto krajiny;
• aby ste si boli istí, že sa vám nič nestane, kompletne ste si obsadili súdnictvo, prokuratúru a políciu;
• dovolili ste, aby sa na pulty predajní dostali nezdravé potraviny – odpad, ktorý by vo „vyspelých“ krajinách ľudia nekupovali;
• z dôchodcov ste urobili žobrákov;
• zničili ste naše poľnohospodárstvo a stali sme sa potravinovo závislou krajinou;
• zdravotníctvo ste dostali na kolená a na jeho žalostnú úroveň doplácajú všetci občania;
• za naše peniaze ste ozdravili banky, aby ste ich potom nevýhodne predali do zahraničia;
• školstvo, na ktoré sme boli vcelku hrdí ste dostali do stavu, že zo škôl nám síce vychádzajú kvantá vysokoškolákov, ale nie vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí sa nevedia v živote uplatniť;
• neviete spravovať krajinu, len zdierať obyvateľov, ktorí v zúfalstve páchajú sociálne samovraždy, nakoľko nevidia východisko zo situácie, do ktorej ste ich vy svojou nenažranosťou dostali;
• vrcholom je vaša snaha o zapojenie Slovenska medzi krajiny s tzv.Juvenílnou justíciou, ktorá umožňuje odoberanie detí z rodín, čím priamo ohrozíte existenciu základnej jednotky nášho národa – rodiny.
My, občania Slovenska vyzývame vás, ktorí ste rozkradli a rozpredali náš štát, ktorí ste zodpovední za genocídu tohto národa, ktorí ste zodpovední za to, že slušní občania tohto štátu páchajú sebevraždy pre situácie, do ktorých ste ich dostali svojou neschopnosťou a nenásytnosťou, ktorí z nás robíte novodobých otrokov – odíďte!
Vieme, že táto výzva na vašich bezcitných tvárach vyvolá len úsmev. Pokojne sa usmievajte. Nakoniec sa budeme usmievať my potom, keď sa vás zbavíme. Berte to ako výzvu k tomu, že môžete odísť bez toho, aby sa vám čokoľvek stalo. Opakujeme, odíďte a nič sa vám nestane! Ak tak neurobíte, sami ponesiete zodpovednosť za to, ako s vami obyvatelia tejto krainy budú zaobchádzať. Nenádejajte sa, že vás budú súdiť vaši sudcovia podľa vašich zákonov. Budú vás súdiť ľudia, ktorých ste zbedačili a budú vás súdiť podľa vlastného zdravého rozumu. Sami sebe potom dávajte za vinu, ak s vami budú zaobchádzať tak, ako teraz zaobchádzate vy s nami. Hnev občanov, ktorých ste zahnali do slepej uličky, z ktorej nevidia iné východisko, bude možno krutý. Ukradli ste budúcnosť nám, ale najmä našim deťom a našim vnúčatám. Ste bezcitní a skorumpovaní. My vás tu nepotrebujeme a nechceme!
Začíname „Revolúciu proti tyranii“. Ak ste si doteraz boli istí, že sa vám nič nemôže stať, tak dnešným dňom sa váš pokojný spánok začne meniť na nočnú moru, ktorá vám bude pripomínať všetky krivdy, ktoré ste na vlastnom národe napáchali a stále páchate. Postupne budete vidieť, že to, čo teraz čítate a nad čím sa možno ešte stále usmievate sa začína meniť na pre vás hrozivú skutočnosť.
Od dnešného dňa všetci tí, ktorí sa zapoja do tejto Revolúcie proti tyranii začnú nosiť
na prsiach našu trikolóru. Táto naša trikolóra nás postupne zjednotí! Na začiatku nás bude zopár, ale postupne nás budete vídať stále viac. Nebudú to len dospelí, budú to najmä mladí, deti, starší občania, učitelia, lekári, postupne vojaci aj policajti, slovom všetci tí, ktorí vás už majú plné zuby. Budeme trpezliví a keď nás bude dostatok (a to vôbec nemusí trvať dlho), prejdeme do otvoreného boja. Vyhlásime generálny štrajk a vyjdeme do ulíc. Keď toto nastane a vy nebudete za hranicami tohto štátu, beda vám! Budeme vás súdiť ako najväčších zločincov, akých kedy táto krajina mala. Občania Slovenska vám ukážu, že slovenský národ je tu, prebúdza sa a nedá sa vami zotročiť! Vy ste nás dohnali do tohto stavu! Vy ste sa zapredali vidine bohatstva a moci. Lenže my toho už máme dosť! Už vám nebudeme trpieť vaše naprávosti, vašu zapredanosť, vašu nenažranosť.
Vyzývame všetkých mladých, ktorým nie je ľahostajné, akú majú budúcnosť: Zobuďte sa! Vašu budúcnosť vám ukradli. Pre vás neostane nič len beznádej, dlhy a doslova otroctvo
vo vlastnej krajine. Zamyslite sa nad týmito slovami.
Vyzývame novinárov, aby si rozmysleli, na ktorej strane budú stáť. Či za judášsky groš budú naďalej ohlupovať vlastný národ, alebo sa vzoprú svojim chlebodárcom. Ak budete naďalej pokračovať vo vedomom podporovaní lží a poloprávd za ktoré vás platia, sami sa zaradíde medzi tých, ktorých bude tento národ tvrdo súdiť! V tejto súvislosti táto výzva platí najmä pre pracovníkov verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorá je zo zákona – národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti…
Vyzývame všetkých slušných a neskorumpovaných policajtov a vojakov, ktorí si tak ako my uvedomujú, že tento systém je chorý a potrebuje okamžitú zmenu, aby sa pridali na stranu slušných ľudí a nepoužili proti nim represívne prostriedky tak, ako to očakáva vládnuca elita. Aj vy ste občanmi tohto štátu aj vy ste rodičia, máte deti, vnúčatá, ktorým títo nenažranci ukradli budúcnosť. Aj vy si to uvedomujete! Ak zasiahnete proti vlastným občanom, dopustíte sa hrozného zločinu aj proti vlastným deťom, ktorým budete brať nádej na slušný život vo vlastnej krajine.
Vyzývame všetkých tých, ktorí boli a sú zneužívaní týmto režimom, aby sa prihlásili k tejto výzve a verejne sa dištancovali od tohto zhnitého systému.
Vyzývame týmto všetkých občanov tohto štátu, ktorí sa stotožňujú s touto výzvou, aby si na znak súhlasu pripli štužku – trikolóru, aby sme postupne cítili našu narastajúcu silu.
Na záver ešte raz vyzývame vás, ktorí sa považujete za elitu tohto národa a nie ste ničím iným, ako poslednou spodinou. Nepotrebujeme peniaze, o ktoré ste nás okradli, nepotrebujeme pomstu, len choďte preč! Vezmite si všetko to, čo ste nakradli a zmiznite! Každý deň bez vás bude požehnaním pre túto krajinu! Bez vás sa tu budeme mať len lepšie! Urobíme hrubú čiaru za minulosťou a začneme odznova, ale tento krát už bez vás!
V jednote je sila!
Na Slovensku 02.09.2013
Peter BULLA, dôchodca
Riešme konečne príživníctvo cigáňov.
Nedá sa to neposlať.
Toto fakt otiskli na IDNES… -nádherně napsané, proto přeposílám
„Dobry den pan Beblavý, četl jsem váš příspěvek o řešení Cikánské otázky u nás, který jste dnes měl v SME”.
1) Nejprve k pojmu Cikán či Róm…My říkáme sousedům Rakušané, přestože si oni říkají Ostereicheri, či Austrianeri…My říkáme obyvatelům Německa Němci, přestože si oni říkají Deutschlanderi či Germaneri… Maďaři říkají Bratislavě Poszonyi, my říkáme Vídeň a ne Wien… Z toho plyne, že každý si může ty druhé pojmenovat po svém a naši předci po několik staletí říkali Cikáni, proto neobstojí fakt, že příslušníci tohoto etnika v sedmdesátých letech minulého století se nazvali Rómové … Oni si tak mohou říkat, ale my zachováváme tradiční označení, což přeci není nic špatného, není ani pejorativní, vždyť Němci říkají Zigeuner a jiní – Francouzi či Španělé – Gypsis…
2) Cikáni jsou v Evropě cca 700 let, dost dlouhá doba, aby pochopili, že v Evropě je třeba o sebe se postarat prací, jen prací a zase jen prací…a neparazitovat. Mohli poznat všechna evropská etnika, národy a mohli odkoukat, jak to dělají jini. Ale oni nám tu hrají nekonečné divadlo a my jim naletíme s našim falešným soucitem nad jejich stavem – ale v přírodě je to tak – kdo se o sebe neumí postarat, ten zahyne…
Kdybychom tu nebyli, kdo by živil Cikány, kdo by jim dával sociální dávky, koho by okrádali, kdo by jim stavěl basy, kdo by je léčil len proto, že jsou špinaví, leniví a neumí se o sebe postarat…???
3) Kategorickým požadavkem všeho živého na teto planetě je – přežít za každou cenu! Život na této planetě je řízen dravci. Také mezi rostlinami je boj o vláhu, o světlo, o živiny v půdě – mezi zvířaty je vztah býložravců a masožravců – a mezi lidmi je odvěký boj o půdu, o vliv, je to souboj etnik.., a proto byly, jsou a budou války…
4) Možná znáte ty, co na pracovištích od kolegů neustále požadují cigaretu, no sami si jí nekoupí… Takových je mnoho ! A právě tak se chovají Cikáni – my jim dáváme na cigarety, na alkohol, na jídlo, na šaty, na televizory, na všechno… Lidé práce jsou trestáni tím, že jim strhávají daně a tyto peníze se rozdávají Cikánům…Ale normální lidi to už nebaví, proč by je měli stále podporovat, proč by měli živit jejich početné rodiny; Co to přináší naši společnosti ? – Jen to vytváří další a další problémy !
5) Sedm set let nestačilo ! – Kdy se dokážou konečně postavit na nohy ? ..Naši předci v minulém století — přestože byli i negramotní — jeli za prací do Ameriky, konali odpovědně, posílali domů dolary, aby jejich rodiny, jejich děti přežily! To je recept i pro líné Cikány, musí jít za prací až na kraj světa, je nutno jim to takto říci, nebo to není pravda ? a jsou v bídě kvůli nám? Za komunistů byla povinnost pracovat a přesto byli mezi nimi tací, co v
životě nepracovali, jiní byli fluktuanti, vtipy o jejich pracovní morálce jsou opravdu pravdivé…
6) Kdysi dávno stát vznikl způsobem, že lidé se skládali na “společný servis” – platili si armádu, policii, lékaře, učitele…Lidé nejdříve museli pracovat, výsledky jejich práce si
vyměňovali, později, když byly peníze, tak si všechno platili… Také nyní je tomu tak. Ale Cikáni neplatí ani armádu, ani policii, ani zdravotníky ani učitele — přesto ještě chtějí i byty jen proto, že mají mnoho dětí..!!???!!
7) Viděl jsem přírodopisný film – ptáci – samec a samička si postavili hnízdo, potom kroužili po okolí, zda je dost potravy, červů, ponrav, housenek — posléze bylo v hnízdě jen jedno vajíčko…Proč asi? No, i ti ptáci se chovají odpovědně, usoudili, že sezóna není bohatá na potravu, takže více než jedno ptáče by neuživili… Ale Cikánka z osady v televizi křičí: “Dejte mi byt, mám deset dětí!!” Vám se zdá taková neodpovědnost normální, vy to nevidíte, nebo nechcete vidět, vy nevíte, proč jsou lidé na Cikány nasráni…? Vždyť lidé by z daní mohli mít pro sebe lepší armádu, lepší policii, lepší zdravotnictví, lepší školství, vyšší důchody…….
8) Jsem pro sociální stát s důrazem na solidaritu – ale pro nevyléčitelně nemocné, pro starce, co jsou v důchodu, ale před tím si své už odpracovali v podobě odvedených daní za 40 ti letou práci!
9) Cikánům bylo špatně, když je komunisté hnali do práce a každý mohl mít práci, zle jim je i teď, neboť jim prý práci nedávají, nebo je odmítají…Vždyť to je Kocourkov – když musí, tak nechtějí, když nemusí, tak jim práci nedají ??…Pane Beblavý, divím se, že neumíte pochopit jejich divadelní kreace, díky takovým, jako jste vy, budou neustále prodlužovat stav totálních parazitů…!!!!!!!!!!!
10) Na sklonku Federace, v roce 1992, dávala STV 2 večer z Košic diskusní pořad o Cikánské otázce – byl tam i právník – Róm — co se vymanil vlastním přičiněním z osady a vystudoval. Utkvěla mi jeho jednoznačná odpověď “já jsem Róm, znám jejich mentalitu a poznám, kdy hrají divadlo, neboť na to mají talent, ale, aby se změnili, na to je třeba jediné – ekonomický tlak… Pane Beblavý, dešifrujme to – až když budou úplně hladoví, až když nebudou mít nic, tak budu dělat cokoliv. Jen aby přežili…………..
11) Sociální dávky je nezmění, oni si za peníze koupí nejprve pití, cigarety, až potom jídlo a věci, co potřebují jejich děti…Namísto peněz té hodnoty jim dávejme v osadě potraviny pod dohledem a přesně na hlavu, tři ženy z nich by denně vařili, šatstvo by měli ze second handu — čisté,použité, no a za to všechno by museli přistoupit ke změnám.
Ráno by začalo uklízením / osada může být chudá, ale musí být pořádek, relativní čistota, každý by se musel umýt, i zuby, odpady by třídili, muži by chodili na brigády do lesa, každá desátá fúra dříví by byla pro potřeby osady…Peníze je nepřevychovají — je třeba od nich požadovat změnu života a říci jim, že se všichni skládáme na jejich přežití… Nechť to konečně pochopí, že státní peníze, to jsou peníze lidi práce, co jsou trestáni tím, že jim stát
zdaňuje příjmy…A tyto peníze stát rozdává líným Cikánům. Což je paradox !!.
12) Na Slovensku žije v osadách cca 160 000 Cikánů a na náš úkor, v Maďarsku je 52 % dětí do 8 let cikánského původu… To chceme i my ??- To je občanská společnost, když jiná etnika musí pracovat na jedno líné, co se během 700 let nedokázalo postavit na nohy a žít za vlastní… Vám by vyhovovalo, kdybyste celý život musel živit líného souseda, kdybyste se mu musel postarat o byt, o jídlo, o jeho děti, platit jim nemocenskou, také i
basu mu postavit…? Zničí parazit hostitele ?
********************************************************************************************************
Mistr Jan Hus napsal už v roce 1409:
“Cikáni jsou plémě nečisté, mravů hanebných, práce se štítící, druh druha okrádající a Boha neuznávající !”
V geniální zkratce tak shrnul celý cikánský problém, jehož podstata se za uplynulých 600 let nijak nezměnila. To jen pan Kocáb, Uhl a podobní “vědci” se nás snaží přesvědčit, že Cikáni až do roku 1948 hlavně malovali džbánky, vyšívali košilky, hráli na housličky a zkazilo je až 40 let bolševické totality!
Nejhorší je fakt, že tu vyrůstá generace dvacetiletých Rómů, co nikdy neviděli nikoho kolem
sebe pracovat ! Plně souhlasím se zněním toho, co napsal v roce 1409 Mistr Jan Hus, doufám jen, že některé ty naše novodobé “vědce”, kteří překrucují dějiny, nenapadne tvrdit, že před 600 lety, už tu byli komunisté, kteří je zkazili.
Byl Mistr Jan Hus rasista?
O tom ako to funguje,nie ako sa to javí.
NOVÝ SERIÁL AC24: O KONSPIRAČNÍCH TEORIÍCH, FUNGOVÁNÍ SYSTÉMU A TRANSFORMACI VĚDOMÍ
Vytisknout E-mail
Vytvořeno 11. 9. 2013 13:50 Zobrazeno: 1409
Díl I. – Konspirační teorie jsou produktem Systému, který je vytváří ke své vlastní potřebě
Na AC24 jsme před časem přinesli článek, který se setkal s velkým ohlasem. Šlo o příběh Tomáše Keltnera, který pracoval v tajné službě, kde získal nejvyšší prověrku NBÚ a NATO, jako bodyguard českých ministrů a coby člen elitní jednotky SOG prošel zeměmi s válečnými konflikty. Ve vyšších patrech systému si ale postupně uvědomil, že věci fungují úplně jinak, než si myslel, demokracie a lidská práva jsou jen prázdnými pojmy, které naprosto neodpovídají realitě, a vše je „připravený a naplánovaný“. Začal rovněž pracovat se svými emocemi a věnovat se práci s vědomím a jeho probouzením. Výsledkem byla kniha Transformace vědomí, jíž se bez reklamy prodalo na české poměry výjimečných 10 000 kusů, a následný druhý díl. Dnes přednáší a radí lidem, jak na to.
I proto jsme se rozhodli, že pro čtenáře AC24 připravíme seriál, ve kterém využijeme jeho zkušeností. Zvolili jsme poměrně odvážný způsob – jít poměrně do hloubky a dotýkat se věcí, o kterých jste zatím pravděpodobně nikde neslyšeli v souvislostech, maximálně sem tam nějaký střípek. Uvědomujeme si, že ne každému se bude zamlouvat, co se dozví. Někdo možná bude kroutit hlavou, někdo se dokonce bude rozčilovat a nadávat, každý ať si ale zvolí sám, co do svého vědomí připustí, a na co je pro něj ještě příliš brzy. Zpětná vazba, včetně nadávek, je vítána; ptejte se na to, co vás zajímá. Budeme společně hledat odpovědi. Podle našeho mínění nazrává doba, kdy je důležité porozumět věcem, o jejichž existenci možná tušíme, ale dlouho jsme je přehlíželi. Je načase to změnit.
Milan Vidlák: Když jsme spolu nedávno dělali rozhovor o tom, jak se stát svobodnou, ničím a nikým neovládanou bytostí, narazili jsme na téma konspiračních teorií. Tedy téma, které zdejší čtenáře jistě zajímá. Naznačoval jste, že většina těchto teorií bývá pravdivých, nicméně je zde jistá zrada. Jaká?
Tomáš Keltner: Všeobecně rozšířený názor (teď nemluvím o lidech, kteří stále ještě věří oficiálním verzím událostí) je takový, že konspirační teorie je produktem člověka, který byl insiderem, byl někde uvnitř nějaké organizace nebo operace a z nějakého důvodu odešel a začal mluvit. Tak to bohužel není. Konspirační teorie jsou ze své podstaty produktem Systému, který je vytváří ke své vlastní potřebě. A to následujícím způsobem, je to jeden ze zpravodajských postupů: Systém vytvoří konspirační teorii, která se zakládá na tématu, jež je pravdivé (skutečné), a pustí k tomu něco málo pravdivých informací právě skrze lidi, kteří takzvaně byli uvnitř a rozhodli se mluvit. Tak se takzvaná konspirační teorie dostane na povrch. Je to nejlepší způsob, jak Systém může zjistit, kteří lidé jsou s ním a kteří proti němu. Teď mluvím o tom hlavním systému, „Matrixu“. Zjistí to tak, že odpůrci systému „slyší“ a reagují na konspirační teorie a jdou za nimi, resp. za těmi, kteří jsou zdroji těchto informací.
Chcete říct, že člověk, který „mluví“, je nástrojem Systému a ani o tom nemusí vědět?
Většinou to neví. Protože kdyby říkal něco skutečně nebezpečného, měl by nehodu a nikdo by se nikdy nic nedozvěděl. Takový člověk už může být vnitřně tak vyprázdněný, že je skutečnou loutkou, která ale v tu chvíli svléká uniformu vojáka, jenž bojuje za Systém, a posouvá se záměrně, uměle do pozice zrádce, který začíná mluvit. Tím získává velkou věrohodnost. Ten člověk je ale v zásadě nesvobodný. On se jen může domnívat, že je to jeho rozhodnutí. Ale je pouze součástí hry Systému a hraje určitou hru dvojitého agenta. Systém ho sám ze své vůle vyvrhne, Systém mu dovolil, aby na něj říkal pravdu, přesněji řečeno tu část pravdy, kterou Systém dovolí a která mu až tak neublíží.
Jak se to stane?
Člověk, který takzvaně zradí, je Systémem velmi pečlivě vybírán. Musí splňovat určité předpoklady, které Systém pro svou legendu potřebuje. Ale jak to funguje: Systém vybere člověka, vybaví ho pravdivými informacemi a vytvoří se kolem toho konspirační teorie. Konspirační teorie je svým způsobem pravda o ději, který Systém veřejně popisuje jinak. A většinou bývá v naprosto přímém rozporu s oficiální verzí, kterou o události říká Systém. Záleží na tom, čeho tím chce Systém docílit. Konspirační teorie má v sobě vždycky pravdu, protože pravda je světlem, magnetem pro další lidi, aby k tomu konspiračnímu teoretikovi přišli a naslouchali mu. V tom je celé to kouzlo. Systém vyplodí konspirační teorii, dá jí takzvaný (reklamní) nosič nebo nosiče, jako třeba herci dají tvář nějakému produktu. Všechny atributy konspirační teorie ale Systém unese. To, co nám Systém dává, už ho neohrožuje.
Wow, přišli jsme na to, co bylo 11. září. Ale Systém sám to dal… Pokud má Systém nosiče, kteří to šíří, cílem je, aby se k nim pomalu začali slétávat jako můry ke světlu lidi, na které by ten Systém jinak obtížně přicházel. Chápete? Ti lidi se vlastně dekonspirují, projeví se sami od sebe tím, že přijdou na konkrétní webové stránky, diskutují, sympatizují s tím – to všechno má Velký bratr kompletně pod kontrolou, celý náš život je totiž pod kontrolou Systému. Prodavačce v obchodě je úplně jedno, co se stalo 11. září, ale ta taky neudělá nikdy revoluci a nic proti Systému. Ale ti lidi, co se o to začínají zajímat, se shlukujou. A Systém není hloupej, a tak to přiživuje a přiživuje. Tím, že pronásleduje ten nosič, přidává mu ještě na věrohodnosti, protože obecenstvo si říká: No podívejte se, tenhle pán říká pravdu, protože mu vyhrožují zabitím a šikanují ho. A když ho dokonce zabijou, to je nejvíc, tím si lidi řeknou, že určitě znal a říkal celou pravdu.
Zajímá mě to 11. září, píšu o tom seriál…
Pro nás je ale důležitá jedna věc. To, co ten Systém dá, ho neohrožuje. To je zásadní si uvědomit.
Bylo mi jasné, že neodhalím celou pravdu, nanejvýš možná její zlomek, a část informací a zdrojů, které použiju, mohou být zkreslené či neúplné. Znamená to ale, že jsme od pravdy o tolik dál, než tušíme, a dělají z nás úplné blbce? Prostě chtějí, abychom se dozvěděli takzvanou „pravdu“, je to ale jen kousek, navíc s posvěcením Systému?
Ano. Samozřejmě že se to stalo jinak, než říká oficiální verze a že to byl inside job. Ale to nejdůležitější a nejpodstatnější se opravdu zatím nedozvíme.
O co tedy Systému jde?
Získat naši pozornost a nasměrovat ji tam, kam chce on. On nám hodí drobky pravdy a informací a my k nim utíkáme. A přehlídneme něco jiného. Když chcete vyloupit banku, na druhé straně města rozpoutáte teroristický útok, všichni hasiči a policajti se sjedou tam a vy můžete v klidu pracovat. On nám dá pravdu, ale pravdu – nebo konspirační teorii sycenou pravdou –, která ho neohrozí. Já bych to přirovnal například k technologiím. Americká armáda uvolnila GPS systém v roce 2000, kdy se technologie začala šířit mezi lidmi. Jéé, máme vyspělou technologii, chodíme s GPS a myslíme si, že už jsme skoro jako NASA. Uvědomte si, jakou technologii oni musí mít v ruce, když nám dali GPS.
Já můžu z vlastní zkušenosti říct, že když jsem pracoval v tajné službě, tak jsme v roce 1997 nebo 98, protože jsme se stali nárazníkovým pásmem zločinu z východu, od německých kolegů jejich techniku – bylo to pro ně ekonomicky výhodnější, abychom jim nějaké zločince odchytali my. V té době jsem byl v supertajném oddělení, které pracovalo se zařízením, jež umožňovalo bezkontaktní sledování – sledování věcí a osob bez přímého fyzického kontaktu živého člověka (tzv. sledovače), což do té doby nikdy nebylo možné.
Jednoho dne jsem se při rozhovoru s německými kolegy dozvěděl, co to je vlastně za techniku a kde se vzala. A oni řekli, samozřejmě nemůžu říct, že to jejich vyprávění bylo stoprocentně pravdivé – nevidím ale důvod, proč by nebylo –, že ta technika přišla z USA už na konci 80. let. Němci tu techniku, ze které my jsme byli paf v roce 98, používali už minimálně deset let. To byla doba, kdy začínaly mobily, my jsme v té době spolu komunikovali vysílačkami s dosahem půl kilometru ve městě… A pozor – ti Němci také říkali, že Američani tuto technologii používali už za druhé světové války na hledání nepřátelských ponorek. Představte si, kde technologicky USA jsou a kde se asi nacházejí dneska. Takže diskuse o tom, jestli lze nebo nelze někoho sledovat, je naprosto lichá…
Poslední technologický výkřik, se kterým já jsem se setkal, byla technologie, díky níž se paprskem sledovalo okno místnosti, ve které někdo psal na počítači s dnes již historickým CRT monitorem (takový jako stará televize). Vy jste podle chvění okna dokázali dekódovat, co sledovaný píše. Jak se jednotlivá písmenka rozsvěcela na monitoru, ovlivňovalo to frekvenci v místnosti. A tenhle přístroj skrze paprsek opřený o sklo to dokázal dekódovat a odlišit od všech ostatních věcí v místnosti, včetně třeba rozhovorů, a vám se na monitoru objevovalo přesně to, co se objevovalo na monitoru sledovanému. A to se bavíme o době před 15 lety. A když si vezmete, jaký byl technologický skok s mobilními telefony, tak si vůbec nedělám iluze, že ta technika, kterou má k dispozici Systém a jeho pohůnci, je na nepoměrně vyšší úrovni. Hází nám drobky, abychom si mysleli, že máme prst na tepu doby, ale v žádném případě ho nemáme.
Co z toho vyplývá?
Čím víc my tomu budeme věnovat pozornosti, tím míň pozornosti a energie budeme mít na to, abychom si všimli něčeho, co nám Systém nenese na stříbrném tácu s nápisem konspirační teorie: „Pozor, tady vám někdo říká pravdu.“ To je celé jenom divadlo a hra. Naposledy Snowden… Je možné, že on si myslí, že něco dekonspiruje, ale ten Systém to ví a má to pod kontrolou. (O tom svědčí například informace, že data od Edwarda Snowdena údajně prozradila, že americké úřady pozitivně testovaly tělo Usámy bin Ládina podle vzorků odebraných po jeho údajném zabití v Pákistánu; bin Ládin totiž s největší pravděpodobností zemřel už někdy kolem roku 2001 – pozn. aut.) Nechci říct, že úplně všechno je tak, jak jsem řekl, jsou samozřejmě informace, zásadnější informace, které hovoří o finančním systému, o těch bankovních kartelech, které v podstatě vládnou, o nadpolitických systémech a systémech, které ovládají politické systémy skrze politiky – informace, které hovoří o těchhle nadpatrech, tak ty já bych už nenazýval konspiračními teoriemi, to bych nazýval prostě pravdou. Konspirační teorie jsou ty, které mají kolem sebe tu show. Problém je taky v tom, že jako konspirační teorie se dnes označuje všechno, co je mimo mainstream.
Na tohle, co říkáte a já píšu, by mohl někdo namítnout, jak to, že nás to nechají psát. Nebo je to Systému jedno a nejsme pro něj důležití?
Systém je téměř dokonalý, tady je důležité to slůvko „téměř“. Není dokonalý. Čas od času bylo možné něco říci, ale trvalo většinou velmi krátkou dobu, než takovou nekázeň Systém zastavil. Nyní se mění mnoho ve světě, jak jsme ho znali. Mocní tohoto světa mají plné ruce práce se zachováním svých pozic a přípravou finální „války“, resp. se způsobem jejího vyvolání.
Dá se říci, že to, co my jsme schopní nyní říkat a psát, ho už stejně neohrozí a plány nezmaří. Může to ale umožnit mnoha lidem otevřít oči, takzvaně se probudit. V tom hraje velkou roli internet, proto bude podle mě omezen ještě víc, než už nyní je. Postupně dojde ke kolapsu těchto technologií a domnívám se, že to bude nikoliv zásahem „mocných“ politiků, ale jakoby náhoda, spíš přírodní nehoda, přírodní katastrofa, která znemožní používání elektronických přístrojů tak, jak to nyní známe, stejně jako bude problém s produkty z umělé hmoty. Samozřejmě za tím vším stojí Systém.
Co když i vy jste produktem Systému?
Ano, to je logická úvaha. Na to si musíte odpovědět sami a samozřejmě definitivní odpověď nám dá až čas. Já mohu jen uvést k zamyšlení tuto tezi – produkty Systému (ti, o kterých se bavíme) přicházejí s konspiračními teoriemi, tedy s konkrétními informacemi, které jsou v rozporu s oficiální verzí. Já ale hovořím o obecných principech, odkrývám obecné postupy, jak a proč se připravují konspirační teorie, přináším techniky, jak hledat pravdu, a nechávám člověka, aby sám aplikoval tyto techniky na to, co ho zajímá. Nepřináším rádoby nové a konkrétní informace, nepřináším „rybu“, ale ukazuji, jak postupovat v odkrývání pravdy – „učím rybařit“…
Člověk asi nejprve věří v Systém, pak zjistí, že je založený na lži, a často udělá tu chybu, že se přikloní automaticky na druhou stranu a automaticky přejímá opačné verze – z extrému do extrému. Jak se v tom ale má někdo vyznat a nezbláznit se?
Ta výhodnost pro nás spočívá v tom, že každá taková konspirační teorie nebo informace se dostane mezi lidi, a proto je dobře, že jsou lidi, kteří to šíří… Nezáleží na tom, jakou konkrétní informaci to přinese. Důležité je, že například váš článek o 11. září přinese určitou abstraktní informaci o tom, že je to jinak. A tahle samotná věc způsobí transformaci vědomí, to, že lidé se odpoutají od toho, že je to tak, jak se říkalo v televizi. Už to vyvolává ve vědomí proces, kdy člověk přestává být přímo napojený na tento zdroj informací. Navíc vy nemusíte přijímat celou konspirační teorii, někdy si jednotlivé věci v nich dokonce odporují, ale dávat si věci do souvislostí, rozlišovat a hledat pravdu sám, přemýšlet, všímat si detailů.
Takže ten hlavní přínos může být v tom, že začneme být imunní vůči propagandě?
Ano, o něco víc. Anebo když mi někdo něco řekne, automaticky to nevezmu jako fakt, ale jako jednu z variant – prozkoumám to a uvidím. Proto je důležité se o tom bavit, aby lidi přestali být ovce a kývat slepě na to, co jim řekne takzvaná autorita, jedno jestli novinářská, politická, učitelská, duchovní nebo portál shromažďující konspirační teorie.
Může se teď stát, protože takových lidí přibývá, že opravdová pravda bude vycházet najevo?
Myslím, že jsme stále ve fázi, kdy to má ještě Systém pod kontrolou. Informace, které se dostávají ven, jsou pro Systém stále neohrožující. Domnívám se, že jsme na pokraji doby, kdy právě skrze odkrývání nikoli konkrétních informací, ale principů jejich šíření, skrze pochopení těchto principů se můžeme začít odpoutávat, odpojovat od Systému, což je podle mého názoru nevyhnutelný krok, ale stejně tak je nevyhnutelný smrtelný zápas Systému „o svůj život“, o čemž hovoří řada náboženství v různých podobách. To je ten finální boj, ke kterému brzy dojde, bez ohledu na to, jaký ten boj bude mít podobu. To záleží samozřejmě na úrovni vědomí většiny lidí… K tomu bych ještě dodal, že zde proti sobě nestojí „dobro“ a „zlo“, jak se někteří ezoterici mylně domnívají. Zájmových skupin, ať pozemských, či mimozemských, je zde více.
Nevyhovuje ten Systém nakonec většině lidí?
Ano, většině nesvobodných lidí.
Těch je ale většina.
Je jich většina, ale právě díky šíření podobných informací o tom část té většiny začne uvažovat, a tím mění svoje vědomí. Tím pak mění i úroveň kolektivního vědomí. A ta když se zvyšuje, tak i nevědomí lidé jsou jako kdyby trochu nakažení. A i když se tomu brání, už to mají v sobě, a je jen otázka času, než se jim stane něco, co konkrétně je přesvědčí. Protože každého přesvědčí jen jeho vlastní zkušenost. A lidi, kteří se nejvíc brání, se dostávají do největších tlaků, protože svou sílu, kterou musí vynakládat na obranu proti pravdě, využívají proti sobě. Už Ježíš říkal, že dům postavený na písku se zhroutí. Tedy dům postavený bez pevných základů. To je to, co způsobuje rozklad, to způsobuje odpoutání se od duchovní součásti, od Boha neboli Zdroje. Ne toho náboženského, toho opravdového. Odpoutání, ke kterému dochází v posledních staletích, způsobuje neudržitelnost a kolaps. Je to vidět i na stavbách. Hrady stojí tisíce let, paneláky padesát – přestože máme stroje a techniku a domníváme se, že jsme na vyšší úrovni.
Pevným základem je právě víra, spojení s Bohem. V posledních staletích docházelo k odpojení a tomu paradoxně velmi prospívají církve, které vytvářejí iluzi Boha, a nedovolí lidem vnímat toho skutečného. Církve jsou jednou z důležitých součástí Systému, který zkresluje a zatajuje informace, aby mohl ovládat. Církve nutí lidi vnímat koncept Boha skrze někoho, skrze náměstka, například papeže, který může komunikovat s Bohem, ale my ostatní prostí nemůžeme. To je ale velký omyl, na který řada z nás intuitivně v posledních letech sama přichází. To je dobře, ale hrozí zde velké nebezpečí, a tím jsou „egregory“ – entity (energeticko-informační pole), které se za Boha vydávají. Ale o tom si můžeme něco říct zase jindy…
Podle knihy amerického politologa Lance deHaven-Smithe Konspirační teorie v Americe tento pojem vynalezla a do širokého oběhu zavedla CIA, aby očernila a pomluvila lidi kladoucí otázky o vraždě Johna Fitzgeralda Kennedyho. „Kampaň CIA za popularizaci termínu ‚konspirační teorie‘ a za přetvoření víry v konspirace v předmět zesměšňování a nepřátelství musí být bohužel považována za jednu z nejúspěšnějších propagandistických iniciativ všech dob,“ píše autor.
Na další díl se můžete těšit zhruba za měsíc. Příští díl: Co je Systém
Nie oni nám ale my im predkladáme takýto návrh!!!!!!!!!!
*Ľudia, občania SR,*
>
> voľby dopadli, ako dopadli. Tak sme si zvolili a teraz budeme
> čakať, či naši poslanci, vláda splnia, čo nám sľubovali alebo sa na konci
> volebného obdobia budeme opäť čudovať, kde sme to prišli, že niet peňazí,
> sme zadlžení. Doba pokročila. Nie sme vo Francúzsku (barikády), v Grécku
> (robenie škody poctivým obchodníkom, podpaľovanie áut, obchodov). Sme na
> Slovensku, kde je vzdelaný, kultúrny národ, ktorý sa nenechá mlátiť
> políciou, oblievať vodou, zatvárať. Inteligentne to urobili učitelia. Dalo
> by sa o tom veľa písať, ale poďme k podstate veci.
>
> *Začíname teraz preposlaním všade kde je to možné. Nasledujúce
> požiadavky, ktoré keď nebudú postupne splnené do Vianoc, tak celý národ
> nenastúpi v Novom roku do práce** *(lekárska služba, hasiči a polícia budú
> v pohotovosti ak prídu do práce). Nie oni nám budú diktovať úsporné
> opatrenia, ale my im budeme diktovať, kde šetriť. Oni nám nasľubujú pred
> voľbami a nič potom nesplnia. *My sľúbme a splňme, čo sľúbime.*
>
> *Ústavu: Zmeniť*
> Nakoľko sme malý štátik 5,3 mil. obyvateľov, čo má hociktoré hlavné
> mesto väčšieho štátu, tak *nepotrebujeme 150 poslancov*, ale len 75
> poslancov. Menej ľudí, menej zlodejstva, ľahšia kontrola.
> Stanoviť výšku platov poslancov a viac nezvyšovať. Cca 2000,- Eur mesačne.
> Poslanci dostávajú plat ako každý zamestnaný človek, tak si budú platiť
> ubytovanie, cestu do zamestnania, stravu a pod.
>
> . Nebudú mať poslanecké kancelárie, ktoré aj tak nikto
> nenavštevuje. Nebudú mať poradcov, pomocníkov, hovorcov. Veď sme zvolili
> múdrych poslancov. Po ukončení poslaneckého mandátu sa každý poslanec môže
> podľa zákona vrátiť na svoje pôvodné zamestnanie, takže ani žiadne odstupné
> pri odchode z postu poslanca. Každý zamestnanec, ktorý dostal pracovné
> prostriedky, ich musí vrátiť zamestnávateľovi , tak aj poslanci vrátia
> všetky pracovné prostriedky. Poslanec môže byť len poslanec a nie ešte
> primátor, starosta mesta, sedieť v dozorných radá ch alebo brať plat z inej
> činnosti. Kandidovať za poslanca môže len občan mladší ako 58 rokov.
> Poslanec slúži ľudu a nie ľud jemu.
>
> *Prezident:*
>
> . Znížiť rozpočet kancelárie o 35% , nemusí sa vyvážať špeciálom
> na hokejové a futbalové zápasy a iné športové podujatia. Nešpekulovať, kde
> bude mať nové sídlo a pod. Znížiť dôchodok na dvojnásobok priemernej mzdy.
> Auto, ochranka max. na 1 1/5 roka od skončenia funkcie. Kandidovať na
> prezidenta môže len osoba mladšia ako 57 rokov.
>
> *Štátne úrady*
>
> *Ministerstvá a štátna správa *
>
> . znížia počet zamestnancov o 35% na všetkých postoch. Máme dobu
> výkonných počítačov, to zvládne aj znížený počet pracovníkov.
> Zjednodušiť evidenciu, nevytvárať úradnícku byrokraciu rôznymi hláseniami.
> Zrušenie a vrátenie zlatých padákov vo všetkých štátnych odvetviach.
>
> *Cirkev odlúčiť od štátu*.
>
> . Reštitúciou získali nemalé majetky (budovy, pozemky atď.),
> ktoré prenajímajú. Tak nech sa starajú. Prečo by ateisti mali platiť niečo,
> s čím nesúhlasia. Kto súhlasí s akoukoľvek cirkvou, tak nech prispieva na
> jej konto zo svojho platu. Vzor: Amerika, Francúzsko…
>
> *Mestá a obce. *
>
> Primátori a starostovia berú nehorázne platy a pritom v obciach sa
> nesvieti, nevyvážajú smeti a pod. Zvyšujú dane na neúnosnú mieru.
> Znížiť počet pracovníkov o 35% na mestských úradoch. Určiť maximálny príjem
> primátorom veľkých mestských častí do 2000 EUR a maximálne do
> 1000 EUR obcí. Odmeny primátorom, starostom a poslancom zrušiť a udeliť len
> vo výnimočných prípadoch. Vo všetkých mestách zrušiť vyberanie parkovného,
> okrem historických častí, a to bude vyberať mesto alebo obec Nie druhá,
> tretia osoba. Obnoviť štátne poľnohospodárstvo, tým vyriešiť nezamestnanosť
> rómskej popularity. V každom meste a obci zriadiť turistické zárobkovo
> činné centrum aj pre zahraničných turistov spojených s pamiatkami a
> výnimočnosťami ako inde
> vo svete. Zrušiť mestské polície a posilniť štátnu políciu. Keď
> spĺňajú mestskí policajti kritériá, môžu prejsť k štátnej. Mestská polícia
> si neplní svoje poslanie, vyvážajú sa po meste, pospávajú v aute, robia si
> v pracovnej dobe nákupy pre domácnosť , čakajú na koniec služby. Stanoviť
> trestnoprávnu zodpovednosť policajtov za zakrývanie, zatajovanie zločinu a
> pod.
>
> *Štátna polícia*
>
> musí dbať na dordžiavanie zákonov vo všetkých smeroch, k čomu treba aj
> policajtov vyškoliť, fyzicky pripraviť a hlavne vybrať smelých mužov, nie
> cintľavky, ktorí sa v polícii len skrývajú túto prácu vykonávať.
> Vyhnať policajtov z teplých úradných miestečiek. Prestať šikanovať vodičov.
>
> *Televízia, rozhlas*:
>
> Zrušiť poplatky. Nakoľko televízia dáva stupídne seriály , reality šou,
> kde 80% pípajú. Je to škandalózne. Rozhlas nech vysiela aj zahraničné
> skladby, ale dopriať priestor aj svojim spevákom, speváčkam a ľudovej
> tvorbe, sprievodné slovo je otrasné. Signál len 10 km za hranice a aj na
> Slovensku je mizerný, tak za toto máme platiť? Nech si niektoré kanály
> zakódujú, okrem dokumentárnych a poučných a kto chce, nech si platí za
> stupídnosti. Jedným slovom zrušiť zástrčkový zákon.
>
> *Zrušiť skoršie odchody do dôchodku colníkom, policajtom, hasičom, vojakom.
> Najskorší odchod do dôchodku v 58. roku. *
>
> *Školstvo*
>
> zrušiť súkromné vysoké, stredné a základné školy. V prípade, že ostanú, tak
> nech si každý súkromník, ako to je bežné vo svete, svoju školu financuje
> sám. Kde štát dáva peniaze, tak bude aj príslušnú inštitúciu kontrolovať.
> Zostane len štátne školstvo. Keď stačili školy predtým, tak stačia aj
> teraz, keď je menej detí. Sprísniť kritériá na prijatie žiakov na stredné a
> vysoké školy. Upraviť platy nie len učiteľom ale aj ostatným pracujúcim.
>
> *Zdravotníctvo *
>
> prehodnotiť úpravu platov lekárom a sestričkám. Predsa nemôžeme jednotne
> všetkých odmeňovať. Každé oddelenie je špecifické aj podľa náročnosti.
> Zrušiť poplatky za prednostné objednania (evidencia, zdaňovanie, atď.)
> Lekári budú trestnoprávne zodpovední za prevedené zdravotné úkony,
> predpisovanie drahých liekov za úplatky, ktoré neliečia ale udržujú chorobu
> a porušenie prísahy napr. pri liečení rakoviny a podobne. Kto si platí
> zdravotné poistenie, tak už u lekára nebude platiť žiadne poplatky,
> príplatky a pod. Lekári, ktorí išli do súkromnej praxe, tak len to, čo si
> zarobia a nie, aby im štát dotoval ich platy. To platí aj o sestričkách a
> zubároch, vzor: Nemecko, Švajčiarsko, Rak&am p;am p;ua cute;sko..
>
> *Rómovia *
>
> žiadne zvýhodňovanie ak nemajú záujem o prácu na Slovensku, nedostanú
> dávky, len ak sa podieľajú v obci na aktivačných prácach.:
> čistenie obcí, potokov, riek, kanálov, práca v lese, v poľnohospodárstve,
> atď. Deti sústrediť do internátnych škôlok, škôl, aby mali sociálne návyky.
> V tom prípade sa nebudú poskytovať dávky rodičom. Trestnoprávnu
> zodpovednosť rodičov za trestné činy detí do 12 rokov.
>
> *Železnice*
>
> musia zefektívniť prácu, zvýšiť stav zamestnancov tak, aby sa železnice
> vyrovnali vyspelým štátom. Grafikon prispôsobiť potrebám obyvateľstva.
>
> Na najťažšiu prácu využiť povinnú pracovnú silu z Väzníc. Nevyužité
> objekty, priestory ponúknuť mestám, obciam do prenájmu na zriadenie domovov
> dôchodcov, škôlky, centrá voľného času, alebo prerobiť na byty a
> prenajímať. Tie časti železnice, ktoré sú súkromné, nedotovať, ani
> živnostníka nikto nedotuje a musí prežiť, len z toho, čo zarobí.
> Vymeniť neschopný manažment vo všetkých odvetviach, kde nevedia vyriešiť
> túto situáciu, overiť trestnoprávne predaj a prenájom objektov (Móric a
> podobne).
>
> *Cestná doprava*.
>
> Za výstavbu a kvalitu stavaných, opravovaných úsekov ciest musí niesť
> niekto zodpovednosť. Prestať robiť záplaty na cestách, ale opraviť celý
> úsek so zárukou ako v zahraničí. Používajú sa nekvalitné materiály,
> dohadzujú sa rodinné firmy, ktoré nespĺňajú stavebné normy.
> Prejsť dopravné značenie všetkých ciest a osadiť podľa noriem Všetky stromy
> z cestného telesa odstrániť až po vonkajší kraj priekopy.
> Čudujem sa, že ešte nikto nezažaloval štát na ujme na zdraví, smrti kvôli
> stromom v cestnom telese. Projekt cestnej komunikácie neobsahuje výsadbu
> hrubších drevín.
>
> *Každý pracovník, ktorý nakladá so štátnymi prostriedkami, bude
> trestnoprávne zodpovedný do výšky vzniknutej škody a bude ju musieť uhradiť
> zo svojho majetku. Toto sa týka aj ministrov, poslancov,
> Gorily.* Všetky inštitúcie, či už súkromné alebo štátne, ručia za
> vzniknuté škody nielen podnikovým imaním ale aj svojím osobným majetkom.
> (s.r.o. a pod.) *
>
> *Financovanie športu*. Všetky lotérie, automaty, budú odvádzať na účet 25%
> z hrubého zisku.
>
> Štát, mestá, obce *nebude podporovať financiami* tie kluby, ktoré
> nemajú 80% vlastných odchovancov. Mestá, obce dávajú nemalé finančné
> prostriedky z rozpočtu mesta na kluby, v ktorých hrá alebo súťaží málo
> domácich hráčov. Keď klub vlastní súkromná osoba a chce, aby tam hrali iní
> ako domáci, tak nech si ho aj celý financuje.
> Spravodlivo rozdeľovať financie do jednotlivých športových odvetí.
> Sledovať tok peňazí, aby neostávali na ústrediach na posedenia a pod.
>
> *Platy *riadiacich pracovníkov, riaditeľov, námestníkov a pod nesmú
> prekročiť dvaapolnásobok priemernej mzdy. Platí pre štátne inštitúcie.
> Dôsledné sledovanie používania automobilov len na služobné cesty.
> Priestupky tvrdo trestať odvolaním, rozviazaním pracovného pomeru bez
> odstupného. Za štátne peniaze nenakupovať televízory, rádiá, nadštandardné
> vybavenia kancelárií vedúcich pracovníkov. Upraviť platy a zvýšiť životnú
> úroveň pracujúcim. Zákaz prepúšťania zamestnancov bez náhrady príslušného
> zamestnania.
>
> *Zahraničné spoločnosti* – žiadne daňové úľavy, finančné stimuly, daňové
> odpustky a pod. Keď chcú u nás podnikať, tak za rovnakých podmienok ako
> domáci podnikatelia. Prísne ich sledovať a za nevyplácanie miezd, odvodov
> trestať.
>
> Každý občan po dovŕšení *dôchodkového veku* musí požiadať o dôchodok a na
> dôchodok aj nastúpiť. Týka sa to štátnej správy a vo všetkých podnikoch,
> kde má štát 48 % a vyššiu majoritu. Zlepšiť životnú úroveň dôchodcov s
> využitím niektorých bezplatných služieb, ako doprava, rehabilitácie,
> liečenia, nutné lieky, aby nemuseli zaberať pracovné miesta mládeži. Veď to
> majú predplatené.
>
> *Posilnená polícia* bude vo väčšej miere kontrolovať cestný zákon aj v
> mestách, obciach (§ 23 a ostatné predpisy), ale aj zákony platné v SR.
> Načo sú zákony, ktoré nikto nedodržiava?!
>
> Štát zruší všetky *duplicitné zložky* štátnej správy. Štát svoje objekty
> bude zabezpečovať svojimi pracovníkmi a nie cudzími SBS.
> Súkromné firmy si môžu dať, koho chcú.
>
> *Financovanie politických strán* len z vlastných prostriedkov, sponzorských
> darov, všetko dokladovať. Po voľbách štát nič nebude vyplácať, refundovať,
> dávať politickým stranám žiadne finančné prostriedky.
>
> *Sudcovia *musia mať* *trestnoprávnu zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré
> vydajú, odňať talár, to isté notári, advokáti. Katastrálne úrady
> – vedúci majú zodpovednosť za zápisy do katastra. Dodržiavať lehoty
> vybavenia.
>
> *Stavebné úrady* musia dodržiavať stavebný zákon, kto ho poruší, či už
> stavebník alebo stavebný úrad, prísne tresty. Neoprávnené stavby odstrániť
> na náklady stavebníka, bez prieťahov. Spätnosť 5 rokov.
> Vysoké finančné pokuty pre stavebníka ako aj pre pracovníka stavebného
> úradu. /Nie, že to zaplatí stavebný úrad z daní poplatníkov, ale príslušný
> pracovník, ktorý pochybil/.
>
> Zrušiť peňažné dávky rôznym neziskovým organizáciám /ochranári, atď/.
> Keď chcú mať peniaze, nech si peniaze zarobia svojou činnosťou, akciami,
> podujatiami, atď.
>
> *Zberné suroviny* budú vykupovať druhotné komponenty len od organizácií a
> od súkromníkov mosadz, meď, bronz, zliatinu, železo len v celku. Riadne
> viesť evidenciu, od koho druhotná surovina bola kúpená a za akú sumu.
> V prípade zistenia, že odobrali suroviny , kde bol predpoklad krádeže,
> zrušiť živnosť, podnikanie a udeliť pokutu od 10000 až do 100000 Eur.
> Trestnoprávna zodpovednosť v plnom rozsahu aj pre vytipované chránené druhy v SR: vládni činitelia a prezident, súdnictvo, lekári a cigáni.
> *Či už bude vláda pravicová, ľavicová alebo zmiešaná tieto opatrenia
> a požiadavky vykoná do 31.12.2013.*
>
>
>
> *V prípade neprijatia týchto opatrení po uvedenom dni nenastúpia ľudia do
> práce vo všetkých profesiách. V tomto tichom proteste vydržia až do
> splnenia daných požiadaviek.*
> Ja viem, že mnohým sa tieto opatrenia nebudú páčiť a budú sa ťažko
> prijímať, ale raz to musí začať…
Odpovedať
Odp. všetkým
Preposlať
Zmazať
Nahlásiť spam
Ďalšie akcie
© 1999 – 2013 Centrum Holdings
Treba hľadať pravdu lebo z médií ani tzv.politici nám ju nepovedia
Prečo sa štáty zadlžujú?
13 Srpen 2012 Michal Dieneš
Do úspešného prevratu v roku 1989 nemalo Československo nijaký dlh. Prevažovali aktíva, a to v miliardách dolárov. Ďalšia nepochopiteľná vec – všetci ľudia mali prácu. Ústava garantovala právo na prácu. Príživníctvo bolo trestané. Práca bola právom, i povinnosťou.
Pracovali aj poslanci. Za výkon funkcie mali symbolicky príplatok. Aj Boh, keď stvoril svet, pracoval. Na siedmy deň dal zatvoriť super a hypermarkety, a odpočíval.
Školy produkovali len také profesie, aké si vyžadovala spoločenská deľba práce. Plánovalo sa. Každý absolvent školy dostal umiestnenie, s platom, a niekedy aj s bytom. Zadarmo. Družstevný trojizbový byt sa dal splatiť za päť či sedem rokov, bez toho, aby sa rodina živila korienkami. Z mladomanželských pôžičiek sa dala zariadiť domácnosť. Úrok bol symbolicky, a pri narodení dieťaťa sa odpisovalo z dlžnej čiastky. S demografickým vývojom sme nemali problémy. Odchod do dôchodku sa postupne mal znižovať. Rovnako i týždenná pracovná doba. V Bratislave sa pripravovala výstavba metra, federálna vláda už schválila rozpočet. MHD mala vstúpiť do experimentu: mala byť bezplatná. Rómsky problém nebol, naši Cigáni pracovali. Totalita.
Vysvetlenie je v princípe jednoduché: štát mal vlastný majetok, vlastné zdroje. Nepotreboval tzv. zahraničných investorov, ani iných špekulantov typu Medzinárodný menový fond či Svetová banka. Rada vzájomnej hospodárskej pomoci slúžila svojim členom, a pomáhala aj rozvojovým krajinám. Prevoditeľný rubeľ, ktorým sa platilo medzi štátmi RVHP, nepotreboval nijaké eurovaly. Vykorisťovanie, špekulácie a podvody boli trestným činom.
Štát, majúc vlastný majetok, mohol financovať všetko: bol investorom, staviteľom, ochrancom, sponzorom, charitou (vtedy neznáme slová), všetkým. Požičiaval občanom bez toho, aby hrozil exekútormi. Aby živil veľkú a rafinovanú skupinu parazitov. Tých sme poznali len zo západných, či starých filmov.
Privatizáciou sa na úkor občanov obohatili jedinci, domáci či zahraniční. Aby to bolo beztrestné, papierové hlavy v parlamente k tomu schválili patričné zákony. Zločin na občanovi sa tak legalizoval. Nad tým všetkým sa vyvesil firemný nápis: sloboda a demokracia. Občan dostal do rúk nezrozumiteľné množstvo volebných lístkov, aby tak pravidelne potvrdzoval dosiahnutý stav. Kvantita nahradila kvalitu. Zločin si obliekol biely golier. Účelové svetre a čapice sa rýchlo upratali.
Sociálne, v tom najširšom zmysle slova, sme sa novembrovým prevratom, vrátili do 19. storočia. Čakajú nás národnostné a sociálne konflikty, boj za elementárne ľudské práva, vojny a bieda. Úpadok Slovenska je už dnes aj geneticky. Lepšie si pozrite našu mládež, chlapcov i dievčatá. Obezita, neforemná chôdza i postavy. Slovenky, ako pekné ženy, sú minulosťou. Aj tu dobiehame neodolateľnú Ameriku. Bagety, hamburgery, kuracie mäso plné neznámych látok, podradné nealkoholické nápoje robia svoje. Kvalita potravín všeobecne je na úrovni výživových doplnkov pre mačky a psov.
Štát, ako naše milované Slovensko, je zadlžený, a bude sa zadlžovať naďalej. Rozdiely budú len v rozsahu a tempe. Terajší dlh nikdy nesplatíme. Dôvod je prostý: s chatrným vlastným majetkom si štát, aby mohol plniť svoje funkcie, musí požičiavať. Alebo zvyšovať dane.
Alebo vyvlastniť tých, ktorí nás vyvlastnili. To posledné nehrozí. Zatiaľ. Preto sme v NATO, a s eurosľučkou na krku v Únii. Preto máme toľko nezávislých médií, expertov, súťaží a iných ohlupovadiel.
Zisky von, chudoba doma. Pravda, do nekonečna to nepôjde. Zatiaľ nikto nevie, ako to skončí.
Prijateľné, a optimistické východisko je pravdepodobne vo vojne. Lebo aj na tejto katastrofe sa dá zarobiť. Pred vojnou, počas nej, i potom. Američania, keď chceli vytlačiť Španielov z Cuby, v Havane si potopili – oblečení do španielskych uniforiem – vlastnú loď. Nemeckí fašisti to zopakovali v poľských Gliwiciach. A pred nedávnom sa podobná cháska doviezla do Líbye. Aký problém? Breivika v kravate pošleme Maďarom, alebo oni nám. To záleží len na tom, ako rozhodne nadnárodná finančná oligarchia. Úspešné klinické skúšky sa urobili v Juhoslávii, a robia sa permanentne. Haagský tribunál je len divadielko pre pozostalých. Kto neverí, dožije sa.
Prečo sme odovzdali naše banky a poisťovne z rúk štátu do zahraničia? Dali by ste svoju peňaženku niekomu cudziemu, aby vám v nej gazdoval? To neurobí ani nevzdelaný človek. To urobí len premyslený gauner. Slobodný a demokratický politik. Zadarmo? Ročne zo Slovenska vytečie smerom na Západ, len z bánk a poisťovní, niekoľko desiatok miliárd.
Naše ženy robia slúžky v Rakúsku, a čudujú sa aké sú tam platy a dôchodky. Akoby Rakúsko – Uhorsko nikdy nezaniklo. Slovenská sporiteľňa, niekdajšia najväčšia slovenská banka, živí rakúskych supermanov. Straka z Viedne už síce nesedí v Bratislave, ale vykrádanie funguje naďalej. Je snáď jasné kto mal záujem na odstránení plotov. Kto by starým Rakúšanom slobodne utieral zadky, keď nie, chudery slovenské ženy? Za pár nedôstojných grošov. Čo všetko pritom musia strpieť a robiť, vedia len ony. Aby tak bolo, najprv musíme Slovákov dostať do úbohého stavu. Zbaviť ich dôstojnosti a hrdosti. A chudoba je ten najistejší spôsob.
Poďakovať treba všetkým ponovembrovým politikom, poslancom a ministrom, ktorí nám tento zázrak tak nezištne zabezpečili. Až príde Deň potom, a ten príde, netreba na nich zabudnúť. Každý z nich si zaslúži, v mieste bydliska, veľký pomník. Nie na pamiatku, ale pre výstrahu. Americkí superboháči si z košických VSŽ každý rok vyvezú cez nenaše banky ďalšie desiatky miliárd. A takto si tu žijeme. A takto sme rozdali celý štátny majetok. Otázka je, či ponovembroví politici to urobili plánovite, za peniaze, alebo len zo stupídnosti? Vláda odborníkov. Ale na čo?
Komu vlastne dlhujú štáty? Bankám? Finančným trhom? Kto je vlastne veriteľ, kde sídli, aké má meno? Má vôbec nejakú tvár? Nie sú to tí istí gentlemani, ktorí dlhy štátov vyrábajú, primerane generujú, a zároveň nám vtĺkajú do našich slobodných hlavičiek návody na šetrenie?
Naše vykorisťovanie je elegantné, v súlade so zákonom a navyše dobrovoľné. Dobrovoľne a s úsmevom celebrít si ho pravidelne volíme.
Súčasťou zadlžovania je aj zbrojná výroba. V každom štáte je inflačná. Z čisto ekonomického hľadiska ide o výrobu tovaru, ktorý si nekupuje občan, ale štát. Abstrahujeme od dôvodov. Štát tak vkladá do obehu inflačné, nekryté peniaze, potlačený papier. Spôsobov je viacero. Socialistický štát, napríklad, dal vytlačiť rovnaký objem peňazí, ako ho stála zbrojná výroba. Ako štát, a majiteľ v jednej osobe sa nepotreboval klamať. Tám, kde vládne vojensko-priemyslový komplex, a diktuje finančná oligarchia, sa do obehu napumpujú nie len výrobné náklady, ale aj patričný zisk pre súkromné firmy.
Inflácia tak dostáva nekontrolovateľný rozmer. Riešení je niekoľko. Najobľúbenejšie a osvedčené, že sa v mene demokracie vyvolajú konflikty v iných častiach sveta. Aby bol dopyt po vojnovej produkcii. Tak sa časť inflačných peňazí vyvezie v raketách, bombách, zabíjaní a ničení. Zaplatí ju iný štát, peniazmi i životmi svojich nedemokratických občanov. Ak sa na takúto hru nepristúpi dobrovoľne, zasadne OSN, nadácie, mimovládne organizácie a jedného dňa vás dostanú.. A možno nie.
Kapitalizmus je darebácky režim. Tí, čo tvoria hodnoty, žijú z minimálnej mzdy. Dôchodcovia živoria, nedôstojný život majú deti z chudobných rodín, nezamestnaní a handicapovaní.
V Česku je, podľa oficiálnych údajov, na hranici chudoby toľko ľudí koľko obyvateľov má Hradec Králové. Za Husáka sme takéto mestá, ba ani len uličky, nemali. Bezdomovci a žobráci, abstrahujúc od príčin ich stavu, sú na okraji ľudskej spoločnosti. Ani cirkev, plná lásky a božieho slova, im nepodá ruku. Je ako vždy v histórii, bezcitná a chamtivá. Naši blížni musia zahynúť na ulici, neraz v zime a takmer vždy opustení. A ak je život po živote, dúfam, že tam nestretnem nikoho z tých, koho som nevolil. A netúžim ani po ich voličoch. Privatizéri, vlastníci nášho majetku, majitelia štátu v parlamentných a ministerských kuklách, ako aj servisné okolie, žijú nad pomery. Diferencovane, ale s náskokom. Aby tento zločinecký režim vyzeral ľudovo, vysmieva sa nám cez masku demokracie a slobody. Len ju strhnúť. Kto sa ale prizná ako prvý? Ficov kabinet ide znižovať výsluhové dôchodky, lebo je to jediný spôsob ako potrestať tých, čo slúžili vlasti. A vlasť už neexistuje. To, čo nám vydáva pasy, občianske preukazy, vyberá dane a tvári sa ako štát, je zúfalé združenie kryté našou nezodpovednosťou a naivitou. Ústava je len zdrapom papiera. Buď je zdravotná starostlivosť bezplatná, alebo nie. Buď Ústava je najvyššou normou, alebo len dielom z vepeénkarskej reality šou.
Cirkev so svojimi obrovskými majetkami je v daňovom raji. Prenajíma, podniká a inkasuje. Ale dane neplatí. Nikto z pozemských politikov sa neodváži jej pripomenúť desať božích prikázaní. Ak by Kristus dnes zostúpil z nebies, opäť by ho vysmiali, a v slobodných voľbách, pre istotu aj s Pilátom, ukrižovali. A mám obavy, či by ešte chcel vstať z mŕtvych!
Egoizmus, chamtivosť a bezohľadnosť, ktorú nám nežne vnútili, a na čom je postavený dnešný režim, môže vykoreniť len civilizačný zánik. Alebo zázrak: ľudia sa spamätajú a popravia, čo pokazili. Možno ste pozerali priamy prenos z Václavského námestia v Prahe. Májovú demonštráciu zorganizovali odbory. Rečnilo sa, hromžilo sa, ale len jeden rečník sa odvážil použiť slovo kapitalizmus. Šéf odborov, na priamu i rečnícku otázku, či zhromaždenie má politický charakter, sa ohradil (božechráň): len sociálny. Tak im treba. Triedni priatelia dávali v minulosti do takýchto zhromaždení strieľať. Možno limitne, možno nie, sa k osvedčenej metóde blížime. Bez ohľadu na to, či bratia Češi budú európskym lakmusovým papierikom, treba si nastaviť zrkadlo. A priznať, že samet bol omyl. Krokom vedľa, rovno do priepasti. Priznanie, aj pred sebou samotným, je vždy poľahčujúca okolnosť. Lebo historický úspech novembra 1989 bol taký, ako v lotérii výhra lístku na plavbu Titanicom.
P.S.: Rozcvička z dialektiky – Takmer všetci vidia to, čo už neexistuje. Pre ilustráciu: ak sa dívame na nočnú oblohu, vidíme obraz, ktorý reálne už nie je, nejestvuje. Ale sú jedinci, ktorí vidia to, čo v reálnom čase aj reálne existuje. Niekedy k tomu treba vzdelanie, ale vždy aj statočné a čestné srdce.
Zlodeji v sutane
DOMÁCE
Záznamy o cirkevnom majetku zmizli v archívoch
Lucia Krbatová, Pravda | 19.08.2013 20:00, aktualizované: 20.08.2013 08:00
Štát netuší, koľko majetku vrátil cirkvám po páde totality. Informácie o reštitúciách vraj niekde v archívoch sú, ale nikto nevie, kde. Najväčší problém má, zdá sa, Slovenský pozemkový fond, ktorý cirkvám vracal najviac pozemkov, a to v rokoch 1993 až 2005.
Slovenský pozemkový fond
Slovenský pozemkový fond cirkvám vracal najviac pozemkov, a to v rokoch 1993 až 2005.
Autor: Robert Hüttner, Pravda
Na žiadosť Pravdy o poskytnutie evidencie z tohto obdobia odpovedal, že takéto údaje nemá, pretože jednotlivé reštitúcie sú vraj založené niekde v archívoch.
Denník Pravda si vyžiadal údaje o reštituovanom majetku od Slovenského pozemkového fondu, Štátnych lesov SR a tiež od siedmich krajských a okresných miest. Kompletnú odpoveď poslali iba lesníci. Fond potvrdil, že má informácie iba o tých reštitúciách, ktoré prebehli po roku 2005. Z miest odpovedali iba štyri – Banská Bystrica, Rožňava, Košice a Poprad.
Podľa takto získaných čiastkových údajov cirkevné majetky zaberajú z územia Slovenska, ktoré má rozlohu asi 49-tisíc štvorcových kilometrov, okolo 663 štvorcových kilometrov. Skutočné číslo je však niekoľkonásobne vyššie.
Cirkevné reštitúcie riešili dva zákony. Prvý zákon o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam je z roku 1993, druhý bol prijatý v roku 2005. Cirkvi získali najväčšie pozemky od Štátnych lesov a Slovenského pozemkového fondu. Podľa hovorkyne Slovenského pozemkového fondu Dariny Pinterovej sa gro majetku rozdalo po roku 1993, dohody o nich však fond nemá hromadne spracované, a preto nevedela uviesť ani približnú výmeru pozemkov, ktoré do roku 2005 cirkvám vrátili. „Všetky tieto dohody však majú aj jednotlivé cirkvi a aktuálny stav ich vlastníctva má k dispozícii aj katastrálny úrad,“ odôvodnila.
Podľa kompletných údajov od Štátnych lesov za dvadsať rokov vrátili všetkým cirkvám lesy a pozemky s výmerou viac ako 647 štvorcových kilometrov (64 700 ha). Katolíckej cirkvi z toho patrí 550 štvorcových kilometrov (55 000 ha) pozemkov, čo je na porovnanie asi o 180 štvorcových kilometrov viac, ako je rozloha Bratislavy. Evanjelici dostali späť len necelých trinásť (1 300 ha). Štátne lesy vydávali pozemky aj viacerým cirkevným reholiam a rádom, ktoré patria pod rímskokatolícku cirkev. Ich majetky Pravda k vlastníctvu katolíckej cirkvi nepripočítala. Slovenský pozemkový fond od roku 2005 až po súčasnosť rozdal dokopy „len“ 15,66 štvorcového kilometra (1 566 ha).
Z osemnástich registrovaných cirkví reštituovali predovšetkým rímskokatolícka, evanjelická a gréckatolícka cirkev, reformovaná kresťanská cirkev a Ústredný zväz židovských náboženských obcí.
Baco si nepamätá
Reštitúcie spustila prvá vláda Vladimíra Mečiara (HZDS). Pozemkový fond spadal pod rezort pôdohospodárstva, ktorý viedol Peter Baco (HZDS). Na otázku denníka Pravda, prečo fond nekompletizoval údaje o reštitúciách, Baco odpovedal, že si nepamätá. „Na nejaké organizačné veci a podrobnosti týkajúce sa spôsobu evidencie pozemkového fondu si však už nespomeniem,“ odôvodnil exminister.
To, že fondu chýbajú kompletné materiály za celé obdobie, odôvodňuje bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon nedôslednosťou predchádzajúceho vedenia. „Do roku 2005 bol každý prípad spolu s rozhodnutím len založený do archívu a ďalej sa s ním nič nedialo. Po mojom nástupe a prijatí nového reštitučného zákona som nariadil fondu povinnosť, aby každý rok predložil súhrnný materiál o vrátených pozemkoch,“ vysvetľuje. Pri kontrolách totiž zistil, že Štátne lesy všetky dohody presne evidujú a to isté vyžadoval aj od fondu.
Z rezortu pôdohospodárstva, ktoré v súčasnosti vedie Ľubomír Jahnátek, uviedli, že Slovenský pozemkový fond nie je organizáciou, ktorú riadi ministerstvo. Jeho činnosť kontroluje Rada fondu, hovorkyňa Slovenského pozemkového fondu však na otázku, či nevyvinuli úsilie spisy skompletizovať, nereagovala.
Mestá vracali tiež
Majetok cirkvám vracali aj samosprávy, išlo o pozemky aj nehnuteľnosti. Mesto Poprad vydalo najväčšej cirkvi od roku 1993 dve nehnuteľnosti a k tomu aj pozemky v Strážach pod Tatrami či v Spišskom Podhradí. Po roku 2005 sa v prospech katolíckej cirkvi vzdalo aj pozemkov v Spišskej Sobote. V okolí Popradu tak táto cirkev prišla k veľkému majetku. Len od Štátnych lesov dostalo spišské biskupstvo, ktoré sídli v Spišskej Kapitule, viac ako 120 štvorcových kilometrov (12 000 ha).
Nie všetky oslovené mestá údaje o cirkevných reštitúciách poskytli. Žilina, Trenčín a Bratislava vraj zoznam takéhoto majetku nevedú. Podľa hovorcu Bratislavy Stanislava Sčepána by zisťovanie zabralo mestu veľa času a nemuselo by priniesť požadované informácie. „Reštitúcie cirkevného majetku sa začali pred viac ako 20 rokmi a išlo o veľmi náročný proces čo do času i rozsahu vydávaných nehnuteľností. Evidenciou vydaných nehnuteľností by však mali disponovať jednotlivé cirkvi,“ podotkol.
Minister musí čakať mesiace
Súpis majetku cirkví je aktuálnou témou, pretože ministerstvo kultúry pripravuje návrhy na ich nové financovanie. K tomu potrebuje vedieť, akým majetkom disponujú a či sú schopné uživiť sa samy aj bez dotácií zo štátneho rozpočtu. Vzhľadom na to, že nemá kompletné údaje o cirkevnom majetku, je odkázané na to, že mu ich poskytnú samotné cirkvi.
Kvôli možnej odluke cirkvi od štátu oslovil ešte vo februári minister kultúry Marek Maďarič cirkevných predstaviteľov so žiadosťou o súpis majetku. V júli k tomu pridal požiadavku, aby uviedli, koľko z ich celkových nákladov tvorí štátna dotácia. Na obe žiadosti cirkvi reagovali oneskorene a viaceré z nich uviedli, že nevedia, akým spôsobom majú k súpisu pristúpiť, aby neboli obvinené zo zatajovania údajov. Odvolávajú sa tiež na neukončené reštitúcie a súdne spory.
Rezort kultúry má zatiaľ namiesto súpisu majetku len ich písomné vyjadrenia o tom, že sa mu v zásade nebránia. „Jeho získanie najmä pri najväčších cirkvách, ktorých majetok je vlastnený a spravovaný množstvom samostatných subjektov, bude výsledkom procesu, ktorý môže trvať mesiace,“ uviedol hovorca rezortu Jozef Bednár. Dodal, že ak by cirkvi od ochoty údaje poskytnúť neprešli aj k činom, rezort napriek tomu pripraví niekoľko možností, akým spôsobom cirkvi financovať.
Pozemky vrátené cirkvám
Pozemky, ktoré vrátili cirkvám Štátne lesy od roku 1993
Rímskokatolícka cirkev 54 950 ha
Evanjelická cirkev 1 288 ha
Gréckokatolícka cirkev 530,84 ha
Židovské náboženské obce 9,86 ha
Reformovaná kresťanská cirkev 79,49
Ostatné cirkevné rehole a rády 7 875,66 ha
Spolu 64 733,85 ha
Pozemky, ktoré vrátili cirkvám Slovenský pozemkový fond od roku 2005
Rímskokatolícka cirkev 1 096 ha
Evanjelická cirkev 169 ha
Gréckokatolícka cirkev 114 ha
Židovské náboženské obce 27,6 ha
Reformovaná kresťanská cirkev 131 ha
Spolu 1 537,6 ha
Pozemky od mesta Poprad od roku 1993
Rímskokatolícka cirkev 6,21 ha
Evanjelická cirkev 3,52 ha
Spolu 9,73 ha
Pozemky od mesta Rožňava od roku 1997
Rímskokatolícka cirkev 2,6 ha
Pozemky od mesta Košice v rokoch 1991 – 1996
Rímskokatolícka cirkev 1 nehnuteľnosť s dvorom + 0,11 ha
Evanjelická cirkev 1 nehnuteľnosť s dvorom + neurčená parcela
Židovské náboženské obce 2 nehnuteľnosti + 0,02 ha
Spolu 0,13 ha
Pozemky od mesta Banská Bystrica
Rímskokatolícka cirkev od 1995 do 2005 viac ako 2,13 ha
Evanjelická cirkev za rok 2006 0,14 ha
Spolu 2,27 ha
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
Skutočná tvár Ficka
Slovenská vláda už nekalí vodu, EPH může převzít 49 procent Stredoslovenské energetiky
01. 09. 2013 – 22:07
Energetický a průmyslový holding na páteční valné hromadě Stredoslovenské energetiky dostal od slovenské vlády, reprezentované FNM SR, souhlas s převzetím 49 procent firmy. Skupina cílově vlastněná Petrem Kellnerem, Danielem Křetínským, Patrikem Tkáčem a J&T/okolí kromě toho získá nad žilinskou společnosti, která loni vydělala přes 81 milionů eur po zdanění, manažerskou kontrolu. EPH za podíl zaplatí jedné z dcer francouzského kolosu Electricité de France zhruba 400 milionů eur.
Slovenská vláda původně kalila vodu tím, že se bude dožadovat větší kontroly nad SSE. Nakonec, stejně jako v případě Slovenského plynárenského priemyslu, který rovněž manažersky řídí EPH, stáhla pomyslný ocas.
Výzva slobodných občanov Slovenska
Slobodný vysielač
Možnosti pro tento příběh
Výzva slobodných občanov Slovenska
V roku 1989 sme sa mnohí s nádejou zúčastnili na fraške, ktorou ste si pripravili priestor
na niečo, o čom sa nám ani nesnívalo. Boli sme naivní.
Postupne ste za 23 rokov:
• rozkradli a rozpredali všetko to, čo generácie Slovákov pracne budovali spoločne s bratmi Čechmi;
• oklamali ste nás tzv.kupónovou privatizáciou;
• obsadili ste si všetky miesta svojimi stranníkmi a začali ste nám hrať divadlo;
• striedali ste sa vo vládach a stále ste len sľubovali, že už bude lepšie, len aby sme si uťahovali opasky, kým vy ste od rozkoše nevedeli, na čo ešte by ste míňali peniaze, ktoré ste nakradli;
• vtiahli ste sem zahraničných investorov, vytvorili ste im skvelé podmienky a našich podnikateľov ste postupne zlikvidovali;
• prijímali ste si zákony hlavne pre svoje potreby, aby ste pri každej krádeži alebo objavenej zločinnosti mohli povedať, že to všetko bolo v súlade so zákonmi tejto krajiny;
• aby ste si boli istí, že sa vám nič nestane, kompletne ste si obsadili súdnictvo, prokuratúru a políciu;
• dovolili ste, aby sa na pulty predajní dostali nezdravé potraviny – odpad, ktorý by vo „vyspelých“ krajinách ľudia nekupovali;
• z dôchodcov ste urobili žobrákov;
• zničili ste naše poľnohospodárstvo a stali sme sa potravinovo závislou krajinou;
• zdravotníctvo ste dostali na kolená a na jeho žalostnú úroveň doplácajú všetci občania;
• za naše peniaze ste ozdravili banky, aby ste ich potom nevýhodne predali do zahraničia;
• školstvo, na ktoré sme boli vcelku hrdí ste dostali do stavu, že zo škôl nám síce vychádzajú kvantá vysokoškolákov, ale nie vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí sa nevedia v živote uplatniť;
• neviete spravovať krajinu, len zdierať obyvateľov, ktorí v zúfalstve páchajú sociálne samovraždy, nakoľko nevidia východisko zo situácie, do ktorej ste ich vy svojou nenažranosťou dostali;
• vrcholom je vaša snaha o zapojenie Slovenska medzi krajiny s tzv.Juvenílnou justíciou, ktorá umožňuje odoberanie detí z rodín, čím priamo ohrozíte existenciu základnej jednotky nášho národa – rodiny.
My, občania Slovenska vyzývame vás, ktorí ste rozkradli a rozpredali náš štát, ktorí ste zodpovední za genocídu tohto národa, ktorí ste zodpovední za to, že slušní občania tohto štátu páchajú sebevraždy pre situácie, do ktorých ste ich dostali svojou neschopnosťou a nenásytnosťou, ktorí z nás robíte novodobých otrokov – odíďte!
Vieme, že táto výzva na vašich bezcitných tvárach vyvolá len úsmev. Pokojne sa usmievajte. Nakoniec sa budeme usmievať my potom, keď sa vás zbavíme. Berte to ako výzvu k tomu, že môžete odísť bez toho, aby sa vám čokoľvek stalo. Opakujeme, odíďte a nič sa vám nestane! Ak tak neurobíte, sami ponesiete zodpovednosť za to, ako s vami obyvatelia tejto krainy budú zaobchádzať. Nenádejajte sa, že vás budú súdiť vaši sudcovia podľa vašich zákonov. Budú vás súdiť ľudia, ktorých ste zbedačili a budú vás súdiť podľa vlastného zdravého rozumu. Sami sebe potom dávajte za vinu, ak s vami budú zaobchádzať tak, ako teraz zaobchádzate vy s nami. Hnev občanov, ktorých ste zahnali do slepej uličky, z ktorej nevidia iné východisko, bude možno krutý. Ukradli ste budúcnosť nám, ale najmä našim deťom a našim vnúčatám. Ste bezcitní a skorumpovaní. My vás tu nepotrebujeme a nechceme!
Začíname „Revolúciu proti tyranii“. Ak ste si doteraz boli istí, že sa vám nič nemôže stať, tak dnešným dňom sa váš pokojný spánok začne meniť na nočnú moru, ktorá vám bude pripomínať všetky krivdy, ktoré ste na vlastnom národe napáchali a stále páchate. Postupne budete vidieť, že to, čo teraz čítate a nad čím sa možno ešte stále usmievate sa začína meniť na pre vás hrozivú skutočnosť.
Od dnešného dňa všetci tí, ktorí sa zapoja do tejto Revolúcie proti tyranii začnú nosiť
na prsiach našu trikolóru. Táto naša trikolóra nás postupne zjednotí! Na začiatku nás bude zopár, ale postupne nás budete vídať stále viac. Nebudú to len dospelí, budú to najmä mladí, deti, starší občania, učitelia, lekári, postupne vojaci aj policajti, slovom všetci tí, ktorí vás už majú plné zuby. Budeme trpezliví a keď nás bude dostatok (a to vôbec nemusí trvať dlho), prejdeme do otvoreného boja. Vyhlásime generálny štrajk a vyjdeme do ulíc. Keď toto nastane a vy nebudete za hranicami tohto štátu, beda vám! Budeme vás súdiť ako najväčších zločincov, akých kedy táto krajina mala. Občania Slovenska vám ukážu, že slovenský národ je tu, prebúdza sa a nedá sa vami zotročiť! Vy ste nás dohnali do tohto stavu! Vy ste sa zapredali vidine bohatstva a moci. Lenže my toho už máme dosť! Už vám nebudeme trpieť vaše naprávosti, vašu zapredanosť, vašu nenažranosť.
Vyzývame všetkých mladých, ktorým nie je ľahostajné, akú majú budúcnosť: Zobuďte sa! Vašu budúcnosť vám ukradli. Pre vás neostane nič len beznádej, dlhy a doslova otroctvo
vo vlastnej krajine. Zamyslite sa nad týmito slovami.
Vyzývame novinárov, aby si rozmysleli, na ktorej strane budú stáť. Či za judášsky groš budú naďalej ohlupovať vlastný národ, alebo sa vzoprú svojim chlebodárcom. Ak budete naďalej pokračovať vo vedomom podporovaní lží a poloprávd za ktoré vás platia, sami sa zaradíde medzi tých, ktorých bude tento národ tvrdo súdiť! V tejto súvislosti táto výzva platí najmä pre pracovníkov verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorá je zo zákona – národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti…
Vyzývame všetkých slušných a neskorumpovaných policajtov a vojakov, ktorí si tak ako my uvedomujú, že tento systém je chorý a potrebuje okamžitú zmenu, aby sa pridali na stranu slušných ľudí a nepoužili proti nim represívne prostriedky tak, ako to očakáva vládnuca elita. Aj vy ste občanmi tohto štátu aj vy ste rodičia, máte deti, vnúčatá, ktorým títo nenažranci ukradli budúcnosť. Aj vy si to uvedomujete! Ak zasiahnete proti vlastným občanom, dopustíte sa hrozného zločinu aj proti vlastným deťom, ktorým budete brať nádej na slušný život vo vlastnej krajine.
Vyzývame všetkých tých, ktorí boli a sú zneužívaní týmto režimom, aby sa prihlásili k tejto výzve a verejne sa dištancovali od tohto zhnitého systému.
Vyzývame týmto všetkých občanov tohto štátu, ktorí sa stotožňujú s touto výzvou, aby si na znak súhlasu pripli štužku – trikolóru, aby sme postupne cítili našu narastajúcu silu.
Na záver ešte raz vyzývame vás, ktorí sa považujete za elitu tohto národa a nie ste ničím iným, ako poslednou spodinou. Nepotrebujeme peniaze, o ktoré ste nás okradli, nepotrebujeme pomstu, len choďte preč! Vezmite si všetko to, čo ste nakradli a zmiznite! Každý deň bez vás bude požehnaním pre túto krajinu! Bez vás sa tu budeme mať len lepšie! Urobíme hrubú čiaru za minulosťou a začneme odznova, ale tento krát už bez vás!
V jednote je sila!
Na Slovensku 02.09.2013
Peter BULLA, dôchodca
Už sa osmeľujú nazvať toto zlodejstvo nevyhnutným.
Nedostatočná náprava veľkej privatizácie
Podstatou tzv. veľkej privatizácie v rokoch 1995 – 1998 bolo vytvorenie privilegovaných skupín občanov, vopred určených záujemcov o privatizáciu, čo je od základu nespravodlivé a v rozpore s ústavnou povinnosťou vlády a parlamentu vytvárať rovnosť práv a šancí pre všetkých občanov. Niekdajšia kupónová privatizácia bola relatívne najspravodlivejšia, pretože rešpektovala právnu rovnosť občanov i rovnosť šancí a nepripúšťala privilégiá. Inou otázkou je nedostatočný, prípadne nijaký dozor štátu nad kapitálovým trhom a osobitne nad činnosťou investičných fondov a zneužitie kupónovej privatizácie zo strany niektorých správcov investičných fondov, čo umožňovala legislatívna nepripravenosť. Druhý právne i morálne čistý spôsob privatizácie je predaj štátneho majetku za peniaze, resp. peňažný ekvivalent trhovej hodnoty majetku. Do tejto formy privatizácie mohli vstúpiť iba právne subjekty (fyzické alebo právnické osoby), ktoré dokázali zaplatiť dohodnutú trhovú cenu predávajúcemu, t. j. Fondu národného majetku. Ani pri tomto spôsobe sa nevytvárajú privilegované skupiny občanov, tzv. vlastná kapitálová vrstva. Štát dostáva za predaný majetok peňažný ekvivalent zodpovedajúci trhovej cene a finančné prostriedky vynakladá na pokrytie celospoločenských potrieb. Pri privatizácii v rokoch 1995 – 1998 sa však uprednostňoval privatizér na úkor FNM i ostatných občanov.
Veľká privatizácia
Keď po voľbách roku 1994 bola prijatá novela zákona, podľa ktorej došlo k presunu kompetencií pri rozhodovaní o priamych predajoch na FNM, vtedajšia vládna koalícia do orgánov Fondu delegovala výlučne svojich zástupcov. Štát tak stratil kontrolu nad privatizáciou. Zavedením akcií na doručiteľa mohli vlastníci zostať v anonymite, čím vláda umožnila nekontrolovane nakladať s majetkom štátu.
Po zastavení kupónovej privatizácie bol majetok v hodnote asi 110 miliárd korún privatizovaný formou kamuflovaného predaja vopred určeným záujemcom s cieľom vytvoriť vlastnú kapitálovú vrstvu. Znamenalo to vylúčenie verejnej súťaže a predaja za trhové ceny. Namiesto ústavného princípu rovnosti šancí bol presadený princíp privilegovania jednotlivcov a skupín. Majetok v účtovnej hodnote 110 miliárd korún FNM predal oficiálne za 30 miliárd. Pomenovania „predaj“ a „predaj na splátky“ mali zakryť skutočnosť, že majetok v účtovnej hodnote 80 miliárd korún (t. j. 73 % privatizovaného majetku) prešiel do rúk privilegovaných osôb takmer zadarmo.
Len na ilustráciu uvedieme, že v septembri 1998 v komentári k údajom zverejneným Centrom pre ekonomické a sociálne analýzy Ivan Mikloš konštatoval, že trhová cena desiatich tatranských hotelov bola 889 miliónov korún. FNM ich formálne predal za 215, 5 mil., no v skutočnosti noví majitelia zaplatili iba 131 miliónov, aj to dlhopismi, takže ich to stálo spolu približne 70 miliónov korún, čo je iba 7, 9 % trhovej hodnoty. Kým v prvej vlne privatizácie sa kúpna cena stanovovala na základe znaleckého posudku a trhovej ceny, v druhej vlne to bola dohoda medzi FNM a nadobúdateľom. Ten si napríklad v prípade investícií mohol odpočítať až 50 % kúpnej ceny.
Nález Ústavného súdu v roku 1997 hovoril o presune kompetencií FNM späť na vládu. Zákon bol však novelizovaný až o pol roka neskôr a navyše proces privatizácie pokračoval tak ako predtým, t. j. v rozpore s nálezom ÚS i následnou novelou zákona. Okrem toho NKÚ nemal potrebné právomoci, takže nemohol kontrolovať prevod majetku štátu. V čase právneho nihilizmu tak vládna koalícia získavala čoraz väčšiu ekonomickú moc. V októbri 1997 parlament zvolil Ivana Mikloša ako zástupcu opozície do Dozornej rady FNM, čo znamenalo aspoň minimálnu kvalitatívnu zmenu v kontrolovateľnosti privatizácie.
V tom roku bol pre FNM predaj čoraz nevýhodnejší, čo však znamenalo zväčšujúcu výhodnosť kúpy pre nadobúdateľov, ktorými boli ľudia lojálni vládnej koalícii. Pri tejto výhodnosti kúpy sa do privatizácie zapájali ďalší stranícki funkcionári, ich rodinní príslušníci alebo im blízki ľudia, dokonca aj ľudia blízki FNM. Dochádzalo aj k opakovanému predaju tomu istému nadobúdateľovi za nižšiu cenu. Dokonca v kauze Baňa Záhorie šlo o prvú priamu privatizáciu v prospech jedného z vedúcich predstaviteľov FNM.
Prevod majetku takouto formou privatizácie nemôže byť legitímny, pretože FNM i príslušné orgány štátu v týchto prípadoch fungovali ako nástroj štátneho klientelizmu. Systém privatizácie v rokoch 1995 – 1998 bol zneužitý na nelegitímne vytvorenie majetkovej nerovnosti občanov a stal sa z nej prostriedok na upevnenie moci jednotlivcov i straníckych štruktúr.
Treba priznať, že prvá vláda Mikuláša Dzurindu sa rozhodla preveriť kúpnopredajné zmluvy medzi FNM a nadobúdateľmi. Po nástupe nového vedenia a po vytvorení legislatívnych podmienok boli na FNM vypracované viaceré analýzy i návrhy riešenia podvodov a chýb v privatizácii. Niektoré návrhy odmietli akceptovať uskutočnenú privatizáciu vcelku ako právne a ústavne dobrú, pretože ju považovali za principiálne chybnú a nespravodlivú (na základe približne 1 200 kúpnopredajných zmlúv podľa hrubých odhadov 6 – 12 tisíc osôb dostalo možnosť prisvojiť si miliónové až miliardové hodnoty takmer za symbolické sumy). Avšak návrhy, ktoré odmietali akceptovať uskutočnenú privatizáciu v celku a navrhovali uskutočniť novú privatizáciu, ktorá by rešpektovala ústavnú rovnosť občanov a neprípustnosť privilégií, sa ani nedostali na rokovanie vedenia FNM. Miesto toho FNM prijal návrh prešetriť vyše 900 kúpnopredajných zmlúv, čo však znamenalo nepriamy predpoklad, že systém privatizácie bol dobrý, neprotirečil právnemu systému a preto je akceptovateľný.
FNM v 198 prípadoch zistil porušenie zákona. Avšak o nejaký čas bolo v materiáli pripravenom na rokovanie vlády už iba 48 prípadov spochybnenia zákonnosti privatizácie. Vláda však tento materiál odsunula z rokovania. Materiál bol spracovaný pod vedením vtedajšieho prezidenta FNM Ľudovíta Kaníka, podľa ktorého vláda mala z nápravy privatizácie strach. Niektoré privatizačné rozhodnutia však boli predsa len prehodnotené (napr. Nafta Gbely, kúpele Dudince, Sliač, Kováčová, ďalej Obuv, a. s., Partizánske, Istrochem, a.s., Bratislava atď.). Niektoré súdne spory trvajú dodnes, tak isto aj konkurzy na privatizérov-neplatičov. Fond získal späť aspoň časť majetku.
Prijatá koncepcia nápravy nerieši otázku, či je ústavne oprávnené rozdeliť značnú časť spoločného majetku takmer zadarmo privilegovaným osobám, ale ani to, či bol dodržaný princíp spravodlivosti. Najväčšia chyba schválenej koncepcie nápravy však spočíva v tom, že systém privatizácie akceptuje ako prijateľný. Prešetrenie zmlúv, súdne spory alebo vymáhanie pohľadávok je neadekvátne charakteru chýb systému privatizácie a nemôže viesť k skutočnej náprave. Prijatá koncepcia nápravy je neprimeraná a nedostatočná a nemôže odhaliť protiústavnosť a nelegitímnosť uskutočneného systému privatizácie, ktorý bol chybný v princípoch a protiprávny vo svojej podstate. Skutočná náprava by si vyžadovala anulovať celý proces privatizácie a uskutočniť novú privatizáciu majetku, nachádzajúceho sa v stave in natura. Tí, ktorí by stratili vlastníctvo v prospech FNM by sa v reálnej súťaži mohli znova legitímne uchádzať o kúpu.
Nezvratnosť nelegitímneho stavu?
Nijaká vládna moc nesmie zostať ľahostajná a nečinná, keď došlo k cynickému a protiprávnemu prisvojeniu si značnej časti spoločného majetku a keď nejestvuje nijaké právne relevantné splnomocnenie pre vládu alebo iný štátny orgán, že môže takto previesť miliardové hodnoty majetku vopred určeným osobám. Bolo preto morálnou i ústavnou povinnosťou urobiť zásadnú, a nie kozmetickú nápravu nespravodlivého rozdeľovania spoločného majetku. Tiché zabudnutie na závažné porušenia zákona i princípu rovnosti občanov a tým aj princípu spravodlivosti je veľkou morálnou i politickou chybou, ktorú nemožno prehliadať ani napriek úspešnej reformnej politike a zahranično-politickým úspechom. Tento stav vzbudzuje dojem, že ani demokracia nedokáže garantovať rovnosť občanov a spravodlivosť. Politici i politické zoskupenia sľubovali nápravu, ktorá je dokonca zakotvená aj v programovom vyhlásení vlády. K skutočnej náprave však nedošlo.
Súčasný politický vplyv úzkej skupiny zbohatlíkov je umocňovaný silným ekonomickým zázemím a nesmeruje k budovaniu spravodlivejšej spoločnosti a k napľňaniu spoločného dobra, ale k nezvratnosti nelegitímneho obohacovania sa. Je tragédiou pre spoločnosť, že súčasná vládna moc nečinným prizeraním sa tejto skutočnosti prispela k potvrdeniu nezvratnosti tohto stavu. U aktérov privatizačnej lúpeže sa posilňuje vedomie silného majetkového a finančného zázemia, ktoré im umožňuje úspešne sa brániť proti prípadnému trestnému stíhaniu, žalobám a súdnym konaniam.
Možnosť anulovania
Anulovanie protiprávnej privatizácie uskutočnenej v rokoch 1995 – 1998, návrat majetku do FNM a následná reprivatizácia sa zdá bať najvhodnejší spôsob spravodlivej nápravy protiprávnej privatizácie. Samozrejme v praxi by to bolo pracné a zložité, ale nie nemožné. Osobitne by bolo treba dôkladne premyslieť, čo všetko by malo byť predmetom anulovania privatizácie. Bezpochyby predovšetkým to, čo sa privatizovalo v podmienkach právneho nihilizmu. Veľká privatizácia bola nezákonná a protiústavná a preto nemôže byť v právnom štáte akceptovaná ako legitímna. To otvára nové možnosti pre nápravu a tým aj na vytvorenie súladu veľkej privatizácie s platným právnym systémom a ústavou. Až potom sa vytvorí trvalá právna istota nových vlastníckych vzťahov. Najvhodnejším právnym aktom anulovania by bol zrejme ústavný zákon. Jeho cieľom by nebolo vytvorenie podmienok pre trestnoprávne procesy, ale odstrániť nesúlad privatizácie uskutočnenej v presne vymedzenom období s jestvujúcim právnym poriadkom a ústavou, ako aj nespravodlivé a nelegitímne zvýhodnenia. Takáto forma riešenia by akceptovateľným právnym spôsobom preklenula právnu prekážku retroaktivity a uplynutia premlčacej lehoty.
Na takéto riešenie jestvujú dva právne názory: názor, že právo napadnúť privatizačné zmluvy je majetkovým právom a preto podlieha premlčaniu, pričom toto právo vo vzťahu k rokom 1995 – 1998 je už premlčané, a názor, že takéto právo nie je majetkovým právom, a teda nepodlieha premlčaniu, a že ide o procesné oprávnenie vyplývajúce priamo zo zákona o občianskom súdnom poriadku.
V súčasnej situácii vzniká dojem, akoby spravodlivosť nebolo možné dosiahnuť ani prostredníctvom práva, resp. že právny systém je voči vykonanej nespravodlivosti bezmocný. Navyše ak spoločnosť musí tolerovať pretrvávanie nespravodlivosti iba preto, že uplynula premlčacia lehota, potom niečo nie je v poriadku. Ak spoločnosť nedokáže stavy a procesy vzišlé z nezákonnosti a protiústavnosti zrušiť a situáciu napraviť, lebo by bola ohrozená právna istota, znamená to, že právna istota ako kategória práva je povýšená na najvyššiu právnu hodnotu, čo v našom prípade znamená, že majetok nadobudnutý nespravodlivo, protiprávne a v rozpore s ústavou má rovnakú právnu ochranu ako legitímne nadobudnutý majetok.
V právnom štáte nemožno akceptovať vznik vlastníckeho práva v dôsledku porušenia právneho poriadku. Budovanie spravodlivej spoločnosti, náprava krívd voči väčšine občanov, uplatnenie spravodlivosti a zabezpečenie právneho súladu s ústavou a právnym systémom, upevnenie morálky a zákonnosti sú hodnoty, ktoré nesmú byť potlačené odvolávaním sa na administratívu, legislatívnu náročnosť, právnu istotu, uplynutie premlčacej lehoty, zákaz retroaktivity, ochranu investícií a pod. Pre nápravu krívd a nespravodlivostí nikdy nie je neskoro.
(Domino fórum, 41/2005, s. 15)
Základ demokracie a totaliy
Základom demokracie je aktívny občan. Občan, ktorý nie je pokrytcom voči vlastnému svedomiu, ktorý nemlčí nad porušovaním pravidiel vo svojom okolí, ktorý vie, že keď niekto okráda spoločnosť, tak okráda aj jeho. Základom totality je mlčiaca väčšina a chamtivá menšina.Prečo je potrebné mať demokraciu a nie totalitu? Demokratická spoločnosť je taká organizácia spoločnosti, v ktorej všetci jej členovia musia dodržiavať pravidlá a tí čo podvádzajú sú v nevýhode. Výhodu majú tí čo rešpektujú pravidlá, sú nadaní a pracovití.
Pre väčšinu občanov každej spoločnosti je výhodná demokracia, pretože od jej kvality závisí ich životná úroveň a tiež kvalita života.
V totalitnej spoločnosti neplatia pravidlá pre tých, čo riadia túto spoločnosť.
Ak sú zlé nastavené pravidla, tak od spoločnosti nemožno očakávať, že podvodníci budú v nevýhode a čestní, nadaní a pracovití vo výhode. Zlé nastavenie pravidiel je výsledkom zneužitia moci ústavnými činiteľmi, ktorí miesto demokracie vytvorili skrytú totalitu.
Viď:
http://stefanstefanides.blog.sme.sk/c/331262/Slovensko-sa-potapa-a-potrebuje-pomoc.html
http://stefanstefanides.blog.sme.sk/c/331767/Zachrana-obcanov-Slovenska.html
http://stefanstefanides.blog.sme.sk/c/332144/Podvod-na-slobode-obcanov-Slovenska.html
http://stefanstefanides.blog.sme.sk/c/332309/Jednotnym-Slovenskom-k-odstraneniu-socialnej-biedy.html
Z uvedeného vyplýva, že naša spoločnosť nefunguje na demokratickom princípe.
V demokracií každá pozitívna myšlienka, ktorá zvýši kvalitu života občanov, sa automatický realizuje do praxe. V totalite je to presný opak, pretože ohrozuje totalitu.
Viď:
http://stefanstefanides.blog.sme.sk/c/318755/Peticne-nepravo-v-parlamente.html
http://stefanstefanides.blog.sme.sk/c/318670/Peticne-nepravo-vo-vlade.html
http://stefanstefanides.blog.sme.sk/c/320759/Ustavni-cinitelia-porusuju-nasu-Ustavu.html
Nikto nám neprinesie a nik nemôže zaviesť demokraciu. Jedine väčšina občanov ju musí neustále presadzovať v spoločnosti, pretože každá nekontrolovaná moc sa zneužije.
Ak chceme urobiť prvý krok k demokracií a k slobode musíme sa najprv zobudiť a musíme sa začať správať a myslieť demokratický.
Musíme si uvedomiť súčasný stav a podporiť myšlienky, ktoré smerujú k našej slobode a demokracií.
Viď:
http://stefanstefanides.blog.sme.sk/c/332495/Domcek-z kariet.html
http://stefanstefanides.blog.sme.sk/c/332771/Vyzva-na-odstranenie-zla.html
Domček z kariet
V roku 1989 väčšina obyvateľstva sa pridala do boja za slobodu, za demokraciu, za vyššiu životnú úroveň, za lepšiu kvalitu života a za zrušenie totality (absolútnej moci) komunistickej strany. V prvých slobodných voľbách si zvolilo vedenie spoločnosti, aby pod ich vedením sa postavil spoločný dom, v ktorom bude dostatok miesta pre všetkých občanov, s dostatkom jedla, vzdelania a kultúry. Chceli spoločný dom, ktorý bude svietiť na okolo od lesku; tvorivosti, obetavosti, spolužitia a lásky k blížnemu svojmu obyvateľov tohto domu.
Po 23 rokov sa zisťuje, že nevidno žiadny spoločný dom. Keď sa lepšie prizrieme, vidíme spoločný dom iba pre vyvolených a okolo domu vidíme sociálnu biedu. Svetlo nevidíme, lebo lesk; zlodejov, pokrytcov ich prisluhovačov a kolaborantov, žiadne svetlo nevydáva.
Pohľad obrátený dozadu nám ukazuje že totalitu komunistickej strany sme porazili nežnou revolúciou. Mohla byť nežná preto, lebo totalita nám v tom pomáhala. Pomáhala nám preto, aby si udržala ďalej svoju moc.
Aby občanom nové vedenie spoločnosti zalepila oči, zapracovala do Ústavy Slovenskej republiku idey, ktoré nás nalákali do ulíc za zvrhnutie totality.Na druhej strane však do ústavy zapracovala aj ustanovenia, ktoré neumožňujú, aby sa realizovali idey do života. Totalita jednej strany vystriedala totalitou vládnych strán.
Totalistov – ľudí, ktorí potláčajú naše idey, za ktoré sme bojovalo v roku 1989 máme všade. Vo vláde, v parlamente, v súdnictve, na prokuratúre, na ústavnom súde, v médiách, v politických stranách a v organizáciách, ktoré rozdeľujú Slovensko. Pri moci sa udržali toľko rokov, pretože si niektorých z nás kúpili. Taktiež mlčaním tých s nimi nesúhlasia, ale nechcú stratiť svoje dobré platené miesto. Preto kolaborujú s nimi. Mlčia preto ,lebo majú svoje rodina a keby nemlčali, išli by proti svojej rodine a proti svojmu úspechu a úspechu rodiny.
Z uvedeného vyplýva, že spoločný dom je vlastne dom s kariet. Totalisti a ich prisluhovači vyberajú z pod domu jednu kartu za druhov a pomaly ju kladú na vrch. Okoloidúci zastavujú dych, aby ten domček nespadol.
Okradnutí spoluobčania, prestaňme zadržiavať dych, poriadne sa nadýchnime a fúknime do toho bordelu.
Prisluhovači totalistov, nevidíte, že je načase opustiť loď?
Kolaboranti s totalitou, nemáte už dosť toho totalistického ponižovania?
Mlčacie svedomie národa, nebol už dosť toho mlčania?
Vážení čitatelia, ak máte pochybnosti o hore uvedených riadkov, môžete si ich rozohnať prečítaním článkov s názvom:
– Slovensko sa potápa a potrebuje pomoc
– Záchrana občanov Slovenska
– Podvod na slobode občanov Slovenska
– Jednotným Slovenskom k odstráneniu sociálnej biedy
Články si môžete pozrieť na týchto internetových adresách:
http://seta.blog.pravda.sk/
http://moje.hnonline.sk/blog/6512
http://stefanstefanides.blog.sme.sk/
Treba vymenovať a potrestať všetkých vlastizradcov,ktorí zničili naše poľnohospodárstvo
Žalujem likvidátorov slovenského poľnohospodárstva
IVAN DUBOVSKÝ
PUBLIKOVANÉ: STREDA 19. JÚN 2013
Ekonomika
Potravinová „nesebestačnosť“ Slovenska je vlastizradou poprevratových politikov. Vinníci sa pritom tvária, ako by bolo všetko v poriadku: čo bude chýbať, dovezieme…
A tak za drahé peniaze jeme kontaminované potraviny, zeleninu a ovocie, po záruke pri súčasnej existencii státisícov nezamestnaných bývalých poľnohospodárov, pri zdevastovaných pôde, krajiny.
Nebudem opakovať fakty z článkov Antona Julényho a Jana Slámu, ktorí fundovane popísali krízový stav, o ktorom, samozrejme, mainstreamové médiá nemajú záujem písať.
Ako fotoreportér som sa venoval ekonomike a, samozrejme, aj poľnohospodárstvu. Jeho genocída ma veľmi hnevá a je mi do plaču. Veď za socializmu išlo o to, aby s obrábal každý štvorcový meter pôdy. Dnes je to úplne naopak. A krajina je zanešvárená.
Svoje dojmy z poprevratového Slovenska som v roku 2007 publikoval v časopise Žurnál pod názvom „Ladom ležiace Slovensko.“ Odcitujem ho.
„Nedávno som v rámci dovolenky cestoval vlakom a autobusom z Bratislavy do Bardejova. Pešky som prešiel viacero lokalít štátu. Bolo to však smutné putovanie. Prosperita podhorských a horských okresov od Martina po Bardejov je už nenávratnou minulosťou.
Na stráňach siedmich okresov som narátal „až“ štyri stáda kráv a tri stáda oviec. Likvidácia roľníckych družstiev a štátnych majetkov sa prejavuje v plnej nahote.
Pred 20 – 30 rokmi sa v okolí každej obce pásol družstevný aj súkromný dobytok, ovce, kozy. Vidieť ich dnes na paši je rarita. A krajina tak aj vyzerá. V dedinách dominujú zničené poľnoobjekty, tisícky hektárov neobrobených polí, nekosené lúky a ladom ležiace pastviny.
Byť premiérom či predsedom parlamentu presadil by som, aby všetci ministri a poslanci v čase prázdnin prešli Slovenskom, nie však limuzínami, ale vlakom, autobusom a aj peši. Takýto prieskum by im snáď otvoril oči, aby napravili to, čo ich predchodcovia ,zorali‘!“
Odvtedy sa nič nezmenilo k lepšiemu…
Preto žalujem všetkých, ktorí stratu potravinovej sebestačnosti po roku 1989 či zavinili. Mali by niesť trestnoprávnu zodpovednosť!
Snímky Ivan Dubovský
Družstevný ovocný sad v Záhorskej Bystrici roky zásoboval Bratislavu.
Po prevrate je už roky ponechaný napospas osudu…
Táto fotografia je zo zberu jabĺk v sade vo Vtáčniku, okres Zvolen.
Roky bez gazdu v ňom dominujú staré stromy a burina.
Objekty prosperujúceho družstevného podniku v Leviciach.
Časť dvora Šľachtiteľského ústavu rastlinnej a živočíšnej výroby vo Vígľaši.
Hospodársky dvor bývalého JRD v Soli, okres Vranov.
Takýchto spustošených družstevných objektov sú po Slovensku stovky.
Úroda zemiakov v JRD v Liptovskom Ondreji v roku 1978.
Dnes aj na Liptove pestujú repku olejnú, čo je pre pestovateľov výhodnejšie.
Aj z takýchto strmín sa kedysi zberali krmoviny.
V súčasnosti sa lúky nekosia ani na rovinách.
Moderné kravíny boli po celom Slovensku.
Z mnohých z nich sú už len rozvaliny…
Na podhorských lúkach Vysokých Tatier sa páslo desaťtisíce kusov dobytka…
9b … nespasená tráva svedčí o tom, že je to už len história.
Kedysi sa u nás chovalo takmer 900-tisíc oviec.
Dnes to, po prvotnom hlbokom prepade ich nie je ani polovica, mnohé lúky sa nespásajú ani nekosia.
Kvalitné ovocie si dorábali v oveľa väčšom množstve aj domáci ovocinári.
Na lazoch, ale aj v dedinách sú opustené tisícky domov, stromy, samozrejme, vzali skazu.
Potravinársky priemysel, vrátane cukrovarníctva, bol u nás prakticky zlikvidovaný.
Medzi nimi aj cukrovar v Sládkovičove.
IVAN DUBOVSKÝ
K Tabule hanby
Pre ročníky narodenia 1980 a viac len pre vysvetlenie: Toto boli fabriky
> vysokoproduktívne a ziskové ešte koncom 80tych rokov zamestnávajúce
> 10tisíce ľudí a dnes ich pripomínajú len torzá prázdnych budov a vysokých
> komínov, ktoré pyrotechnici odpaľujú …..
>
Z postu predsedkyne FNM bola odvolaná Anna Bubeníková. Na účet jej muža
> Penta previedla províziu dvesto miliónov korún. Bubeníková bola ohnivkom
> zločinu medzi Pentou, FNM a politikmi. Zostane Bubeníková spoločnosti
> predhodenou obeťou, alebo sa spustí lavína zatýkania a trestov v radoch
> politikov? Malchárek zobral miliardu, Dzurinda s Miklošom dostali len
> zacprivatizáciu SPP 12,5 miliardy, ktorú previedli do daňových rajov
> scpomocoucP. Šťastného. Gorila je “nedopatrením” a iba jeden z množstva
> pred spoločnosťou utajených príbehov. Ohrození politici budú vyvíjať tlak
> na predlžovanie vyšetrovania do volieb. Zločin a podiel v ňom neobišiel v
> uplynulých dvadsať rokov väčšinu ústavných činiteľov. Kto zločin kryl,
> stal sa zločincom sám, bez rozdielu, či sa jedna o politika, prokurátora,
> alebo prezidenta. Trestom pre poslanca nie je sedieť v opozícií, ale
> nesedieť v parlamente
>
vôbec. Ide im o plat, benefity a hlavne poslaneckú imunitu, ktorá ich robí
beztrestnými. Ak verejnosť nenechá vyšetrovanie a tresty na politikov,
> Gorila môže mať pre spoločnosť revolučný význam. Slovensko stojí na prahu
> bankrotu. Ozbrojený prepad banky je morálne menej škodlivý, ako zločinec v
> politike a justícia v nečinnosti. Máme rozkradnuté hospodárstvo, neschopné
> generovať zisk a splácať dnes iba istinu dlhu vo výške cca 30 miliárd eur.
> Na prevádzku štátu a splátku úrokov nám chýba ročne 8 miliárd eur. Mladú
> štvorčlennú rodinu obdarovali politickí paraziti dlhom 24 000 eur.
> Politici, prokuratúra a prezident sa o rozkradnutom hospodárstve odmietajú
> baviť, taja ho, považujú stav za nedotknuteľný, netrestateľný a bremeno
> dlhov sa zastrájajú prenášať po voľbách v podobe zvyšovania daní, cien
> potravín, energií a spotrebného tovaru na občanov. Politici občanov pri
> rozkrádaní štátu nepotrebovali a teraz im chcú pľuvať do dlaní. Prezident
> myslí národne a cíti sociálne. Síce svojho času inicioval neúspešné
> referendum o zákaze privatizácie strategických podnikov ale práve on a
> Vladimír Mečiar sú pôrodnými babami vzniku “domácej” podnikateľskej vrstvy,
> firiem a práčok a sociálnej nespravodlivosti. Tieto na malé výnimky
> prehýrili, prežrali a zničili potenciu a rozvoj fabrík, hospodárstva,
> zamestnanosti a ekonomiky štátu. Pofidernou slobodou a poslaním finančných
> skupín je podľa vzoru ruských židovských oligarchov na Slovensku zarobené
> peniaze prať v daňových rajoch. Tie v zahraničí investovať, akumulovať a
> užívať v anonymite v luxuse a na plávajúcich exotických adresách. Občania z
> úst prezidenta nikdy nepočuli jeho morálne stanovisko na justičnú a
> sociálnu nespravodlivosť, úpadok štátu a čo a kto to spôsobil.
> Politik, ktorý chce hovoriť o nezamestnanosti , sa musí pozrieť najskôr do
> zrkadla. Zamestnanosť nie je tovar, je to stav. Masovú nezamestnanosť
> zásadne spôsobujú politici a odstraňujú zamestnávatelia. Nie naopak.
> Nezamestnanosť je trestom za stav spoločnosti. Predchádza ju bezzásadovosť
>
moci, nespravodlivosť, korupcia, rozkrádanie a rozvrat štátu. Predchádza ju
nedôvera občanov v politikov a štát. Je to nedôvera organizátorov práce v
spravodlivosť súťaže, teda tých, čo ju odstraňujú. Je to nemožnosť a
objektívna neschopnosť pracovať v neporiadku a nespravodlivých podmienkach.
Znižovanie nezamestnanosti je ovocie za spravodlivosť, morálku, dôveru,
disciplínu, konjunktúru ducha a fungovania spoločnosti. Nezamestnanosť je
chorobou štátu a priamo súvisí s imunitou, zdravotným stavom a morálkou jej
prenášateľov, teda politikov. Táranie politikov o nezamestnanosti je
pesničkou v pre nich neznámom jazyku a je nedostatkom ich skúseností,
životnej filozofie a neschopnosti vec naozaj riešiť.
> Elán a chuť do volebnej kampane majú práve tí, ktorí úpadok a biedu
> spoločnosti spôsobili. Všetci kandidujú znova. Kto klamal doteraz je
> zločinec a bude aj potom. Ako občania dokážu vinu a potrestajú polikov s
> imunitou? Spoločnosť má právo poznať, nedopustiť poslaneckú imunitu za
> zlodejstvo a potrestať všetkých, ktorí štát zničili. Vyšetrovanie a trest
> do volieb neskončí. Keď máme zamedziť zločincom poslaneckú imunitu a ich
> vstupu do verejného života zabrániť, voľby musíme využiť na odstránenie
> zlodejov z parlamentu. Spravodlivosť musí platiť bez rozdielu, či ide o
> politika, prokurátora, alebo prezidenta.
> Vyzývam všetkých občanov, nenechajme sa oklamať a nedajme si tárať
> bludy!!! Kedy zatrasieme politikmi, keď nie dnes!!! Pozrite sa ako sa na
> obrazovkách tvária najväčší zlodeji v histórii Slovenska Dzurinda, Mikloš
> alebo Ďurkovský!!! Dnes máme čas, spoločnosť generálne zmeniť!! Vyzývam
> všetkých vlastencov zapojiť sa do tvrdého odporu proti zločincom a
> nekompromisných revolučných zmien!!!
> Keď súhlasíte s týmto názorom, rozmnožujte a rozširujte ho do každej
> dediny a do každej rodiny!!!
> MOR-HO!!!
> Štefan Martoš
>
> Zoznam podnikov, ktoré boli vybudované alebo z modernizované v rokoch
> 1948-1989 a vďaka privatizácii zničené:
>
> 1. TATRASKLO – Trust sklárskych podnikov v Trnave.
> – Spojené sklárne v Lednických Rovniach
> – Stredoslovenské sklárne v Poltári
> – Slovenské závody technického skla v Bratislave
> – Skloplast v Trnave
> – Skloobal v Nemšovej
>
> 2. SLOVAKOTEXT – Trust textilných, odevných a pletiarskych podnikov v
> Trenčíne.
> – Bavlnárske závody V. I. Lenina v Ružomberku
> – Závody MDŽ v Bratislave
> – Závody 1. mája v Liptovskom Mikuláši
> – Tatraľan v Kežmarku
> – Ľanárske a konopné závody v Holíči
> – Lykové textilné závody v Revúcej
> – Slovena v Žiline
> – Merina v Trenčíne
> – Poľana v Lučenci
> – Tatrasvit vo Svite
> – Slovenska v Banskej Bystrici
> – Pleta v Banskej Štiavnici
> – Trikota vo Vrbovom
> – Odevné závody v Trenčíne
> – Makyta v Púchove
> – Odevné závody kapitána J. Nálepku v Prešove
> – Zornica v Bánovciach nad Bebravou
>
> 3. SLOVCEPA – Trust podnikov priemyslu celulózy a papiera s generálnym
> riaditeľstvom v Banskej Bystrici. V roku 1978 mal 17370 pracovníkov,
> priemerný mesačný zárobok bol 2420 Kčs, produktivita práce na
> pracovníka
> 229000 Kčs.
> – Juhoslovanské celulózky a papierne v Štúrove
> – Severoslovenské celulózky a papierne v Ružomberku
> – Bukóza vo Vranove nad Topľou
> – Grafobal v Skalici
> – Harmanecké papierne v Harmanci
> – Chemicelulóza v Žiline
> – Turčianske celulózky a papierne v Martine
> – Slavošovské papierne v Slavošovciach
> – Gemerská celulózka a papiereň v Gemerskej Hôrke
> – Drevokup v Ružomberku
> – Slovpap. Obchod. Podnik v Bratislave
> – Výskumný ústav papiera a celulózy v Bratislave
> – Projektová organizácia Celprojekt v Ružomberku
>
> 4. Slovchémia – Trust podnikov chemického priemyslu: V roku 1978
> zamestnával
> 63505 pracovníkov.
> – Slovnaft Bratislava, Vybudovali 1957-1963, postupne sa rozširoval,
> v
> Roku 1978 mal 8173 pracovníkov.
> – Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave
> – Matador v Bratislave
> – Benzinol v Bratislave
> – Chemika v Bratislave
> – Petrochémia v Dubovej
> – Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch
> – Chemolak Smolenice
> – Považské chemické závody v Žiline
> – Slovenské lučobné závody v Hnúšti
> – Duslo Šala
> – Chemko strážske
> – Fosfa Poštorná
> – Chemlon v Humennom
> – Chemosvit vo Svite
> – Slovenský hodváb v Senici
> – Gumárne 1. mája v Púchove
> – Gúmárne SNBP v Dolných Vesteniciach
> – Plastika v Nitre
>
>
>
> 5. VSŽ Košice.
> Výstavba Východoslovenských železiarní začala v roku 1960. Prvý
> valcovaný
> plech za studena sa vyrobil v roku 1964. Prvá vysoká pec začala
> prevádzku
> 1965, Prvú oceľ vytavili v roku 1966. V roku 1976 pracovalo v
> podniku 23
> 302 robotníkov.
>
> 6. Závody ťažkého strojárstva (ZTS), generálne riaditeľstvo so
> sídlom v
> Martine, okolo 70000 pracovníkov.
> – ZTS Martin n.p.
> – ZTS Detva n.p.
> – ZTS v Dubnici nad Váhom
> – ZTS v Košiciach n.p.
> – ZTS Bratislava
> – ZTS v Komárne
> – Účelové organizácie Závodov ťažkého strojárstva
> – Martimex v Martine
> – ZTS projekčno organizačný ústav v Banskej Bystrici
> – ZTS obchodný podnik v Banskej Bystrici
> – ZTS ústav technológie a racionalizácie v Bratislave
> – ZTS výskumný ústav pre stavbu lodí v Komárne
> – ZTS Elektrotechnický výskumný ústav v Novej Dubnici
> – ZTS Výskumný a vývojový ústav v Martine
> – ZTS Výskumný a vývojový ústav vo Zvolene
> – ZTS Výskumný a vývojový ústav v Košiciach
> – ZTS Výskumný ústav hydraulických mechanizmov v Dubnici
>
> 7. Závody 29. augusta (ZDA), národný podnik v Partizánskom.
> Výroba obuvi:
> v roku 1950=11,1 milión párov obuvi
> v roku 1960=20,7 milión párov
> v roku 1970=28,3 milión párov
> V roku 1980=32,8 milión párov.
>
> 8. Hlinikáreň – Závod SNP v Žiari nad Hronom.
> – v roku 1980 mal 16000 pracovníkov. Produktivita práce na pracovníka
> v
> roku 1980 bola 411000 Kčs.
>
> 9. Závody inžinierskej a priemyselnej prefabrikácie – národný
> podnik so
> sídlom v Bratislave.
>
> 10. Trust podnikov drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu so sídlom v
> Žiline.
> – Bučina Zvolen
> – Drevina Turany
> – Drevoindustria Žilina
> – Smrečina banská Bystrica
> – Preglejka Žarnovica
> – Piloimpregna Košice
> – Mier Topoľčany
> – Západoslovenské nábytkárske závody Bratislava
> – Tatra nábytok Pravenec
> – Nový domov v Spišskej Novej Vsi
>
> 11. Koncern: Slovenské energetické podniky. So sídlom v Bratislave
> v roku 1978 mal 20000 pracovníkov, priemerný plat bol 2837 Kčs.
> Produktivita práce na pracovníka 307 887 Kčs.
> – Koncern Elektrárne Vojany vo Vojanoch
> – Koncern Elektrárne Nováky
> – Koncern Vodné elektrárne v Trenčíne
> – Koncern Atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach
> – Koncern Stredoslovenské energetické závody v Žiline
> – Koncern Východoslovenské energetické závody Košice
> – Elektrovod v Bratislave
>
> 12. Slovenské energetické strojárne S.M. Kirova v Tlmačoch. Bol
> monopolným
> výrobcom komponentov pre jadrový program na Slovensku.
>
> 13. Slovenské lodenice. Od roku 1979 Závody ťažkého strojárstva,
> národný
> podnik v Komárne.
>
> 14. Slovenské magnetizové závody v Košiciach, mali závody v:
> – v Hačave
> – v Jelšave
> – v Lovinobani
> – v Košiciach
> – v Lubeníku
> – v Banskej Belej
> – v Kalinove
> – v Kunovej Teplici
>
> 15. Naftový a plynárenský priemysel. Generálne riaditeľstvo v
> Bratislave.
> V roky 1978 pracovalo v podniku 7000 pracovníkov, mesačný zárobok
> bol 2740
> Kčs, v cenách 1978, produktivita práce na pracovníka bola 208000
> Kčs.
>
> 16. Trast podnikov Pivovary a Sladovne v Bratislave.
> počet pracovníkov v 1977 bol 5786, produktivita práce na
> pracovníka
> bola 289000 Kčs, mesačný plat 2230 Kčs.
> – Slovenské sladovne národný podnik v Trnave začlenený do GRT
> Pivovary a
> sladovne v Bratislave
>
> 17. LIKO -Trast podnikov konzervárskeho, liehovarníckeho,
> mraziarenského,
> rybného a škrobárenského priemyslu v Bratislave. V roku 1977 tam
> pracovalo
> 10460 pracovníkov, mesačný zárobok 2164 Kčs, Produktivita práce na
> pracovníka bola 247000 Kčs.
> – Slovlik v Trenčíne
> – Stredoslovenské konzervárne a liehovary v Liptovskom Mikuláši
> – Frukona v Prešove
> – Slovenské škrobárne v Trnave
> – Mraziarne v Bratislave
>
> 18. Slovakofarma v Hlohovci.
> – závod Liečebných rastlín v Malackách
>
> 19. Cementárne a vápenky – generálne riaditeľstvo Trenčín.
> – Stredoslovenké cementárne Banská Bystrica
> – Východoslovenské cementárne a vápenky Košice
> – Západoslovenské cementárne a vápenky Bratislava
> – Azbestocementové závody Nitra
> – Výskumný a vývojový ústav maltovín v Trenčíne
> – Cementáreň Lietavská Lúčka
> – Ladecká cementáreň Ladce
> – Hornosrnianska cementáreň Horné Srnie
> – Cementáreň Bystré v Bystrom
> – Stupavská cementáreň Stupava
>
> 20. Trust podnikov Spojené strojárne a smaltovne
> – CALEX Zlaté Moravce
> – Elektrosvit Nové Zámky
> – Kovosmalt Fiľakovo
> – Slovenská armatúrka Myjava
> – Srojsmalt Medzev
> – Strojsmalt Pohorelá
> – Tatramat Poprad
> – Obchodnoservisný podnik Strojsmalt Piešťany
> – Ústav pre rozvoj strojárskeho spotrebného tovaru Piešťany
>
> 21. Strojstav – n.p. v Bratislave.
> – závod v Bernolákove
> – závod v Novom Meste nad Váhom
> – závod v Záhorskej Vsi
> – závod v Sečovciach
> – závod v Šahách
> – závod v Prešove
> – závod v Senci
> – stredisko obchodno-technických služieb v Bratislave – v
> Devínskej
> Novej Vsi.
>
> Po roku 1989, všetky privatizujúce vlády spôsobili, že všetky
> priemyselné
> podniky boli zničené, rozkradnuté alebo predané, väčšinou do
> zahraničia.
> Slovensko sa stalo stredoeurópskou rezerváciou.
>
>
>
>
História rodiny Čarnogurských…!!! Sokujuce fakty..!!
Bývalý šéf KDH Ján Čarnogurský …
Nalejme si omšového vína-páni DEMOKRATI a ZLOČINCI! Stálicou v krátkej
histórii od začiatku 20. storočia sa stala rodina Čarnogurských,
pôvodní židovskí privandrovalci z Poľska, ktorí pred usídlením v Malej
Frankovej konvertovali na rímsko-katolícku vieru. Ich vývoj až do
dnešných dní to jasne deklaruje.
Otec Pavol Čarnogurský sa politicky angažoval najmä za Slovenského
štátu tak čitateľne, že keď bol na nátlak Hitlera prijímaný v
Slovenskom sneme Židovský kódex, náhle sa mu dostavili urologické
potiaže aby sa vyhol hlasovaniu. To bol jasný signál pre deportovaných
židov, ktorí mu masovo odovzdávali do doby predpokladaného návratu z
nútených prác cennosti a majetky.
Krátko po zamatovej revolúcii 17.11.1989, de facto majetkovom
prevrate, predala rodina Čarnogurských jeden z bývalých židovských
domov na Palisádach č. 56, Minerfinu, s.r.o., privatizérom J.
Móderovi, T.Chrenekovi, Blaškovi, ktorí v čase Klausovej šokovej
terapie skorumpovali viacerých členov českej vlády (tak ako Andrej
Babiš), vrátane bývalého českého premiéra Stanislava Grossa,
prostredníctvom ktorého sa zmocnili Třineckých železiarní a nedávno mu
za to darovali druhú časť obchodného kontraktu privatizácie (províziu,
akcie za 100 mil. Kč).
Pavol Čarnogurský bol ako poslanec Slovenského snemu tak vyťažovaný
deponovaním cenností a židovských majetkov, že ich rodinný priateľ
Gustáv Husák (Čechmi vyhlásený za buržoázneho nacionalistu a väznený
za presadzovanie autonómie Slovenska) ho v neprítomnosti zastúpil v
manželských povinnostiach a k synom Ivanovi a Pavlovi mu splodil ich
brata Jána. Bolo iba elementárnou slušnosťou, že sa s nebohým otcom
Ján Čarnogurský rozlúčil na jeho poslednej ceste, veď toľko pre celú
rodinu Čarnogurských po normalizácii toho vykonal.
Zabezpečil, aby brat Jána a Ivana, Pavol mohol vycestovať do Kanady,
kde už zostal a za ktorým boli vyvezené všetky cennosti po židoch,
ktorí sa po vojne už nevrátili na Slovensko, a ktoré boli pred
deportáciami zverené ich otcovi Pavlovi do dočasnej držby. Nepokladali
za potrebné dohľadať príbuzných, alebo odovzdať zlato, platinu,
diamanty, umelecké diela ŽNO, alebo Wiesenthalovmu centru pre
vyhľadávanie vojnových zločincov vo Viedni.
Budú vyňaté dokumenty o rodine Čarnogurských zo zverejnenia arizácie ÚPN ?
Gustav Husák zabezpečil kariéru nielen Jánovi, ale aj bratovi Ivanovi,
ktorý dostal lukratívnu ponuku pracovať na stavbách v Iraku, čo bolo
podmienené poskytovaním informácií komunistickej strane. Synovi Jánovi
umožnil vyštudovať právo v Prahe a zaangažoval ho do českej
inelektuálnej komunistickej spoločnosti, českého židovského disentu a
utajenej spolupráce s ŠtB. Simuláciou takzvaného prenasledovania tesne
pred novembrom 1989 (stratégia internácie, spoluorganizovanie
Sviečkovej manifestácie) ho pripravil na nebývalú kariéru okamžite po
majetkovom prevrate. Pražskou židovskou societou bol vymenovaný do
funkcie podpredsedu vlády ČSFR, kde mal (po dohode Havla s komunistami
a ŠtB) trojjediné postavenie ministra vnútra ČSFR spolu s Waltrom
Komárkom a Marianom Čalfom.
Druhou jeho osobnou záležitosťou okrem zmocnenia sa vedenia KDH
(pôvodne to mal byť S Krčméry) bolo získať všetku dokumentáciu ŠtB o
bratovi agentovi Ivanovi, ktorý sa stal postupne riaditeľom
Hydrostavu, poslancom FZ a podpredsedom SNR. Keď Ján Čarnogurský
zdvihol moc zo zeme a stal sa predsedom vlády na Slovensku, typicky
pokračoval v deštrukčnom riadení hospodárskeho potenciálu Slovenska v
súlade s federálnou utajenou doktrínou ŠtB. Súhlasil, aby sa zastavili
dve najväčšie federálne investičné akcie na Slovensku, ZÚŠP ( záväzné
úlohy štátneho plánu) – výstavba metra v Bratislave a dokončenie VD
Gabčíkovo.
Súhlasil, aby financovanie Gabčíkova prešlo z rozpočtu federácie na
financovanie zo slovenského rozpočtu. Dokončenie diela si vyžiadalo 26
miliárd Kčs a Sk, v dnešných cenových reláciách by to predstavovalo
najmenej 260 miliárd Sk. Je mementom a pozoruhodné, akým spôsobom bolo
sťažované dokončovanie Vodného diela Gabčíkovo aj vládou V. Mečiara,
ktorý si dnes robí zásluhy na jeho uvedení do prevádzky. Odborne a
kvalifikovane to je spracované v dokumente Júliusa Bindera “Bez mýtov,
taká bola skutočnosť”, z 23-24 októbra 2007, ktorý autor rozdal
všetkým účastníkom konferencie konanej v uvedených dňoch v Dunajskej
Strede, na ktorú nebol ani pozvaný.
Autor materiálu zrejme vedel prečo nemal byť prítomný na konferencii,
lebo nedostal ani možnosť vystúpiť k retrospektíve vybudovania VD. V
predloženom materáli podrobne definuje hlavných oponentov dobudovania
diela M. Hubu, P.
Baca a Dominika Kocingera, splnomocnenca vlády za KDH. Dokument
precizuje, že toto unikátne dielo, okrem zabezpečenia
enviromentalistiky a kvalitnej pitnej vody pre celý Žitný ostrov a aj
Bratislavu, a výrobením 35 mld. KWh elektrickej energie vynieslo
najmenej 50 mld. Sk. Napriek tomu žiadna vláda od roku 1990
nepokročila v otázke zmluvného dokončenia celého diela Gabčíkovo –
Nagymaros obojstranne výhodného pre oba štáty.
Už začiatkom roku 1987 sa realizovala koncepcia centralizácie vplyvu
KGB z pražského centra. Synovia vyšších dôstojníkov ŠtB Dospivu a
Haščáka, boli vyslaní do GRU v Moskve, kde boli pripravovaní na
majetkový prevrat v ČSFR.
Na Slovensku mali najvyššie funkčné zastúpenie v KGB predseda SNR
Viliam Šalgovič a žid Vladimír Lexa, ktorý bol v tom čase presunutý z
funkcie námestníka ministra priemyslu SR za námestníka FMTIR ČSFR, k
ministrovi Jaromírovi Obzinovi, funkčne najvyššiemu zástupcovi KGB v
Čechách. Po Gorbačovovej perestrojke sa chopila ŠtB zorganizovaním
majetkového prevratu nafingovaním potlačenia študentov v Prahe.
Okamžite prešiel Vladimír Lexa do vlády Milana Čiča ako prvý
podpredseda a predseda Slovenskej komisie pre plánovanie a VTR,
najvýznamnejšieho centrálneho orgánu. Na zakrytie zraku Slovákom boli
so súhlasom židovského jadra VPN pojatí do vlády ambiciózni a poslušní
J. Kučerák, V. Ondruš, L.Snopko, M. Kováč, M. Porubjak, L. Pittner..
Ján Čarnogurský uchopením moci z ulice na Slovensku bol “In”, raketovo
nastúpil cestu otvorenia sa svetovému kapitálu, podobne ako Jeľcin v
Rusku.
Zrušil najvýznamnejší prierezový ústredný orgán centrálneho riadenia,
Slovenskú komisiu pre plánovanie a VTR. Bol novátorom, iniciátorom a
vzorom pre netransparentnú privatizáciu majetku štátu (národného
majetku), keď ako prvý použil formu predaja národného majetku vopred
určenému záujemcovi.
Takto predal majoritnú časť VHJ Slovenského tabaku nemeckej firme
Remtsma bez súťaže (dnešný SIT). Len úplnou náhodou sa stal agent ŠtB
Jozef Banáš manažérom v SIT Slovakia.
… a Čarnogursky by bol schopný kandidovať na prezidenta…….
treba ist hufne do uli nielen ucitelia alekary ale je treba generalny strajk
Vzpomínka na PRAVDU o které se nepíše a nemluví
V roce 2005 přišel do mé kanceláře muž, který mi otevíral oči jaký byl podvod naše
“SAMETOVÁ REVOLUCE”. Vyprávěl, jak se dostal přes Rakousko do Itálie a Francie.
Pak mi řekl, že tu byl začátkem března roku 1989. S Mitterandem. Byli za Havlem v
base a dělal mu překladatele. Vzpomněla jsem si na zprávu, která mne zaujala v
poledních zprávách v rozhlase: „FRANCOUZKÝ PREZIDENT FRANCIOS MITTERAND
DNES PŘICESTOVAL NA NEOFICIÁLNÍ NÁVŠTĚVU DO ČESKOSLOVENSKÉ
REPUBLIKY. NEJPRVE SE ZASTAVIL VE VĚZENÍ ZA VÁCLAVEM HAVLEM, KDE
SPOLU POSNÍDALI A PAK ODJEL NA HRAD ZA GUSTAVEM HUSÁKEM. PO OBĚDĚ
ODJEL. Večer jsem marně čekala na podrobnou zprávu, protože mi nešlo do hlavy,
proč by prezident cizího státu jednal ve vězení s nějakým Václavem Havlem. Mluvili o
plánu „sametové revoluce“. Václav Havel prý dostal instrukce jak má napsat scénář k
provedení převratu a pokud se vše dobře provede, bude prezidentem. Měl napsat
scénář „Sametové revoluce. Stále jsem nechtěla věřit vlastním uším. Dodala jsem: Ale
že jsme tu revoluci hezky zvládli že? V Jugoslávii vraždil soused souseda a u nás to
proběhlo bez zbytečného zabíjení. Na to mi odpověděl, že se musí smát, když slyší jak
jsme to hezky nazvali “Sametovou revolucí”. Že to byla dohoda Gorbačeva se
západem. Gorbačev za to, že východní Evropu pustí západu, dostal spoustu milionů
dolarů. Zeptal se: Vy jste si nevšimla, že od jisté doby mohou v Rusku platit rublem i
dolarem? Jugoslávie už tenkrát byla odběratelem západního zboží. O tu západ nestál.
Proto si museli svobodu vybojovat. Ale my jsme měli například zemědělství na takové
úrovni, že nám ho záviděl celý svět. Vyráběli jsme spoustu zboží a byli jsme velkou
konkurencí západního trhu. Naši výrobu jsme vyváželi téměř do celého světa. Měli jsme
se stát odběrateli jejich zboží. Zrušit naši výrobu a podnikat jen ve službách a
zprostředkovatelské činnosti. Řekl mi: dnes si paní myslíte, že ta revoluce proběhla
dobře, ale brzy přijdete na to, že vlastně tento stát dopadne z celé Evropy nejhůř. Proč
myslíte, že Klaus váhal s tou privatizací? Proč myslíte, že ji provedl tak, jak ji provedl?
On přece není tak hloupý, aby nechal rozdat celé hospodářství za hubičku. To byl plán
té vaší „Sametové revoluce“. Tady se mělo zrušit funkční zemědělství, ocelárny, doly,
automobilový a zbrojní průmysl a všechny podniky, které něco vyvážely. To vše musel
jako ministr financí udělat Klaus aby to bylo na koho svést. Byl to Havel, kdo podepsal
dohodu a věděl, že pokud vše půjde podle jeho scénáře, bude prezidentem. Podle jeho
scénáře se založilo Občanské fórům a počítalo se s tím, že to všechno odnese OF,
které se pak rozpadne. Jenže Klaus nespěchal s tím rozdáváním našich podniků.
Mnoho osobností z politiky s tím také nesouhlasilo. OF se rozpadlo dříve, než
privatizace začala. Mezi Klausem a Havlem docházelo často k vyměně názorů. Klaus
založil ODS a myslel si, že to uhlídá. Mohl si tenkrát vybrat, dělat za 40 000,- a bát se
že skončí v některém sudu v Orlické Přehradě jak skončilo mnoho nepohodlných lidí,
nebo pracovat podle plánu a brát 140 000,-Kč. Zeptal se mne co bych si vybrala já.
Uvědomila jsem si, jak jsem Klausovi neprávem dávala za vinu tu špatně provedenou
privatizaci. Žádné dějiny se nepsaly podle pravdy. Kvůli Havlovi se vracel lidem
majetek. Nevrátil se všem. Restituce byla omezená jen do té doby, než se vrátí majetek
Havlovi a jeho kamarádům. Kdo ji nestihl, měl smůlu. Příliš jsem věřila, že “PRAVDA A
LÁSKA ZVÍTĚZÍ” O to větší je pro mne zklamání, když vidím kolem sebe tolik lží,
podvodů a nenávisti. Nezačala ta lež náhodou už 17.listopadu 1989? Ze západu
nakupujeme mnoho zboží, ale také vysokou kriminalitu. ŽEBRÁKY A BEZDOMOVCE.
NESPRAVEDLNOST A LEŽ JE V TOMTO STÁTĚ BĚŽNÝ JEV, NA KTERÝ SI STÁLE
NEMOHU ZVYKNOUT. Proč tolik lží a přetvářek? Smrt k životu patří a důležité je jak
budeme na zemřelého člověka vzpomínat.
Myslíte si, že se naše vnoučata dozvědí SKUTEČNOU PRAVDU?
Věřme, že ano, a že na tom dnešní média nic nezmění.
Alena F. Alma
Tabuľa hanby
Myslím že by bolo prospešné a účinné,keby sa vytvorila na webstránke Tabuľa hanby na ktorej by boli uvedené mená zločinných finančných oligarchov,ich podiele na terajšej kríze i iných zločinoch na ktorých profitujú a mená i funkcie národných prisluhovačov a ich podiele na týchto zločinoch,ktoré majú veľmi negatívny dopad na konkrétnu národnú ekonomiku,či obyvateľov svojich krajín a ich odmena za zradu národných záujmov.Túto tabuľu hanby zločineckých kreatúr vyvesiť na FACEBOOKU a iných verejne prístupných miestach tak aby sa o nich dozvedela čo najširšia verejnosť a aby boli výstrahou pred možnou opakovanou voľbou do verených funkcií.
Re:Smutná pravda(veľmi pravdivé). Zo Slovenska-Na dobr_ pam_.PPs (10 MB)
Milý pán Kažimír , Fico a celá Vaša zlodejská vláda.
Dnes som sa bol previezť autom do Rakúska, aby som si ako to už robím roky nakúpil kvalitné a lacné potraviny. Pána Počiatka som dnes nestretol, lebo ten c hodí na nákupy do Kitts e e. (Nebudem tu hodnotiť dôvody ani ceny a kvalitu
výrobkov pretože to je už hádam každému jasné). Už cestou za nákupom sa mi nezdali kolóny a húfy slovenských áut smerujúcich rovnakým smerom. Cesta bola pokojná bez jediného jedného výtlku. Na mieste som s hrôzou a údivom
zistil, že po 25 minútach nebolo kde zaparkovať na parkovisku pre asi 500 áut v rakúskom Hainburgu ( to je to prvé malé mestečko asi 17km od Bratislavy , ktoré sme po 89 obletovali rovnako ako dnes .Vtedy sme ich vykrádali
my slováci , možno aj vaši členovia vlády boli medzi zlodejmi, ktorí kradli v rakúskych obchodoch . Dnes im to takto pekne a dobrovoľne splácame).
Okrem mňa hromžila aj tučná rakúska občia nk a v malom Smarte s menovkou Tina, že ani ona nemala kde zaparkovať, lebo celé parkovisko bolo preplnené autami so slovenskými špz. Ale poďme rátať prečo im to teraz splácame
prečo Vám unikajú peniaze zo štátnej kasy. Moja matematika nepatrí k silným a za zlé výpočty sa vopred ospravedlňujem. Ak si za jeden víkend piatok+sobota nakúpi v tejto sieti 10000 slovákov priemerný nákup potravín za 30eur tak
je to za celý rok cca 15 600 000 eur. V jednej jedinej lokalite, v jednej dedine.
Takže tu máme odliv na daniach do štátnej kasy nejaké tie miliony e ur ..Ak to odhadnem, že je takýchto stredísk v okolí Slovenska 50 tak .. sa mi to už ani nechce počítať.. Preto Vám milá vláda navrhujem ďalšie rozumné opatrenie. Riešenie adekvátne veľkosti a úspešnosti vašich opatrení ako s nami rebelujúcimi slovákmi vybabrať je jednoduché.
Zavrite hranice! Cestou domov som si ešte spolu s daľšími natankoval plnú nádrž lacnejšieho a kvalitnejšieho benzínu. Som spokojný, že som prispel do štátneho rozpočtu Rakúska. O týždeň Vám o tom prinesiem aj dokument a
názory nakupujúcich slovákov..S pozdravom Váš nevolič.
> —
> Ing.Matej Biľ
Memorandum slobodného občana už aj na youtube http://www.youtube.com/watch?v=dQ-MpbcM72c
16. marec? Blíži sa pochod za samostatnosť.
Nejdeme tam ?
link
https://www.test.com/
end
link
test
end
Neviem napísať odkaz
Juuuuj , ale to tu zyva prazdnotou
Angazovanost naroda miziva
Keep up good work admin
GL.
To bude tym , ze forum mozu citat iba prihlaseny pouzivatelia.
no chcel som aby tu ludia vystupovali iba pod svojou identitou, preto to bolo spravene iba pre prihlasenych, ale ako vidim, tak spolocnost este na to nedorastla a strach v ludoch je stale velky…
O to predsa nejde ( ani tu , ani inde ).
Partizani sa nikdy nechodili ” zaregistrovat ” na obecny urad , ani neziadali licenciu na legalizaciu svojej cinnosti !
To že sa ľudia boja postaviť sa problému so svojou tvárou je podľa mňa dosť veľká podstata toho stavu, kde sme sa dostali, ale tak ja to kľudne otvorím pre všetkých…aj keď po čase z toho môžu byť sťažnosti:)
To by nebolo dobre.
Skôr by sme mohli používať fórum , na ktoré nemajú dosah protislovenské živly.
test
more preco si menis meno? vsak sa nehanbi, ked chces byt slobodny obcan:)
Meno neskôr prezradím.
Zatiaľ sme proti režimu ako partizáni.
Keď budeme slobodní , budeme môcť vyjsť z lesov anonymity , ktoré nás pred režimom chránia.
no ono je to v skutocnosti tak, ze rezim tvoju identitu aj tak pozna, ale tvoji spolubojovnici nie, cize ked sa stratis tvoji kolegovia si to ani nevsimnu;)